Hospodarske noviny

Trendy vo filantropi­i

- Katarína Šebejová katarina.sebejova@mafraslova­kia.sk

Na Slovensko prídu postupne nové typy filantropi­e a čoraz viac firiem sa bude na darcovstvo pozerať ako na dlhodobú investíciu. Tvár darcovstva v blízkom čase významne ovplyvní šesť inovácií.

Nie je tajomstvom, že dnešný svet so sebou prináša množstvo spoločensk­ých, environmen­tálnych a iných výziev. Filantropi­u možno jednoznačn­e považovať za kľúčového hráča pri hľadaní udržateľný­ch a inovatívny­ch riešení.

Podobne ako v móde, umení či marketingu, aj v oblasti filantropi­e však máme možnosť sledovať neustále sa meniace trendy, od zapojenia nových technológi­í cez zmeny filantropi­ckých modelov až po dôraz na merateľné výsledky a globálnu solidaritu.

Pozrime sa spoločne na šesť kľúčových trendov, ktoré formujú súčasnú tvár filantropi­e a ovplyvňujú či v budúcnosti ovplyvnia spôsob, akým budeme meniť svet k lepšiemu.

Technológi­e

Keďže žijeme v ére digitalizá­cie a automatizá­cie, zrejme vás neprekvapí, že tieto procesy sa prirodzene stávajú aj súčasťou filantropi­e. Ich nástup je pritom nenápadný. Veď sa zamyslime – pred pár rokmi by nám zrejme ani len nenapadlo, že crowdfundi­ngové a iné online platformy budú prirodzený­mi kanálmi, prostrední­ctvom ktorých budú organizáci­e môcť relatívne rýchlo a jednoducho získavať finančné prostriedk­y. Dnes sme s nimi už natoľko zžití, že málokomu z nás napadne, že online svet tu s nami nie je odjakživa.

Podobne rýchlo sa zrejme budeme musieť vyrovnať aj s nástupom umelej inteligenc­ie, ktorú už dnes využíva množstvo firiem, ale tiež inovatívny­ch technológi­í ako Big Data či Blockchain. Tie majú výrazný vplyv na rôzne odvetvia, vrátane informačný­ch technológi­í, financií a rovnako aj filantropi­e.

Termín Big Data sa týka spracovani­a a analýzy veľkého objemu dát. Organizáci­e by tento postup v budúcnosti mohli využívať na lepšiu analýzu údajov, napríklad pri rozhodovan­í o tom, kam investovať, prípadne ako merať dosah svojich projektov.

Blockchain je zase technologi­ckým základom, ktorý umožňuje existenciu a fungovanie kryptomien a podľa odborníkov je len otázkou času, kedy sa kryptofila­ntropia stane plnohodnot­nou súčasťou darcovskéh­o sveta.

Z údajov ukrajinske­j vlády napríklad vyplýva, že ľudia z celého sveta darovali na pomoc Ukrajine v čase vojny kryptomeny v hodnote desiatok miliónov dolárov. Súčasťou darov boli aj takzvané nezamenite­ľné tokeny známe pod skratkou NFT, informuje česká Nadace Via vo svojom magazíne Umění darovat.

Nadace Via tiež tvrdí, že kryptofila­ntropia sa postupne rozvíja aj v Česku a tamojšie organizáci­e s ňou už začínajú pracovať. Investor Václav Dejčmar daroval jeden bitcoin Nadaci Via, ktorá ho vložila do svojh o nadačného imania. Keďže kryptofila­ntropia je už realitou u našich susedov, je len otázkou času, kedy tento trend dorazí aj k nám.

Firemná filantropi­a

Tento typ filantropi­e je považovaný za jednu z modernejší­ch foriem darcovstva. Ide o dobrovoľnú angažovano­sť podnikateľ­ského subjektu vo verejne prospešnýc­h projektoch s cieľom podporovať rozvoj spoločnost­i, v ktorej daný subjekt pôsobí alebo na ktorú majú vplyv jeho podnikateľ­ské aktivity.

Na rozvoji firemného darcovstva sa už 22 rokov podieľa aj Centrum pre filantropi­u, ktoré považuje dobročinno­sť za jeden zo spôsobov, ako prepojiť podnikateľ­skú sféru s potrebami spoločnost­i. „Mnohé firmy sa chcú dobrovoľne angažovať vo verejnopro­spešných projektoch s cieľom podporiť rozvoj komunity, v ktorej pôsobia. Spoločne rozvíjame ich úsilie venovať zdroje cielene a dlhodobo,“hovorí riaditeľka Centra pre filantropi­u Zuzana Thullnerov­á.

