PRačlovek v nás
Čo hovoria odborníci z rôznych oblastí o praveku? Aké veľké je dedičstvo po lovcoch a zberačoch, ktoré pretrvalo dodnes? Viacerí sa k tejto téme vyjadrovali na stránkach Témy už v minulosti:
Obľuba sladkého je človeku vrodená, už pračlovek vedel, že čo je sladké, to mu dodá energiu. Problém je, že dnes prijímame cukru príliš veľa, je jedným z hlavných dôvodov obezity.
Prof. Ing. Jana Dostálová, Csc., dlhoročná expertka Ústavu analýzy potravín a výživy Vysokej školy chemicko-technologickej v Prahe a Spoločnosti pre výživu
Prvé emócie sa objavili u stavovcov pred miliónmi rokov, boli to strach a zlosť.
A ešte sexuálna apetencia, teda chuť na sex. Vznikli kvôli prežitiu, aby riadili správanie v situáciách ohrozujúcich život. Ide o telesné deje, neurochemické reakcie, ktoré nastavovali organizmus na nejakú akciu. Od zaisťovania živín cez rozmnožovanie až po obranu pred predátormi. V prípade bezprostredného ohrozenia života amygdala vydala telu jeden z troch základných povelov – stuhni (keď „skamenieš“a splynieš s prostredím, predátor si ťa možno nevšimne), zaútoč alebo utekaj. Preto kedysi evolúcia „vymyslela“aj stres, akýsi poplach najvyššieho stupňa pre organizmus. Napríklad keď pračlovek stretol medveďa a išlo o to, kto bude mať koho na večeru.
MUDr. RaDkIn Honzák, psychiater
U členov jednej skupiny australopitekov došlo ku génovej mutácii a v mozgu začali mať viac dopamínu (neuroprenášač, vďaka jeho vyplaveniu sa cítime dobre) na úkor acetylcholínu (látka zvyšujúca agresivitu). V tlupe ubudlo bitiek, viac sa začalo spolupracovať. A vďaka tomu bola táto tlupa našich prapredkov životaschopnejšia ako iné. Možno by ich inak evolúcia v konkurencii ďalších zvierat, ktoré mali väčšie pazúry i zuby a boli rýchlejšie a silnejšie, zmietla. Výhodu spolupráce potvrdzovala história aj ďalej. Boli časy, keď vedľa seba žilo aj šesť až sedem rôznych druhov človeka. A evoluční biológovia tvrdia, že homo sapiens sa oproti iným presadil práve vďaka schopnosti väčšej spolupráce. Aby však v pravekej tlupe fungovala spolupráca, bolo potrebné nastaviť pravidlá, poriadok. To sa časom premietlo aj do ďalšej emócie. Totiž, že „narušiteľa“pravidiel podvedome neznášame. A trestáme. Preto nás v bulvári zaujíma, kto komu „zahol“, koho chytili za volantom pod vplyvom alkoholu, kto kradol a podvádzal. Kto proste porušil pravidlá. Aj keď tých ľudí poznáme len z televízie alebo vôbec nepoznáme... S tým súvisí aj to, prečo si ľudstvo vymyslelo bohov. Keď totiž ľudí pribudlo a pôvodné malé tlupy, kde každý o každom všetko vedel, sa rozrástli na početné kmene, bolo potrebné zabezpečiť, aby pravidlá niekto strážil. Bohovia, teda tí nad nami, ktorí všetko vidia a na základe našich činov odmeňujú a trestajú, na to boli ideálni. „Pretože keď sa na nás niekto pozerá, správame sa inak.“
Prof. JaRoslav PetR, biológ a popularizátor vedy
Keď sme žili ako lovci a zberači, zubný kaz bol výnimkou. Všetko sa zmenilo s nástupom poľnohospodárstva a hlavne s obilninami. Zásadnou premenou totiž prešlo zloženie zubných baktérií. Ďalšia vec – pračlovek jedol tvrdšiu stravu, čo mu spevňovalo a rozširovalo čeľusť. Tým, že jeme omnoho mäkšiu, sladšiu a lepivejšiu potravu, sa nám zuby kazia oveľa viac. Jan zRzavý, evolučný biológ
Pračlovek si dlho musel vystačiť s neverbálnou komunikáciou a prežil vďaka tímovej spolupráci. Pre tlupu bolo výhodné, keď sa v jaskyni pocity členov v tvári „zrkadlili“, a odtiaľ zrejme pochádza nákazlivosť zívania aj úsmevu. Keď bolo v jaskyni napríklad tridsať praľudí a jednému sa chcelo spať, tak potreboval ostatných upokojiť, a tak sa zrejme zívanie, podobne ako úsmev, prenášali na ostatných. Evolúcia to skrátka vymyslela tak, že keď sme všetci žili v jaskyni a niekto sa usmieval alebo chcel spať, tak my sme automaticky zrkadlili jeho náladu, pretože to pre to spoločenstvo bolo výhodné.
Reč sa vyvinula z tímovej spolupráce ľudí. Kedysi sme dlhodobo žili v kmeňových spoločenstvách, kde od pohľadu záviselo aj prežitie skupiny, keďže pravekí lovci na seba nemohli pri love volať a museli sa teda vedieť dorozumievať inak. Navyše prvý milión rokov sa naši prapredkovia dorozumievali bez verbálnej reči. Náhoda nie je ani to, že napríklad dnešné ženy „čítajú“pohľady oveľa lepšie ako muži. Keďže dieťa prvé tri roky života nehovorí, musí žena z pohľadu bábätka spoznať, kedy je hladné a čo ho napríklad bolí, pretože nie vždy sa dieťa vyjadruje plačom. Ten je pre dieťa síce najjednoduchší, ale 80 percent sociálnej komunikácie medzi matkou a dieťaťom prebieha pohľadmi. Aj preto sa ľudské oko takto vyvinulo, a preto ho označujeme za hlavný kanál neverbálnej komunikácie. Už v staroveku sa hovorilo „strážiť si niečo ako oko v hlave“, teda dôležitosť oka intuitívne chápali už vtedy. Hoci máme päť zmyslov, 80 percent všetkých informácií, ktoré človek počas života získava, prenáša oko. Na hmat, chuť, sluch a čuch zostáva zhruba po 5 percentách. A oko nielenže informácie prijíma, ale tiež ich vysiela. vlaDíMíR svoboDa, psychológ neverbálnej komunikácie
Pochádza z Bratislavy.
Vyštudovala na Lomonosovovej Moskovskej štátnej univerzite v Moskve (2003 – 2012). Po obhajobe dizertácie 4 roky pôsobila ako vedecká pracovníčka Archeologického ústavu SAV. V súčasnosti pôsobí ako asociovaná výskumníčka v laboratóriu Temps pri CNRS vo Francúzsku.