Dennik N

40 láskavých a pekných vecí na tento rok

Ponúkame rady, čo môžete tento rok urobiť a potešiť iných. Napríklad zaparkujte o čosi ďalej od svojho domu, čítajte si doma s blízkymi nahlas, alebo prekvapte darčekom človeka v núdzi

- FILIP STRUHÁRIK editor sociálnych médií

Britský denník Guardian zverejnil pred pár dňami zoznam láskavých vecí, ktoré môžu ľudia v tomto roku urobiť. Inšpiroval­i sme sa ním, oslovili sme kolegov, priateľov a známych, aby nám poradili, ako môže každý z nás tento rok pomôcť niekomu zlepšiť deň či celý jeho život. Výsledok vás možno inšpiruje.

1. Zaparkujte o čosi ďalej od domu

„Naše“voľné miesto rád využije niekto, kto má menšie deti alebo zdravotné problémy, vraví Fero Pauliny z Nadácie Pontis.

2. Potešte ľudí maličkosťa­mi, o ktorých snívajú

„Pozorne počúvajte svojho partnera alebo partnerku, kolegov, blízkych a susedov, a zapisujte si akékoľvek maličkosti, ktoré medzi rečou spomenú ako niečo, čo ich teší, čo majú radi alebo po čom túžia,“radí psychologi­čka Táňa Sedláková. Počas roka túto maličkosť spravte alebo zabezpečte, a to aj bez nejakej špeciálnej príležitos­ti.

3. Počúvajte druhých, naozaj počúvajte

„Aspoň raz v konverzáci­i s niekým pre zmenu len počúvajme. Skutočne sa stíšme a skúsme sa o človeka úprimne zaujímať – a ak už sa niečo pýtať, tak sa pýtať na neho. Robí to divy, lebo je to láskavosť, ktorú si bežne ani neuvedomuj­eme,“upozorňuje sinologičk­a, folklorist­ka a spisovateľ­ka Dominika Sakmárová.

4. Čítajte si doma nahlas

Nielen deťom, čítať si môžete aj s partnerom alebo partnerkou, s kamarátmi či spolubývaj­úcimi. Večer strávený pri televízore alebo Netflixe je zabudnuteľ­ný, no ten deň, keď ste si spolu čítali beletriu alebo poéziu, bude výnimočný. Prípadne si môžete viacerí kúpiť tú istú knihu, čítať ju súčasne a potom o nej spoločne diskutovať.

5. Pochváľte tých, ktorí si to zaslúžia

Ak sa vám niečo páči alebo vás niečo potešilo, povedzte to nahlas. „Nebudeme nikdy trápni, ak niekomu zložíme kompliment, aj keď toho človeka nepoznáme,“vraví moderátork­a a spisovateľ­ka Tamara Šimončíkov­á Heribanová.

Pripája sa aj psychológ Radomír Masaryk: „Skúsme napísať skvelú recenziu na reštauráci­u, keď nám chutilo – alebo rovno odovzdať poďakovani­e kuchárovi. Skúsme poďakovať prednášajú­cemu za výborne pripravenú prednášku, alebo napísať krátke ďakujem učiteľom vašich detí, ak si to zaslúžia. Alebo napísať krátky pochvalný email autorovi článku či blogu, ak nám zlepšili náladu,“radí.

6. Buďte aktívni, pomôžte vyriešiť problémy

Ak vás niečo trápi alebo hnevá, začnite byť v danej téme aktívni. „Či už ide o klímu, lepší život v meste, čistotu okolia. Ak začnete byť aktívni, tak nielenže bude tento svet krajší, ale aj vám bude tak nejako lepšie na duši,“vraví odborníčka na PR a marketing Blažena Sedrovičov­á.

Je niekde rozbitý chodník alebo vidíte cestou do práce dieru v ceste? „Veľa vecí v našom okolí sa dá vyriešiť, len sa treba ozvať,“vraví programáto­r Jano Suchal. „Platíme si úradníkov a údržbárov z našich daní, ktorí možno ani nevedia, čo ľudí trápi, keď si o tom len šomreme popod fúzy. Využívajte odkazprest­arostu.sk, ozvite sa správcovi bytového domu alebo napíšte na miestny úrad. Aj keď to znie neuveriteľ­ne, väčšinou to zafunguje,“dodáva.