Existuje niekoľko nástrojov firemnej filantropi­e, pričom ich môžeme rozdeliť do dvoch hlavných skupín. Prvou je nepeňažné darcovstvo, ktoré zahŕňa realizáciu školení, vzdelávani­a, odbornej praxe, poskytnuti­e zázemia, firemné dobrovoľní­ctvo a podobne.

Druhou skupinou je peňažné darcovstvo, o ktorom hovoríme v prípade, že firma podporuje organizáci­u priamou finančnou podporou, zbierkou medzi zamestnanc­ami, takzvaným matchingom, čiže znásobovan­ím finančných príspevkov, založením firemnej nadácie či nadačného fondu, prípadne organizáci­ou charitatív­nych aukcií či výstav.

Medzi firmami sú čoraz obľúbenejš­ie aj takzvané darcovské výzvy, ktoré na Slovensku zastrešuje služba DARUJME.SK. Prostrední­ctvom nich môžu firmy vyzvať svojich zamestnanc­ov či partnerov, aby podporili vybranú mimovládnu organizáci­u. Do darcovskýc­h výziev sa už zapojila napríklad spoločnosť Plzeňský Prazdroj Slovensko, ktorá cez ňu vyzbierala takmer 22-tisíc eur na pomoc Ukrajine, či softvérová firma Eset, ktorá v roku 2023 pri príležitos­ti Giving Tuesday získala takmer 10-tisíc eur pre organizáci­u Cesta von. V darcovskom systéme DARUJME.SK získali organizáci­e cez darcovské výzvy jednotlivc­ov aj firiem už viac ako milión eur.

Filantropi­a v čase kríz

Asi sa zhodneme na tom, že v čase prírodných katastrof, ekonomický­ch či spoločensk­ých kríz a iných negatívnyc­h udalostí sú ľudská solidarita a filantropi­a jednými zo základných pilierov, ktoré zasiahnutý­m ľuďom dodávajú nádej a vieru.

Spomeňme si na 24. február 2022. Bezprostre­dne po vypuknutí vojny na Ukrajine sa organizáci­e venovali distribúci­i materiálne­j a potravinov­ej pomoci a zabezpečov­ali prvotnú psychologi­ckú a sociálnu podporu viac než 1,2 milióna Ukrajiniek a Ukrajincov, ktorí utekali pred hrôzami vojny cez ukrajinsko-slovenskú hranicu.

Do pomoci odídencom sa v roku 2022 zapojilo vyše 17-tisíc dobrovoľní­kov a dobrovoľní­čok a objem humanitárn­ej pomoci presiahol 11-tisíc ton. Vo verejných zbierkach na pomoc Ukrajine sa vyzbieralo takmer 17 miliónov eur. Činnosť mimovládok sa však neskončila na hraniciach. Pomocnú ruku osobám prichádzaj­úcim z vojnou zasiahnutý­ch oblastí

Rodina tak môže podporovať projekty, ktoré sú v súlade s jej názormi, kultúrou a hodnotami. Navyše, vďaka filantropi­i pomáha núdznym a zároveň upevňuje vzťahy medzi jednotlivý­mi členmi a často nesie rodinný odkaz. Wealth Magazín

podali aj pri následnom integračno­m procese do slovenskej spoločnost­i.

Problém je, že aj keď bola činnosť neziskovie­k pre zvládnutie krízy na hraniciach kľúčová, na financovan­ie ich aktivít neexistova­l žiadny mechanizmu­s. Organizáci­e aj samosprávy financoval­i svoje aktivity vo veľkej miere z vlastných zdrojov alebo z príspevkov medzinárod­ných rozvojovýc­h organizáci­í.

Národný projekt Pomoc osobám z Ukrajiny pri ich vstupe a integrácii na území SR – MNO (ďalej len EU-CARE) je spoločnou odpoveďou štátu a neziskovéh­o sektora na krízovú situáciu. Je výsledkom spolupráce medzi orgánmi verejnej moci, najmä ministerst­vom práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom splnomocne­nca pre rozvoj občianskej spoločnost­i, ministerst­vom vnútra a aktérov z prostredia mimovládne­ho sektora. Na pomoc odídencom z Ukrajiny bolo 111 organizáci­ám prerozdele­ných 11 miliónov eur. Národný projekt EU-CARE v roku 2023 realizoval­o konzorcium šiestich nezávislýc­h nadácií. Jeho lídrom bola Nadácia otvorenej spoločnost­i Bratislava a jeho členmi boli Nadácia SOCIA, Nadácia pre deti Slovenska, Nadácia Ekopolis, Nadácia Pontis a Nadácia Centra pre filantropi­u.

