Vážení čitatelia
Zistil som, že je doslova riskantné navonok prejaviť radosť z dažďa. Už len obyčajná nevinná veta „super, že prší“vzbudí v mojom okolí verejné pohoršenie a napokon z toho vyjdem ako vedúci počasia, ktorý má na starosti dažďový kohútik. Je zaujímavé, ako obyčajný dážď dokáže niektorým pokaziť náladu, keď sedia v suchu s kávičkou pri počítači. Naopak, nedávne oteplenie privítali ako trvalý stav, o to ťažšie na nich dopadlo náhle ochladenie, jav, ktorý je v jarných mesiacoch taký bežný, že škoda hovoriť. Veď počasie nie je digitálna záležitosť, ako keď si v aute ťukneme na frekvenciu svojej obľúbenej rozhlasovej stanice. Počasie je totiž ako staré analógové rádio, kde sme si museli stanicu poctivo vyladiť, čo chvíľu trvalo. Z rádia zatiaľ vychádzali rôzne divné zvuky; hvízdanie, pískanie, šumenie, hučanie, útržky slov a hudby, v podstate ako počasie v apríli. Chápem, že teplomilní jedinci by chceli mať 365 dní v roku slnečné počasie nad tridsať stupňov, oblohu bez mráčika a ani kvapku dažďa. Krásne želanie, no trochu chudobné na logiku. A vlastne tá ani nie je potrebná, stačí žiť v tom, že potraviny „vznikajú“v hypermarketoch, vodu „vyrábajú“pákové batérie a pre život stačí byt, pohyb v klimatizovaných obchodných centrách či práci a na dovolenku ísť k moru. Dážď však potrebujeme. V zime na väčšine nášho územia nesnežilo, pršalo minimálne, takže kedy, ak nie teraz? Najlepšie už včera. Keďže si zemeguľu usilovne devastujeme, klíma je nevyspytateľná v tom, že neraz niekde prší priveľa, vzniknú záplavy a inde to majú úspešne našliapnuté na púšť. Preto by sme si mali dážď vážiť, potrebujeme ho k životu. Tu sa hodí legendárne tvrdenie našich rodičov: čo by za to dali deti v Afrike... A okrem toho, upršaný deň neznamená, že sa nám do života neráta, že je to stratený čas. Je to úplne obyčajný deň, ktorý môže byť krásny, a je len na nás, či si ho aj taký spravíme.
Príjemné čítanie vám praje redaktor Dan Himič dan.himic@etema.sk
„Keď som rozladená, nájdem si kvalitný podcast. Dobrý výživný obsah ma zaplaví blahom, ‚dopamínujem‘ a ožívam. To, že počujem kvalitných ľudí rozprávať o nejakej kvalite, ma inšpiruje robiť veci kvalitne,“povedala v rozhovore Helena Krajčiová. O tom, ako sa o seba stará, prezradila oveľa viac. Inšpirujte sa v rozhovore, ktorý s herečkou urobila Soňa Košíková. sona.kosikova@etema.sk
Verbálne násilie voči ženám hlavne na internete narástlo do takej miery, že niekedy sme vydesení, čo sa to deje, prečo ľudia prejavujú takú obrovskú nenávisť voči odborníčkam, umelkyniam, političkám, novinárkam. Richard Filipko sa porozprával s historičkou Agátou Šústovou Drelovou, podľa ktorej násilie voči ženám existovalo aj v antike, potom bola žena považovaná za bytosť, ktorú ovládajú pudy, a ženy boli v dejinách dlho prehliadané. Túto časť histórie si neuvedomujeme, a aj preto nás prekvapuje súčasná agresivita voči ženám. richard.filipko@etema.sk