Choď voľakam s posledným súdom!
Pred 35 rokmi sa skončil v ZSSR jeden z najotrasnejších prípadov modernej doby. Popravná čata zastrelila 29. júla 1987 Alexeja Vasilieviča Sukletina prezývaného Kazanský ľudojed či Povolžský aligátor – zavraždil a zjedol päť mladých žien a dve maloleté dievčatá.
Zdá sa, že dvadsaťdvaročná Jekaterina Osetrovová bola prostitútka. Keď si ju v novembri 1979 pozval Alexej Sukletin domov, vyzeralo to spočiatku len na poriadny večierok (bola tam aj jeho priateľka Madina Šakirovová). „Spoločne posedeli,“opisuje policajný protokol, ako sa začala rodiť prvá vražda, „a v noci sa Sukletin s Osetrovovou odobrali do spálne k súloži.“Lenže potom sa to zvrtlo...
ZJEDOL SRDCE AJ PĽÚCA...
„Aby rozptýlila jej pozornosť, ponúkla Šakirovová Osetrovovej pitie, zatiaľ čo Sukletin ju udrel kladivom omotaným handrou do hlavy. Potom uložil obeť do koryta, povrazom jej zviazal ruky a prerezal jej hrdlo. Ešte kým žila, napil sa jej krvi a nútil Šakirovovú piť s ním. Keď Osetrovová zomrela, zavesil telo obete a so smiechom z neho vyrezal mäkké tkanivá. Zvyšnú krv obete zachytili do detskej vaničky. Vrah zjedol srdce a pľúca. Zo zvyškov obete pripravila Šakirovová boršč a pelmene a spoločne jedlo zjedli. Mäsom obete potom nakŕmili psy. Kosti zahrabali,“stojí v protokole, z ktorého na konci 80. rokov vo svojej reportáži citoval novinár Jevgenij Dodolev. Podľa neskorších výpovedí Šakirovovej mal jej zvrhlý partner známky obáv len pri prvej vražde. Neskôr už vraj konal chladne a bez strachu z odhalenia, čo nakoniec aj priviedlo kazanskú políciu na jeho stopu – o svojej poslednej obeti Lýdii Fiodorovovej sa v opitosti zmienil kamarátovi, dokonca mu ukázal miesto, kde zakopal pozostatky, a ten v hrôze bežal za vyšetrovateľom.
ZVYŠKY NA ŠAŠLIK
Všetkých sedem Sukletinových vrážd bolo podobných – najprv sa opil a potom svoje obete tĺkol kladivom do hlavy alebo im hlavu rozdrvil o stenu. Potom – v šiestich prípadoch spolu so Šakirovovou – vždy telo rozrezali, mäso a ďalšie časti si pripravili na jedenie a ako ukázalo neskoršie vyšetrovanie, niekedy časti svojich obetí predali aj susedom ako „bravčové odrezky na šašlik“. Keď však Sukletin znásilnil, umlátil a zjedol jedenásťročnú Valentinu Jelikovovú, bolo to už aj na jeho bezcitnú priateľku veľa. Odsťahovala sa od neho a Sukletin si našiel novú spolubývajúcu, dvadsaťtriročnú Lýdiu Fiodorovovú, ktorú nakoniec v marci 1985 tiež znásilnil, zavraždil a zjedol. Krátko nato si však už poňho prišla polícia, ktorá na jeho dvore našla kusy ľudskej kože, ľudské kosti a pol vedra škvarenej ľudskej masti. Detailne zmapovať Sukletinove vraždy polícii nakoniec pomohla Madina Šakirovová, ktorá sa bála trestu smrti (a dostala len 15 rokov). Sukletin následne podstúpil v Moskve množstvo psychologických vyšetrení, keď sa ho experti pýtali aj na pocity viny, hanby, súcitu či obáv z trestu či z Boha. „Čo je mi do Boha! Sám som Boh aj diabol! Trochu sa bojím smrti, nechce sa mi umierať, pretože som toho málo prežil,“cituje protokol jeho odpoveď. „Choď dakam aj s tvojím posledným súdom!“