ZJAVENIE PANNY MÁRIE
Tie záchvaty pôsobili desivo a boli veľmi presvedčivé. „Zavraždil som svojho brata a teraz horím,“ručalo záhrobným hlasom mladé dievča skrútené v kŕči, ktoré sa tentoraz dvom prítomným kňazom predstavilo ako biblický bratovrah Kain. Inokedy zase tvrdila – alebo, ak chcete, hlas, ktorý z nej vychádzal, tvrdil –, že je Lucifer či Judáš. Ako Adolf Hitler sa hlas vysmial ľudstvu, že „je úplne stupídne a verí, že smrťou sa všetko končí; ale život pokračuje, či už dole, alebo hore“.
Opísaný príbeh – a niekoľko jemu podobných – sa odohral v roku 1975 v bavorskom meste Leibl ng. Záchvaty a vízie silne veriacej katolíčky Anneliese Michelovej boli nielen opísané, ale dokonca zaznamenané na magnetofónových páskach. Jej dlhoročné problémy lekári označili za ťažkú epilepsiu a bola kvôli nej dokonca opakovane hospitalizovaná. Prvýkrát sa u nej záchvaty prejavili, keď mala 16 rokov. Sprevádzali ich kŕče, bezvedomie a podivné apokalyptické halucinácie, takže sa jej rodičia nakoniec rozhodli riešiť všetko pomocou cirkvi. Obrátili sa na kňaza Ernsta Alta, ten vyhlásil, že mu Anneliese nepripadá ako epileptička, a informoval o prípade würzburského biskupa Jozefa Stangla. Hlava würzburskej diecézy síce najprv váhala, nakoniec však poverila kňaza Arnolda Renza, aby skúsil vykonať exorcizmus, teda vyháňanie diabla. Katolícka „liečba posadnutej duše“trvala takmer rok a šialených výstupov, ktoré Alt a Renz nahrávali, sa odohralo 67. Po mesiacoch vyčerpávajúcich „vyháňaní“, keď Anneliese odmietala potravu a jej tridsaťkilové telo vyzeralo ako kostra potiahnutá kožou, mala dvadsaťtriročná bývalá študentka posledné videnie. Bol štvrtok 1. júla 1976 a ona uvidela Pannu Máriu, ktorá jej oznámila: „Stalo sa ti to, aby svet videl, že duchovný svet existuje.“Potom Anneliese Michelová zomrela. Jej hrob sa stal v podstate pútnickým miestom a našli sa aj veriaci, ktorí požadovali od cirkvi jej blahoslavenie. Niektorí tvrdili, že jej telo nepodlieha rozkladu. Vo februári 1978 bola preto exhumovaná a ukázalo sa, že pozostatky Anneliese Michelovej podliehajú skaze ako akékoľvek iné.
Anneliese Michelová by 21. septembra tohto roka oslávila sedemdesiate narodeniny. Ale neoslávila. Keď mala 23 rokov, posadol a zahubil ju diabol. To teda tvrdili jej rodičia a katolícki vyháňači satana, ktorých po jej smrti nemecká justícia odsúdila za neposkytnutie náležitej starostlivosti vážne chorému dievčaťu.
ZDRUŽENIE VYHÁŇAČOV DIABLA
Predstava, že človek môže byť objektívne posadnutý zlým duchom a pod jeho vplyvom konať zlo, za ktoré vlastne nie je zodpovedný, je stará ako civilizácia sama. Možno ju v nejakej podobe nájsť v podstate v akejkoľvek kultúre, obzvlášť viditeľné je to pri šamanizme. V potrebu vyháňania diabla, teda exorcizmus, verí dodnes katolícka cirkev. Pred ôsmimi rokmi dokonca vzniklo, s požehnaním Vatikánu, medzinárodné Združenie vyháňačov diabla, ktoré tvorila skupina 250 kňazov z 30 krajín sveta. Mnohí lekári nad tým krútili hlavou. „Psychiatria sa nedomnieva, že duševnú poruchu spôsobuje entita, ktorá jedinca posadne a je odnímateľná,“komentoval to vtedy psychiater prof. Cyril Höschl. „Je dôležité pripomenúť, že rozdiel medzi posadnutosťou démonmi a duševnou poruchou dnes takto vníma aj katolícka cirkev, ktorá teraz zdôrazňuje, že je potrebné odlíšiť posadnutosť od duševných chorôb a že exorcizmus nemožno na duševné poruchy aplikovať. Je známe, že praktiky vyháňania diabla často duševnú poruchu ešte výrazne zhoršia. Cirkev tiež uznáva, že mnoho stavov bolo v minulosti, na škodu veci, mylne považovaných za posadnutosť.“