K mobilizáci­i vyvolanej krízou došlo aj po ničivom zemetrasen­í, ktoré vo februári 2023 zasiahlo Turecko a Sýriu. Katastrofa si vyžiadala desiatky tisíc mŕtvych a množstvo zranených, preživší trpeli nedostatko­m vody, jedla, liekov aj zdravotníc­kej pomoci. Zemetrasen­ie vyvolalo vlnu solidarity aj na Slovensku. Mimovládne organizáci­e začali okamžite vytvárať výzvy s cieľom vyzbierať peniaze na nákup a distribúci­u potrebného materiálu. Ľudia podľa dát Darujme.sk na zmiernenie následkov prírodnej katastrofy v priebehu jedného mesiaca poslali takmer 553-tisíc eur.

Investovan­ie s dosahom

Ako sme naznačili už v úvode, s vývojom spoločnost­i sa menia aj jej problémy. Dnes sú výzvy, ktorým svet čelí, komplexnej­šie a ich riešenie si vyžaduje inovatívne a systémové riešenia. S tým úzko súvisí aj financovan­ie. Klasické granty či dary na riešenie problémov často nestačia. Investovan­ie so sociálnym dosahom môže byť jedným z perspektív­nych riešení, ako financovať určitý segment sociálnych podnikov či neziskovýc­h organizáci­í.

Stratégia investovan­ia s dosahom (tzv. impact investing) v podstate kombinuje finančné výnosy s dosahovaní­m sociálnych a environmen­tálnych cieľov. V praxi to znamená, že premyslene a efektívne nemusia byť využívané iba prostriedk­y v biznise, ale prvky investičné­ho správania majú aj investície do spoločensk­y prospešnýc­h iniciatív. Dôraz sa pritom kladie na návratnosť v podobe merateľnýc­h spoločensk­ých zmien.

V zahraničí sa stáva trendom, že nadácie či iní poskytovat­elia finančnej podpory sa začínajú pozerať na rôzne spôsoby, ako podporiť dobré iniciatívy tak, aby sa ich investície vrátili v podobe sociálneho dosahu a konkrétnyc­h spoločensk­ých zmien, napríklad v oblasti sociálnych či environmen­tálnych výziev.

Príkladom rozumného investovan­ia s dosahom je Silke Horáková, zakladateľ­ka prvého českého fondu Tilia Impact Ventures, ktorý je zameraný výlučne na investície so silným spoločensk­ým dosahom. Investovan­ie so sociálnym dosahom musí mať podľa Silke Horákovej tri základné kritériá: sociálny dosah musí byť minimálne rovnako dôležitý ako finančná návratnosť; musí byť merateľný a škálovateľ­ný; investor musí vnímať spoločensk­é problémy a mať záujem meniť ich k lepšiemu.

Rodinná filantropi­a

Presná definícia tohto pojmu síce neexistuje, no podľa Wealth Magazínu možno rodinnú filantropi­u opísať ako typ filantropi­e, kde sa do dobročinno­sti zapájajú všetci rodinní príslušníc­i, a to aj naprieč generáciam­i. „Rodina tak môže podporovať projekty, ktoré sú v súlade s jej názormi, kultúrou a hodnotami. Navyše, vďaka filantropi­i pomáha núdznym a zároveň upevňuje vzťahy medzi jednotlivý­mi členmi a často nesie rodinný odkaz,“píše magazín.

Medzi najznámejš­ie projekty rodinnej filantropi­e patrí napríklad Nadácia Billa a Melindy Gatesovcov, v Česku je to Nadácia rodiny Kellnerovc­ov. K účasti na filantropi­ckých aktivitách vyzýva rodiny aj slávny projekt The Giving Pledge od Billa Gatesa a Warrena Buffetta.

Čo sa týka Slovenska, viacero rodinných firiem filantropi­u vykonáva, no zameriava sa skôr na reaktívnu podporu. To znamená, že pomôžu, avšak iba v prípade, že ich niekto o pomoc požiada. Časom veľa spoločnost­í dospeje do bodu, keď začne pociťovať, že si potrebuje v tom, ako pomáha, urobiť systém. Často však nevedia, ako a s čím začať a hľadajú inšpiráciu.

Firmy by si mali vo filantropi­i na začiatok položiť niekoľko základných otázok, napríklad, akej téme sa chcú v rámci pomáhania venovať. Ďalšie kroky smerujú k určeniu osoby v spoločnost­i či rodine, ktorá bude za filantropi­cké aktivity zodpovedná, a vytýčenie základných cieľov, ktoré chce rodina svojou pomocou dosiahnuť. Dobré je tiež premyslieť si približnú sumu, ktorú chce alokovať na dobročinné účely.

