Vážení čitatelia
Vyzerá to tak jednoducho... Nežer (pardon za ten expresívny výraz). Jedz len toľko, koľko reálne potrebuješ. Tak prečo je to také zložité? Prečo je priberanie na váhe čoraz väčšia téma, ktorej sa nie a nie zbaviť napriek všetkým tým informáciám, ktoré máme? A dokonca napriek tomu, že ideálom krásy je už veľmi dlho štíhlosť? Mohli by sme spomenúť desiatky dôvodov, všetky určite poznáte... Napríklad, že nemáme na seba čas, že máme sedavé zamestnanie, že kvalitné potraviny sú drahšie, že zajedáme a zapíjame stres a nespokojnosť... Alebo, naopak, poriadne si doprajeme, keď máme konečne pohodičku, veď jesť je číra radosť. Aj ja veľmi rada jem, občas mám pocit, že v prvom živote (ak by také čosi existovalo) som hladovala alebo čo, hoci vysvetlenie je, samozrejme, omnoho prozaickejšie. Šport, pri ktorom záležalo na každom grame prebytočného tuku. Môcť sa do sýtosti najesť beriem dodnes ako super príjemnú záležitosť a mojím najobľúbenejším obchodom, kamkoľvek vo svete prídem, sú potraviny. Keby bolo zdravé a spoločensky akceptovateľné byť tučná a spokojná, možno by som stála prvá v rade na ďalšiu porciu. Je to však opačne. Mnohé zvyky vrátane tých stravovacích si nesieme z detstva, z domu, zo škôlky, zo školy. Vône, pachy, obľúbené jedlá, odporné jedlá. Máme to uložené v hlave. Ktovie, čo si so sebou z minulosti nesie ten pán, ktorého som nedávno stretla na dovolenke. Mladý, obézny, inak príjemný človek... Dve hodiny po bohatých raňajkách už sedel v bufete a napchával sa pizzou s malinovkou, ok, to si človek všimne, ale nerieši, je predsa dospelý. Nad čím som sa však s istou ľútosťou pozastavila, je, že podobným spôsobom mimoriadne aktívne vykrmoval aj svojho malého syna. Bruško a oduté líčka sú možno v piatich rokoch rozkošné, že sa však chlapček stane v škole terčom posmeškov, je už teraz jasné. Otec synovi vedome namiešal na budúce, nielen zdravotné, problémy. Aká škoda... My sme kedysi v triede jedného takého mali, s detskou surovosťou sme mu hovorili tučko, a to bola ešte tá láskavá prezývka. Malý chlapček z mojej dovolenky, držím ti palce, aby si mal šťastie na dobrých ľudí, ktorí ti čo najskôr pomôžu, byť tučko totiž nie je žiadna zábava.