Starnutie nás zasiahne najviac v Únii

Starnutie obyvateľstva v Európe je hotová vec. Počet ľudí v produktívnom veku klesá a starších ľudí, naopak, rastie. Podiel ľudí nad 70 rokov v celkovej populácii sa do roku 2060 zdvojnásobí a bude tvoriť 25 percent. So starnutím populácie sú nevyhnutne spojené náklady na penzie, ale aj na dlhodobú starostlivosť a zdravotníctvo všeobecne.

V EÚ tieto náklady na starnutie tvoria priemerne 24 percent výkonu ekonomiky, HDP. Na Slovensku sú náklady na starnutie o niečo menšie, v roku 2022 to bolo 19 percent HDP. Naša relatívne uspokojivá pozícia je dôsledok demografickej dividendy generácie Husákových detí, teda ročníkov narodených v 70. a 80. rokoch minulého storočia.

To sú ľudia, ktorí aktuálne pracujú, podnikajú, významne prispievajú do príjmov verejných financií a zároveň z nich čerpajú relatívne málo. Výhľadovo sa to však prudko zmení. Mnoho ľudí z tejto generácie sa už pomaly chystá na dôchodok a do verejného rozpočtu nebudú iba prispievať, ale, naopak, z neho čerpať. Na ich miesta nastupujú oveľa slabšie ročníky, populačne priam polovičné oproti Husákovým „baby boomerom“.

Výsledkom je nepriaznivá bilancia zmien počtu pracujúcich a dôchodcov a prudký rast výdavkov na starnutie už v horizonte aktuálnej dekády.

Podľa aktuálnych odhadov Európskej komisie v takzvanom Ageing reporte bude na Slovensku počet poberateľov dôchodkov na konci roku 2030 vyšší o 194-tisíc ľudí ako v roku 2022. Počet prispievateľov do systému bude, naopak, nižší o 94-tisíc. Pomer počtu poberateľov štátnych dôchodkov k počtu prispievateľov sa tak zníži z viac ako 1,6 v roku 2022 na menej ako 1,4 v roku 2030. O ďalšie dve dekády bude na jedného dôchodcu pripadať už len jeden prispievateľ. S rastom počtu dôchodcov sa do roku 2030 celkové verejné náklady na starnutie u nás zvýšia takmer o tri percentá HDP v porovnaní s rokom 2022. V žiadnej inej krajine EÚ 27 neporastú náklady na starnutie v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku.

To, ako sa s poklesom pracovnej sily a nákladmi starnutia vyrovnáme, bude mať obrovský dosah nielen na verejné financie, ale aj celú ekonomiku.

Utópiou je možnosť zlepšiť si demografický profil z krátkodobého hľadiska novou vlnou „baby boomu“. Zlepšíme si ho teda skôr riadenou migráciou pracovníkov z iných krajín?

Podarí sa zastaviť dlhodobú emigráciu mladých a produktívnych ľudí do zahraničia? Alebo nám ostane len možnosť pracovať dlhšie, intenzívnejšie, prípadne sa uspokojíme aj s poklesom životnej úrovne?

V žiadnej inej krajine EÚ 27 nebudú náklady na starnutie rásť v najbližších rokoch rýchlejšie ako práve na Slovensku.