DES A STRACH
Idylka to však nebola ani predtým za husitov, nehovoriac o Vikingoch. „Kto by si pomyslel, že sa z mora vynoria tie netvory,“napísal mních Alkuin, keď sa svet začal koncom 8. storočia desiť severanov. Tí v západoeuropských prameňoch síce vystupujú ako ničitelia kostolov a vrahovia kresťanov, ale pravdupovediac im bolo jedno, či okrádajú pohanov, kresťanov, moslimov, alebo kohokoľvek iného. Vikingovia zodpovedali našim predstavám o pohanoch – občas niekoho obetovali a verili, že prví ľudia vznikli z vyplaveného dreva, časom však prijímali kresťanstvo. Náboženstvo však nikdy nebolo dôvodom na rabovanie kláštorov či útokom na susedné krajiny. Dánsky kráľ Harald Modrozubý sa nechal pokrstiť už v 10. storočí. Aj vďaka tomu v rokoch 1016 až 1035 Knut Veľký pripojil pod dánsku ríšu nielen väčšinu Škandinávie, ale dokonca aj Anglicko.
Podľa Markéty Krížovej boli vlastne husitské a pohusitské Čechy pre množstvo katolíckych susedov tiež trochu „indiánsky“pohanské: „Krajina husitov, rebelov, zradcov a barbarov. Keď prišli prví príslušníci Tovarišstva Ježišovho do Prahy, vo svojich listoch používali slová ako: divočina, spúšť, prales, všade nebezpečné zvieratá.“Stále pretrvávali spomienky na husitské konania Božej spravodlivosti, ktoré si odnášali aj ľudia, ktorí sa „previnili“napríklad len nesúhlasom. V Prachaticiach nechali husiti v novembri v roku 1420 povraždiť všetkých mužov, z ktorých niekoľko nesmierne bolestivo upálili v sakristii kostola, a ženy s deťmi bez jedla vyhnali.
Inak prohusitský kronikár Vavřinec z Březové neskôr s hrôzou zachytil besnenie na Kvetnú nedeľu v Chomutove v roku 1421. Povraždení boli všetci vrátane žien a tehotných dievčat, dokopy skoro dva a pol tisíca nevinných ľudí. Teda nevinných – boli to predsa katolíci! A Židia. Jednooký hajtman ušetril len tridsať z nich. Niekto totiž musel tú obrovskú hŕbu mŕtvol pochovať. Vavrinec sa desil, akých zverstiev sa dopúšťali „hanebné ženy táboritské“, keď sľúbili tým chomutovským milosť, čím ich vylákali z mesta, kde ich pochytali a zavreli do lisovne vína, ktorú zapálili. Nemá tu zmysel vymenovávať mestá ako Nemecký Brod, Mohelnice či Jaroměř, kde boli povraždení muži, ženy, deti a upálené zástupy duchovných.
Všetko sprevádzali útoky na desiatky kláštorov a stovky kostolov, ktoré lemovali ďalšie tisíce a tisíce mŕtvych rehoľníkov, mníšok, ale napríklad aj učencov. Rovnako ako u Vikingov. Tí boli v boji tiež krutí, čo však nebolo nič neobvyklé. Napríklad slávny franský kráľ a prvý stredoveký rímsky cisár Karol Veľký nechal po jednej bitke sťať naraz skoro päťtisíc Sasov. A pravdupovediac krutosť v 20. storočí nebola v podaní komunistov a nacistov o nič menšia. Rovnako ako dnes v podaní ruských vojakov.