Teraz už vie, či Boh existuje!
Podľa učebníc patrí Percy Bysshe Shelley medzi popredných svetových predstaviteľov romantizmu a tvorcov jedných z najlepších lyrických básní. Vášnivý romantický aranžmán mal však aj jeho krátky život a tiež dramatická, zbytočná a predčasná smrť pred dvoma stovkami rokov.
Mnohé lode v ten deň na severozápade Talianska kvôli zlému počasiu vôbec nevyplávali. „Shelley však trval na tom, že vypláva. Potom už bol jeho čln videný len o niekoľko hodín neskôr, uprostred búrky,“opísala spisovateľka a literárna historička Lynn Sheperdová posledné okamihy, keď slávneho básnika videli živého (na plachetnici zmietajúcej sa v búrke plával s priateľom Edwardom Williamsom). „Kapitán iného člna riskoval bezpečnosť svojej posádky, priblížil sa k ich boku a ponúkol, že ich vezme na palubu. Lenže Shelley odmietol. Kapitán na nich volal, že musia prestúpiť, inak zahynú. Shelley však schmatol Williamsa za ruku, aby ho zadržal, a zakričal: ‚Nie!‘“Osudným sa mu stal 8. júl 1822 a cesta z Livorna do Lerice, kde chcel v romantickej opustenej vile v divokej prírode medzi skalami na brehu mora osláviť v auguste s manželkou Mary a priateľmi svoje tridsiate narodeniny. O pár dní neskôr sa však našiel len vrak jeho lode a jeho mŕtve telo.
O POTREBNOSTI ATEIZMU. Nielen smrť, ale aj krátky život Percyho B. Shelleyho (narodil sa 4. augusta 1792 v južnom Anglicku) by mohol byť námetom romantického príbehu.
Synček z bohatej šľachtickej rodiny prežil detstvo v dostatku. Študoval na prestížnych školách, nakoniec aj v Oxforde, ale bol uzavretý, čudácky, na prednášky nechodil, priateľov nemal, a keď v roku 1811 v devätnástich publikoval pamflet O nevyhnutnosti ateizmu, zo školy ho vyhodili. Devätnásťročný rebel sa radšej vrhol do víru vášne a oženil sa so šestnásťročnou Harriet Westbrookovou. Nezrelé manželstvo sa však začalo čoskoro drhnúť, vzdušný romantik svoju mladučkú ženu aj ich dve deti zanedbával, viac sa venoval cestovaniu a milenkám (aj milencom), navyše stretol inteligentnú a vzdelanú Mary Wollstonecraft Godwinovú, s ktorou si literárne veľmi rozumel. Mary mu navyše vo februári 1815 porodila dievčatko (to však po niekoľkých dňoch zomrelo) a v januári 1816 syna Williama. Zúfalá Harriet depresiu neuniesla a na začiatku decembra 1816 sa utopila. Shelley však nemárnil čas a už 30. decembra urobil svojou druhou manželkou Mary.
FRANKENSTEINOV KMOTOR. Mary bola pre Shelleyho inšpiráciou. Svoje najväčšie diela ako Ozymandias, Ódu na západný vietor, Masku anarchie, Vzburu Islamu či Odpútaného Prométhea napísal v čase, keď bol s ňou. V roku 1818 tiež napísal predslov k jej slávnemu dielu – hororovému románu Frankenstein. Keď sa zaprisahaný burič a ateista v júli 1822 neďaleko talianskeho Livorna utopil, anglické noviny škodoradostne glosovali jeho smrť. Tak napríklad konzervatívny denník The Courier v nekrológu poznamenal: „Shelley, autor bezbožnej poézie, sa utopil a teraz už teda vie, či Boh existuje, alebo nie.“