Predskokan Marca Pola
Jeho meno málokto pozná. Pritom vďaka Giovannimu da Pian del Carpine sa kresťanská Európa prvýkrát dozvedela, ako vyzerá východná Ázia „zvnútra“. Zomrel pred 770 rokmi, dva roky predtým, než sa narodil slávny Marco Polo, ktorý sa neskôr vybral v jeho stopách.
Jeho denník z cesty k Veľkému chánovi bol pre Európanov v polovici 13. storočia niečo ako zjavenie. Taliansky františkán Giovanni da Pian del Carpine sa vo svojich 63 rokoch vypravil v roku 1245, na príkaz pápeža Inocenta IV., cez Poľsko, Kyjev a Ural ďalej na východ, vrátil sa o dva roky neskôr a opísal neskutočný svet. „Títo muži, to znamená Tatári, sú voči svojim pánom poslušnejší ako ktokoľvek iný na svete, či už veriaci alebo neveriaci,“píše vyslanec. „Svojim pánom preukazujú veľkú úctu a nedokážu im klamať.“
KRAJINY, KDE SA NEKRADNE
„Potýčky medzi sebou majú zriedka, alebo skôr vôbec, a to ani slovné. Boje, bitky, zranenia alebo vraždy sa medzi nimi nikdy nevyskytujú. Nenájdu sa tam ani lupiči a zlodeji, ktorí by kradli vo veľkom. Ich obydlia ani vozíky, v ktorých uchovávajú cennosti, preto nie sú zaistené zámkami ani závorami. Ak sa napríklad stratí nejaké zviera, ktokoľvek naň narazí, buď ho nechá na pokoji, alebo ho vezme k na to určeným osobám, a keď majitelia zvierat neskôr o ne požiadajú, bez problémov dostanú svoj majetok späť,“šokoval Giovanni da Pian del Carpine svojich európskych čitateľov. Opísal tiež prepych mongolskej smotánky. V auguste 1246 sa zúčastnil na ceremónii, keď bol Džingischánov vnuk Kujuk slávnostne uvedený ako Veľký chán na trón v nádhernom a honosnom stane. „Stan stál na stĺpoch pokrytých zlatými doskami, ktoré boli spojené s ostatnými trámami mohutnými zlatými klincami. Strop a vnútorné steny boli z baldachýnu.“
SMRŤ ZA NEVERU
Zaznamenal tiež zvyk Mongolov mať viac manželiek, z ktorých každej však musí zaistiť vlastné obydlie. „Jedna z nich sa však považuje za prvú a k nej muž prichádza častejšie ako k ostatným,“opísal Giovanni da Pian del Carpine s tým, že neveru Mongoli trestajú veľmi prísne. „Je medzi nimi taký zákon, že muž a žena, ktorí sú pristihnutí pri cudzoložstve, sú potrestaní smrťou. Aj pannu, ktorá sa dopustila telesného hriechu, zabijú aj s jej milencom.“A rovnako tak vysvetlil autor Európanom, v čom tkvejú vojnové úspechy Mongolov (v roku 1211 začal Džingischán ťaženie, keď si postupne podrobil Čínu, Strednú Áziu, Perziu a jeho jednotky sa prepracovali až do Európy, v neuveriteľne krátkom čase vytvoril druhú najväčšiu ríšu v dejinách ľudstva siahajúcu od Kórejského polostrova až k dnešným poľským hraniciam). Džingischán vymyslel systém, ktorým prinútil svojich mužov, aby bojovali za celú jednotku, nie iba sami za seba. „Ak by jeden alebo viac vojakov z desaťčlennej skupiny bolo zajatých, zvyšok skupiny by čakal trest smrti v prípade, že by ich nezachránili,“opísal taliansky františkán v denníku, ktorý po návrate vydal ako Históriu Mongolov, ktorých nazývame Tatármi. Giovanni da Pian del Carpine zomrel päť rokov po svojom návrate domov, 1. augusta 1252. Rok po jeho smrti sa do Mongolska vypravil druhý európsky kresťan Viliam z Rubroeku a v 70. rokoch 13. storočia potom Marco Polo, ktorého preslávil pútavo spísaný cestopis Milion.