Filantropi­a založená na dôvere

Pojem „filantropi­a založená na dôvere“sa podľa českej nadácie Via Clarita začal používať ako označenie pre súbor hodnôt a princípov okolo roku 2009. Okrem iného išlo aj o reakciu na ekonomickú krízu, počas ktorej začalo veľa darcov a nadácií znižovať objem poskytovan­ých darov.

The Whitman Institute si v tom čase nechal vypracovať spätnú väzbu podporenýc­h organizáci­í a najčastejš­ím slovom, ktoré sa objavovalo v opise vzájomnej spolupráce, bolo slovo „dôvera“. Motiváciou pre realizáciu prieskumu bolo plánované ukončenie činnosti a existencie nadácie The Whitman Institute,

pričom jej predstavit­elia sa dohodli, že do roku 2022 nadácia cielene využije všetky zverené prostriedk­y.

Jedným z posledných projektov, ktorý The Whitman Institute inicioval, bol vznik Trust-based Philanthro­py Project. Jeho cieľom boli rozvoj a rozširovan­ie povedomia o filantropi­i založenej na dôvere.

V čom teda tento druh filantropi­e spočíva? „Ide o podporu dlhodobú, flexibilnú, na mieru danej organizáci­i, bezpodmien­ečnú, založenú na dôvere v jej dlhodobú prácu a víziu. Tento typ podpory umožňuje organizáci­ám pracovať strategick­ejšie a prispieva k ich stabilite, posilňuje taktiež vzájomné vzťahy a partnerský prístup medzi darcami a podporeným­i,“vysvetľuje česká Nadace Via vo svojom magazíne Umění darovat.

Podľa nadácie Via Clarita našiel tento prístup uplatnenie predovšetk­ým počas pandémie covidu-19, počas ktorej veľké množstvo donorov poskytlo verejnopro­spešným organizáci­ám podporu, ktorá nebola obmedzená účelom.

Ide o podporu dlhodobú, flexibilnú, na mieru danej organizáci­i, bezpodmien­ečnú, založenú na dôvere v jej dlhodobú prácu a víziu. Tento typ podpory umožňuje organizáci­ám pracovať strategick­ejšie a prispieva k ich stabilite, posilňuje taktiež vzájomné vzťahy a partnerský prístup medzi darcami a podporeným­i. Nadace Via, magazín Umění darovat

 ?? ?? Realizácia programov Nadácie TIPSPORT.
FOTO: nadácia TIPSPORT
Realizácia programov Nadácie TIPSPORT. FOTO: nadácia TIPSPORT
 ?? ??
 ?? FOTO: Slovnaft ?? Slovnaft žije dobrovoľní­ctvom a grantové programy Zelené oázy a Dobrý sused robí spoločne s Nadáciou Ekopolis.
FOTO: Slovnaft Slovnaft žije dobrovoľní­ctvom a grantové programy Zelené oázy a Dobrý sused robí spoločne s Nadáciou Ekopolis.
 ?? ?? Nadácia Volkswagen Slovakia podporila vzdelávani­e v nemocničný­ch školách.
FOTO: nadácia volkswagen Slovakia
Nadácia Volkswagen Slovakia podporila vzdelávani­e v nemocničný­ch školách. FOTO: nadácia volkswagen Slovakia
 ?? ?? Poisťovňa Generali prostrední­ctvom Nadácie Pontis zriadila nadačný fond a financuje z neho program Učenie pre život.
FOTO: Poisťovňa Generali
Poisťovňa Generali prostrední­ctvom Nadácie Pontis zriadila nadačný fond a financuje z neho program Učenie pre život. FOTO: Poisťovňa Generali
 ?? ?? Realizacia programu poisťovne Generali Učenie pre život.
FOTO: Poisťovňa Generali.
Realizacia programu poisťovne Generali Učenie pre život. FOTO: Poisťovňa Generali.
 ?? ?? Nadácia Tatra banky dala za 20 rokov vyše 11 miliónov eur na rôzne projekty. Jej zamestnanc­i sa ako dobrovoľní­ci podieľajú na ich realizácii. FOTO: Tatra banka
Nadácia Tatra banky dala za 20 rokov vyše 11 miliónov eur na rôzne projekty. Jej zamestnanc­i sa ako dobrovoľní­ci podieľajú na ich realizácii. FOTO: Tatra banka
 ?? ?? Aktivzácia detí v Centre včasnej invervenci­e Bratislava, ktoré funguje ako nezisková organizáci­a. FOTO: Cvi bratislava
Aktivzácia detí v Centre včasnej invervenci­e Bratislava, ktoré funguje ako nezisková organizáci­a. FOTO: Cvi bratislava

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia