Na obštrukcie narazil bratislavský projekt
Pripomienky aktivistov či verejnosti v rôznych stupňoch realizácie stavby môžu okrem iného ovplyvniť aj dátum odovzdávania bytov majiteľom.
Bratislava – Na Slovensku azda neexistuje developer, ktorý by sa počas svojho pôsobenia nestretol s pripomienkami aktivistov. Na jednej strane má verejnosť na pripomienkovanie v rámci konaní nárok a jej postrehy môžu viesť ku konštruktívnej debate, ktorá projekt posunie na ďalší level. V opačnom prípade však bývajú dôvodmi pripomienok najmä zdržanie procesov, úplné pozastavenie výstavby či získanie peňazí. V lepších prípadoch sa obe strany dohodnú. V horšom sa však výstavba predĺži a doplatia na to práve budúci majitelia či nájomníci priestorov.
Úrad v rozhodnutí nepochybil
Jedným z mnohých prípadov je aj Kampus zdravia a športu z dielne
Bratislavského samosprávneho kraja. Zámer na posudzovanie vplyvov na životné prostredie župa predložila ešte v júni minulého roka. Nová stavba vyrastie v južnej časti Petržalky v nezastavanom priestore ohraničenom ulicami Dolnozemská cesta a Orechová cesta. Z východnej strany lokalita susedí s areálom Vozovne Petržalka vo vlastníctve Dopravného podniku Bratislava.
Projekt v zdieľanom území v spolupráci s partnermi prepojí aktivity stredoškolského vzdelávania, profesionálnej športovej prípravy a diagnosticko-rehabilitačného a výskumného pracoviska zameraného na prevenciu a osvetu verejného zdravia.
Okresný úrad Bratislava naposledy v marci rozhodol, že projekt nemusí prejsť posúdením vplyvov na životné prostredie. Proti rozhodnutiu sa však odvolali dve združenia – notoricky známe Združenie domových samospráv na čele s Marcelom Slávikom a občianske združenie Záhradkári Dúbravská Hlavica, ktoré patrí pod iniciatívu Lesná Patrola.
„S oboma stranami prebehli konzultácie, na ktorých svoje pripomienky vzniesli a dostali na ne odpovede. Okresný úrad nás zároveň požiadal o doplnenie informácií. V prípade Združenia domových samospráv boli pripomienky smerované na samotný proces, čo sa primárne týka okresného úradu, no myslíme si, že úrad nepochybil,“hovorí pre HN Marek Horváth, vedúci oddelenia strategických projektov Bratislavského samosprávneho kraja.
Dodal, že Marcel Slávik na stretnutí nereagoval súhlasne, ani nesúhlasne. „Skôr sme si vypočuli jeho pripomienky o Aahurskom dohovore a všetkých podobných veciach. Myslíme si, že s projektom súhlasí, aj keď zaňho odpovedať nechcem. Na všetky otázky sme však odpovedali,“priblížil vedúci strategických projektov v bratislavskej župe.
HN so žiadosťou o reakciu na slová šéfa strategických projektov oslovili aj Marcela Slávika. Ten sa však bližšie k svojmu figurovaniu v konaní nevyjadril.
„Pán Horváth odpovedal veľmi správne, že som sa nevyjadril súhlasne ani nesúhlasne, ani že nechce odpovedať za mňa. Viac sa však k projektu vyjadrovať nebudem a myslím si, že je správne, že sa ďalej nevyjadrujem. Budem sa vyjadrovať v konaniach, nie pre médiá, ani pre nikoho iného,“povedal pre HN Slávik.
V prípade občianskeho združenia Záhradkári Dúbravská Hlavica Horváth potvrdil, že aj ich pripomienky boli už vydiskutované. Najväčšou protiváhou bolo stanovisko ministerstva životného prostredia, ktoré sa vyjadrilo, že požadované prieskumy nie sú potrebné, keďže projekt nezasahuje do chráneného územia. Zároveň dodal, že v prípade odvolaní od oboch strán bude samospráva opätovne posielať tie isté odpovede.
„Projekt je v súvislosti s ochranou životného prostredia a zmeny klímy či energetiky nastavený nad štandard zákonov. Všetky požiadavky tak boli zapracované už v pôvodnom projekte, no aj tak prišli s pripomienkami dotknutých strán. Na konzultácii s oboma stranami sme si projekt prešli a vysvetlili sme svoje postupy,“dokončil Horváth.
HN s otázkami oslovili aj občianske združenie Záhradkárov Dúbravská
Hlavica, ktoré k projektu predložilo päť požiadaviek. Podpredsedníčka združenia Viktória Pavlovová pre HN uviedla, že bratislavská župa nereflektovala na otázku o zvážení potreby spracovania prieskumov na území obklopeného viacerými chránenými územiami, ako Chránené vtáčie územie Dunajské luhy, Územie európskeho významu Bratislavské luhy, ako aj Chránený areál Chorvátske rameno či Prírodná rezervácia Starý háj.
„Okresný úrad preto musel pristúpiť k nariadeniu konzultácie, pri ktorej sa sporná otázka nevydiskutovala, ani sa neprevzala zodpovednosť za ochranu a zachovanie práva na priaznivé životné prostredie budúcim generáciám,“vyjadrila sa pre HN Pavlovová. K týmto otázkam sa župa podľa združenia postavila vyhýbavo.
Najviac na zdržania doplácajú majitelia bytov
Návrh Bratislavského samosprávneho kraja má vytvoriť potenciál na spoluprácu s ďalšími partnermi z oblasti vzdelávania alebo iných sociálno-ekonomických sfér. Hlavný objekt by mal vytvoriť priestory pre 696 študentov rôznych odborov, zameraných na celoživotné vzdelávanie, v odbore zdravia a telovýchovy.