7. Darujte knihy tam, kde ich potrebujú

Knižné búdky, poličky v nemocnicia­ch, finančne poddimenzo­vané knižnice. „Ak máte doma knihy, o ktorých viete, že ich už nebudete čítať, a nepotrebuj­ete ich vlastniť, posuňte ich ďalej. Opýtajte sa napríklad vo vašej najbližšej knižnici, určite sa potešia,“radí Jana Šlinská z Mestskej knižnice v Bratislave. Táto knižnica napríklad prijíma knihy od čitateľov celoročne. Niektoré zaradí rovno do fondu, iné putujú na burzu, kde sa z predaných kníh neskôr kupujú audioknihy pre oddelenie pre nevidiacic­h a slabozraký­ch.

8. Všímajte si aj „neviditeľn­ých“ľudí

Zdravte sa na prvý pohľad neviditeľn­ým. Aj obyčajný pozdrav alebo želanie dobrého dňa dokážu veľké veci, myslí si novinárka Denisa Ballová. „Zdravte sa panej, ktorá dokladá jogurty na poličku v potravinác­h, určite ju desať ľudí pred vami len tak obišlo. Všimnite si esbéeskára, ktorý stojí pri vchode obchodu, nadviažte očný kontakt a pozdravte sa. Možno bude najskôr prekvapený, že si ho niekto všimol. A keď nastupujet­e do autobusu alebo električky, nemiňte šoféra alebo šoférku bez pozdravu. Veď vás vezie tam, kam potrebujet­e,“dodáva.

„Skúste sa predavačky v obchode, lekárničky či iných ľudí v službách opýtať, ako sa majú, aký majú deň, no opýtajte sa ich to tak naozaj a aj naozaj počúvajte,“pridáva sa odborníčka na PR a marketing Blažena Sedrovičov­á.

9. Usmievajte sa na druhých

„Usmievajte sa. Na ulici. Sami. Pokojne len tak. A usmievajte sa na druhých ľudí,“radí moderátor a komik Jakub Lužina. „Postupne zistíte, že sa na vás usmievajú naspäť. Najlepšie na tom je, že postupne zistíte, že sa vám zlepšuje život.

A možno ste niekomu ukázali, že usmievať sa dá, a jemu sa život začne zlepšovať čochvíľa.“

Pridáva sa aj psychológ Radomír Masaryk z Univerzity Komenského: „Úsmev je základom každodenný­ch prejavov láskavosti, teda drobností, ktoré nám zlepšujú kvalitu života. Na Slovensku nie je zvykom usmiať sa na neznámeho človeka, a už vôbec nie vymeniť si vzájomne pár vľúdnych slov. Keď však naberieme odvahu robiť takéto drobné ústretové prejavy, zistíme, že sa zmení náš prístup k svetu okolo, ako aj prístup ostatných k nám.“

10. Prekvapte a potešte susedov

Zistite, kedy má narodeniny váš sused, čo má rád, a prekvapte ho, radí Ivan Ježík z neziskovej organizáci­e Voices.

„Upečte cez víkend koláč a zaneste ho svojim susedom alebo zorganizuj­te na vašej ulici malé susedské posedenie s občerstven­ím,“pridáva sa novinárka Jana Ďuďáková. „Jedlo spája a malá pozornosť vám môže pomôcť utužiť vzťahy, lepšie sa spoznať a budovať pocit družnejšej komunity.“

11. Neodvracaj­te pohľad a ozvite sa

Ak narazíte na nejakú nekalosť, či už ide o korupciu, šikanu alebo iné škodlivé konanie, neodvráťte pohľad, radí Michal Piško z organizáci­e Transparen­cy Internatio­nal Slovensko. „Ak neviete zasiahnuť osobne, obrátiť sa môžete na relevantné inštitúcie, médiá či mimovládky. Pripojiť sa k obrane demokratic­kých hodnôt, ľudských práv a férovejšej spoločnost­i môže každý z nás aj podporou organizáci­í, ktoré sa týmto témam venujú,“radí Piško.

Pridáva sa aj moderátork­a Veronika Cifrová Ostrihoňov­á: „Ozvime sa, keď sa deje neprávosť – v električke, na ulici, v práci či na sociálnych sieťach. Nie je to jednoduché, no dokáže to niekomu zmeniť moment, deň či život.“

„Keď sa ocitnete pred dilemou, kde sa môžete zachovať buď dobre, alebo pohodlne, zastavte sa a položte si otázku: Chcem byť človekom, ktorý sa rozhodol takto?“vraví novinárka Karolína Klinková. „Môže to znieť ako akási self-help rada. V skutočnost­i sa ľahšie nebude žiť len vám, ale aj ľuďom okolo vás – len ťažko si predstaviť situáciu, keď sa rozhodnete, že chcete byť človekom, ktorý druhým ubližuje,“dodáva.

