Najčastejšie ochorenia mozgu
Môžu sa objaviť kedykoľvek počas života, v detskom veku však ide o druhé najčastejšie nádorové ochorenie. Príznaky závisia od veľkosti a umiestnenia nádoru, medzi najčastejšie však patria: bolesti hlavy, záchvaty, necitlivosť alebo brnenie v rukách či nohách, nevoľnosť, vracanie, zmeny osobnosti, problémy s pohybom alebo rovnováhou, zmeny sluchu, reči alebo zraku. Spravidla je bolesť horšia ráno pri prebúdzaní. A pretože tieto nádory rastú v uzavretom priestore lebky, môžu aj tie nezhubné človeka usmrtiť nárastom vnútrolebečného tlaku. Príčiny vzniku väčšiny nádorov mozgu sú neznáme. teda nekontrolovateľný tras končatín (hlavne rúk), stuhnutosť, spomalenie chôdze, zhoršená mimika. Jedným z prvých varovných signálov môže byť pokojový tras rúk, zhoršenie čuchu a chuti.
• Dedičná choroba spôsobuje zmeny v centrálnej oblasti mozgu, ktoré ovplyvňujú pohyb, náladu a myslenie, pridávajú sa aj psychické problémy (depresia).
• chorých umiera na zlyhanie pľúc v rozmedzí 2 až 4,5 roka od prepuknutia choroby, asi 5 % pacientov však žije až 20 rokov.
• Vlastné biele krvinky napádajú ochranné obaly nervových vlákien a poškodzujú ich. Zásadne sa tým znižuje rýchlosť prenosu signálu medzi neurónmi. Časť neurónov navyše zvýšenú záťaž nevydrží a začne umierať. Choroba je zákerná aj vo svojom priebehu. Môžete mať prvý atak v živote (prvý prejav zápalu), ktorý sa prejaví napr. tým, že na niekoľko dní alebo týždňov prestanete vidieť na jedno oko. Alebo vám začne silne brnieť noha. Po odznení však niekoľko ďalších mesiacov alebo aj rokov nemusíte mať vôbec žiadne problémy. Choroba však v tele ticho pracuje a ničí tam nervové bunky. Lekári u väčšiny pacientov zvládnu postup roztrúsenej sklerózy pomocou protizápalových liekov zastaviť alebo spomaliť, lieky sa však musia nasadiť včas a užívať spravidla po celý život. Choroba sa
vané záchvaty, keď človek cíti niečo na tele, alebo ešte bizarnejšie sú stavy, keď vníma zmenu veľkosti určitej časti svojho tela, napríklad hlavy alebo ruky. Záchvatov sú desiatky druhov a niekedy je celkom zložité ich rozpoznať.
Môžu byť aj také nenápadné, že pacient diagnóze epilepsie vlastne uniká, pretože nikomu nenapadne, že by mohlo ísť o záchvat?
Áno, existuje mnoho druhov záchvatov, ktoré okolie nerozpozná. Typickými sú detské absencie. Ide o stav, keď sa dieťa zarazí, pozerá sa do prázdna, nehýbe sa. Trvá to len pár sekúnd, počas ktorých vôbec nevníma svoje okolie. Také deti môžu mať aj problémy s učením v škole alebo ich učitelia
považujú za nepozorné, pretože v tej chvíli naozaj vôbec nevnímajú, a preto nie sú schopné stíhať tempo pri výučbe. Ďalším príkladom sú myoklonické juvenilné epilepsie, typické pri dospievaní. Pacienti majú napríklad ráno zášklby ramena, nemôžu si tak vyčistiť zuby, dievčatá sa nemôžu namaľovať. Kým nedostanú veľké záchvaty, nikto netuší, že ide o epilepsiu. Medzi ďalšie zaujímavé prejavy patria fokálne záchvaty z niektorých častí čelného mozgového laloka, ktoré sa odohrávajú len v noci a bývajú zamieňané za nočné mory alebo za námesačnosť. Až keď sa deti dostanú do nemocnice, kde sa záchvat nahrá na video a natočí sa aj EEG, ukáže sa, že ide o epilepsiu. Niektoré stavy však, nao