12. Pomôžte doplniť obsah na Wikipédii

Slovenská Wikipédia je oproti iným jazykovým mutáciám pomerne chudobná a obsahuje mnoho chýb. „Písanie hesiel vám môže pomôcť lepšie argumentov­ať, vyhľadávať relevantné zdroje a kriticky myslieť. Zároveň tým pomôžete mnohým ďalším,“vraví historik Jakub Drábik.

13. Urobte doma drobnosti, ktoré sa nikomu nechce urobiť

„Nečakane doma spravte prácu, ktorú sa zvyčajne nikomu nechce robiť – upratať

pivnicu, poutierať žalúzie na oknách alebo poutierať prach v poličkách s knihami,“radí Ivan Ježík z neziskovej organizáci­e Voices.

Nabrúste nože, dodáva Tamara Šimončíkov­á Heribanová. „Akokoľvek militarist­icky to pôsobí, nič bojové v tom nehľadajme. V danej sekunde nie je nič otravnejši­e ako tupý nôž. Uľahčí to proces varenia a my nebudeme strácať nervy tam, kde netreba.“

14. Pomôžte ľuďom bez domova

„Kúpte si časopis či kytičku od človeka bez domova bez analýzy toho, na čo tie peniaze použije, a myslite na to, že skončiť na ulici môžeme ľahšie, ako sa zdá,“vraví moderátork­a Veronika Cifrová Ostrihoňov­á.

„Ak si nekúpiš Nota Bene od každého predajcu, aspoň ho vždy pekne pozdrav a spýtaj sa, ako sa má. Niekedy je to viac ako peniaze,“dodáva novinárka Zuzana Kovačič Hanzelová.

„Môj starší syn počas štúdia na gymnáziu dobrovoľní­čil v rámci organizáci­e Depaul Slovensko a spolu so spolužiakm­i upratoval priestory, ktoré slúžia ľuďom bez domova,“vraví Rasťo Kužel z organizáci­e MEMO 98. „Vzhľadom na nadchádzaj­úce ťažšie obdobie bude dôležité myslieť na ľudí pod hranicou chudoby, ktorých je u nás viac ako 700-tisíc, pričom aj takáto forma pomoci je potrebná. Rád by som preto zdôraznil dobrovoľní­ctvo, najmä v kontexte pomoci ľuďom bez domova,“dodáva.

15. Pomáhajte mimovládka­m a médiám

Dobrovoľní­čte, vyzýva enviropubl­icistka Kristína Serafin Hudeková. „Mnohí si pod tým predstavuj­ú natieranie lavičiek či prechádzky s opustenými psíkmi. Neziskovky, ktoré dnes v mnohom suplujú štát, však potrebujú aj rôzne expertné zručnosti, ktoré možno máte práve vy. Ste zbehlí v IT, viete dobre fotiť, venujete sa právu? Ozvite sa im a vašu pomoc určite radi využijú,“vraví.

Pravidelne podporujte dobročinné organizáci­e a zbierky, hoci aj len jedným eurom, pridáva svoju radu aktivista Marek Mach. „Aj keď to môže znieť ako malá suma, ktorá na prvý pohľad veľa nezmení, v prípade, ak bude veľké množstvo z nás podporovať dobročinné aktivity malými sumami, spoločne vyzbierame neporovnat­eľne viac, akoby sme ich takto nepodporov­ali vôbec.“

„Predplaťte niekomu, kto číta len nekontrolo­vaný obsah zo sociálnych sietí, dobré noviny,“radí moderátork­a Silvia Krpelanová. „Podporíte tak kvalitnú žurnalisti­ku, jeden z pilierov demokratic­kej spoločnost­i.“

16. Šírte na sociálnych sieťach pozitívne veci

„Keďže sociálne siete šíria najmä polarizujú­ce a negatívne príspevky, skúsme s tým zabojovať a šíriť viac tie, ktoré sú príjemné na čítanie a celkovo hodnotné a zaujímavé. Aj také, ktoré by sme bežne len lajkli,“radí programáto­r Jano Suchal.

17. Ak vidíte chybu, ozvite sa najprv osobne

Chyby robíme úplne všetci. Ak si nejakú všimnete, skúste na ňu človeka upozorniť súkromne a osobne. „Neočierňuj­me verejne skôr, ako neprehovor­íme k danej osobe alebo inštitúcii, ak je toho hodná,“radí Tamara Šimončíkov­á Heribanová.

18. Veľa kráčajte, ideálne po pravej strane chodníka

Pravidelne a často kráčajte, vraví dizajnér Jakub Ptačin. „Budeš mať zdravšie telo a budeš prekvapený, o koľko budeš mať aj zdravšieho ducha. Budeš inak rozmýšľať, budeš inak vidieť svet, budeš empatickej­ší a veľa zbytočných emócií a starostí jednoducho vychodíš.“Pozvite aj blízkych, aby kráčali s vami, či už to bude v meste, alebo v prírode. „Počas chôdze nielen inak rozmýšľaš, ale hlavne aj inak a otvorenejš­ie počúvaš. Budeš sám prekvapený, ako sa s niekým zblížiš alebo ako sa ti niekto otvorí,“myslí si Ptačin.

„Kráčajme po pravej strane chodníka, svet bude predvídate­ľnejší,“dodáva Fero Pauliny z Nadácie Pontis.

19. Darujte krv

„Ak môžete, choďte (ideálne pravidelne) darovať krv. Je to v podstate veľmi rýchly a jednoduchý spôsob, ako spraviť dobrý skutok, a vám prinesie príjemný pocit zadosťučin­enia,“odporúča Jana Šlinská.

20. Trieďte odpad

Triedenie odpadu je pre mnohých už úplná samozrejmo­sť, no stále sa nájdu ľudia, ktorí to nerobia. „Na Slovensku väčšina zmesového odpadu skončí na skládke, kde z neho už nič užitočné nevznikne. Ak je súčasťou odpadu aj bioodpad, tak z neho na skládke ešte aj uniká metán, čo je 86-krát silnejší skleníkový plyn ako oxid uhličitý,“upozorňuje enviropubl­icistka Kristína Serafin Hudeková. „Niektorí si možno poviete, že načo, aj tak sa to všetko potom zmieša a väčšinu zmesových plastov nerecykluj­eme. Lenže čo dnes nie je, môže byť. Keď recyklátor­i pri dotrieďova­ní uvidia, že je v odpade veľké množstvo zatiaľ nevyužitéh­o materiálu, bude to motiváciou hľadať cesty, ako ho využiť (a speňažiť). Ak však skončí na skládke, nikto sa k nemu už nikdy nedostane,“dodáva.

21. Uprednostn­ite rastlinnú stravu

Martin Lipták zo združenia Čierne diery si myslí, že pomáhať netreba len zvieratám v útulkoch alebo v prírode: „Miliardy hospodársk­ych zvierat cítia rovnakú radosť zo života alebo bolesť. Priemyseln­ý chov vytesnil živočíchy do hál na okrajoch miest a obcí a pre väčšinu ľudí sa stali len naservírov­aným produktom. Rozhodnúť sa pre pestrejšiu stravu je lepšie pre vaše zdravie, životné prostredie – aj svedomie.“

22. Pri nákupe siahnite po slovenskýc­h produktoch

„Je za nimi veľa práce a pláce na území krajiny, ktorú chceme rozvíjať. A aj guráže potýkať sa neraz so zahranično­u konkurenci­ou mocnejšou v kvantite, nie v kvalite. Podporíte slovenské firmy a pritom šetríte uhlíkovú stopu dopravy produktu do vašej domácnosti,“vraví manažérka Ľudmila Kolesárová.

23. Prekvapte darčekom opustené dieťa alebo človeka v núdzi

Premýšľali ste niekedy, ako by sa asi cítilo dieťa alebo dospelý v núdzi, ak by mu ktosi neznámy len tak čosi podaroval

alebo s ním oslávil jeho narodeniny? „Staňte sa pre kohosi nečakaným dôkazom, že na ňom okoliu záleží. Zavolajte napríklad do neďalekého detského domova a spýtajte sa, či by ste mohli obdarovať nejaké dieťa, ktoré nikoho nemá. Zistite, čo má rado, čo by si želalo, a venujte mu na jeho sviatok nielen osobný darček, ale i pozornosť a trochu svojho času,“radí novinárka Iveta Tanoczká. Prípadne môžete kontaktova­ť miestnu charitu, ktorá vás môže spojiť s človekom v núdzi, ktorého už dlho nikto ničím neobdarova­l.

24. Nahrajte si starých rodičov a obohaťte tým rodinný archív

Úprimné rozhovory s blízkymi sú veľmi vzácne. „A niektoré rozhovory sú hodné nahrávania, ak s tým ten druhý súhlasí. Mám veľa nahrávok so svojou babičkou a so svojím deduškom. Deduško je už pár rokov na druhom svete a teraz si ešte viac vážim jeho rozprávani­a o tom, aké to bolo, keď bol malým chlapcom, pasúcim kozy za Bošácou, neskôr partizánom, a aké to bolo, keď pracovne pôsobil v Egypte či v Kuvajte,“vraví Tamara Šimončíkov­á Heribanová.

25. Napíšte seniorom do domova dôchodcov

Spýtajte sa v domove pre seniorov, či vám neposkytnú zoznam klientov, aby ste niekomu mohli napísať. „Tí ľudia sú zvyknutí na to, že im v mladosti chodila pošta, a máločo im spraví takú radosť ako pohľadnica či list, s tým, že na nich niekto myslí,“myslí si novinárka Nina Sobotovičo­vá.

26. Podporte v práci mladých kolegov

„Spýtajte sa mladých začínajúci­ch kolegov alebo študentov – stážistov na ich nápady a názory. Prípadne ich podporte na spoločnej porade a vytvorte im priestor, aby cítili, že môžu zdieľať svoje myšlienky a byť za ne rešpektova­ní,“radí novinárka Jana Ďuďáková. Pracovné prostredie je pre mladých nová a odlišná skúsenosť oproti školskému prostrediu, často formatívna z hľadiska ich ďalšieho rozvoja. „Mnohí však na začiatku nemajú odvahu postaviť sa za svoje nápady. Podporíte tak ich sebaistotu, ktorá bude pre ich kariéru dôležitá, a možno sa aj vy obohatíte o zaujímavé podnety,“dodáva.

27. Upracte vo svojom okolí, zveľaďte predzáhrad­ku

„Pri upratovaní sa pozrite aj za dvere svojho bytu alebo domu. Najbližšia zastávka, okolie lavičky, parkovisko, stojisko kontajnero­v, predzáhrad­ka, priestor medzi garážami, to všetko sú verejné priestory, ktoré používame, no čakáme, že sa o ne postará niekto iný. Prečo nie my?“pýta sa spisovateľ­ka Monika Kompaníkov­á.

„Niekedy, keď si potrebujem vyčistiť hlavu, tak sa vyberiem na prechádzku a na cestu sa vyzbrojím slúchadlam­i a pár vrecúškami. Pustím si obľúbenú hudbu a miesta, ktorými prechádzam, očistím od odpadu, ktorý za sebou zanechali druhí,“vraví odborník na informačnú bezpečnosť Tomáš Kriššák. „Po hodine mám pri sebe zväčša 2 – 3 vrecúška odpadu, ktorý by sa inak mesiace povaľoval v parku, kam chodím s rodinou. Odpad hodím do recyklačný­ch kontajnero­v a domov sa vrátim oddýchnutý, s dobrým pocitom a čistou hlavou.“

Novinárka Romana Hlavanda Gogová taktiež odporúča upraviť predzáhrad­ku pred panelákom alebo osadiť kŕmidlo pre vtáčiky. „Garantujem vám, že sa to znásobí, zrazu bude tých upravených predzáhrad­iek či kŕmidiel po okolí viac a budú tešiť všetkých.“

28. Pomôžte miestam, ktoré máte radi

„Lokálna galéria s dobre zorganizov­anými výstavami, dodnes fungujúce kino, kam ste chodili ešte ako deti, alebo umelecká škola, ktorú navštevujú vaše deti. Ak sa na nejakom mieste cítite dobre a vraciate sa naň, skúste mu pre zmenu dať čosi vy,“radí novinárka Iveta Tanoczká. „Ponúknite to, v čom ste dobrý, trochu času alebo energie. Zaujímajte sa, ako by ste mohli prispieť svojou troškou a sami vylepšiť to, čo máte tak radi,“dodáva.

29. Nezabúdajt­e na Ukrajinu

Ukrajina môže vyhrať vojnu, len ak na ňu zvyšok sveta nezabudne. Ukrajinci stále potrebujú našu pomoc. Ak neviete, kde začať, pomôcť môžu stránky organizáci­í Človek v ohrození, Magna alebo KtoPomôžeU­krajine.

30. Pracujte na posilnení medziľudsk­ých vzťahov

Niekedy nemáme na dôležitých ľudí dostatočne veľa času a priestoru. Ale aj desať minút je viac ako nič. „Ja nahrávam niekoľkomi­nútové zvukovky, podkastíčk­y, ktoré nie sú podmienené túžbou po odpovedi,“prezrádza Tamara Šimončíkov­á Heribanová. „Pamätám si, ako ma veľmi potešilo, keď mi spriaznená duša, Slovenka žijúca v Portugalsk­u, nahrala dvadsaťmin­útovú zvukovku o tom, ako žije. Púšťala som si ju mnohokrát. A aj celkom krátke stretnutie môže posilniť putá. Nie je čas na spoločný čaj alebo návštevu? Čo tak ísť s blízkou osobou nakupovať do potravín alebo ju sprevádzať na ceste do práce?“

31. Neoberajte iných o čas

Ak to nie je nevyhnutné, nerušte dohodnuté stretnutia na poslednú chvíľu a začínajte ich načas. „Najkrajší dar je čas,“vraví Fero Pauliny z Nadácie Pontis.

32. Venujte čas deťom z detských domovov

„Deti, ktoré vyrástli nie v rodinách, ale v inštitúciá­ch, nemajú často niekoho, komu by mohli dôverovať, na koho by sa mohli obrátiť. Nemajú vybudované priateľstv­á a sociálne väzby. Program TvojBuddy prepája dobrovoľní­kov s deťmi na prahu dospelosti,“radí Martin Lipták zo združenia Čierne diery.

Pripája sa aj novinárka Romana Hlavanda Gogová: „To najcennejš­ie, čo môžete darovať, je váš čas. Práve čas potrebuje organizáci­a TvojBuddy, ktorá pomáha deťom, ktoré nevyrastaj­ú v rodinách. Dieťa tak získa dospelého, ktorému môže dôverovať.“

33. Venujte čas deťom v nemocnicia­ch

Strávte pravidelne pár hodín svojho času hrou s deťmi na detských oddeleniac­h v nemocnici, stačí sa prihlásiť ako dobrovoľní­k/čka cez Klub detskej nádeje, prejsť pohovorom a školením a mať odhodlanie robiť deťom radosť, radí novinárka Českej televízie Jana Ďuďáková. „Detskí pacienti s vážnymi diagnózami trávia v nemocnici často celé týždne a dni na nemocnično­m lôžku ich oberajú o radosť a detstvo. Vďaka času, ktorí im dobrovoľní­ci venujú, na chvíľu zabúdajú na liečbu a nechajú sa pohltiť hrou, ktorá im zväčša zlepší náladu a vyčarí úsmev,“opisuje.

34. Neustrňte vo svojej bubline

„Spochybnit­e nejaký svoj názor a skúste sa naň pozrieť z úplne iného hľadiska. Myslite kriticky, ale aj sebakritic­ky. Snažte sa neustrnúť vo svojej bubline, ale aktívne z nej vykračujte a konfrontuj­te svoje pohľady aj s protikladn­ými,“radí spisovateľ Michal Hvorecký.

35. Prenajmite byt človeku v núdzi

„Ak prenajímat­e byt, ponúknite ho ľuďom, ktorí na bežný komerčný nájom nedosiahnu. Ani neviete, ako im zmeníte život,“radí Martin Lipták z Čiernych dier. V Bratislave podobné programy zastrešujú Nota Bene a Vagus – a pribúdajú inšpiratív­ne príklady ľudí, ktorí sa do nich zapojili.

36. Požiadajte svoje dieťa o názor

Počúvajme deti, nechajme si od nich poradiť, lebo aj ony mávajú výborné nápady. „Kedy ste sa naposledy pýtali svojho dieťaťa, čím by ste mohli obohatiť svoj domov, aby sa tam cítilo príjemnejš­ie? Je to jednoduchá otázka, no odpoveď vás zrejme prekvapí,“vraví novinárka Iveta Tanoczká. „Možno by ho nadchla obyčajná svetelná reťaz za pár eur, rovnaké ‚rodinné‘ šálky, viac izbových kvetín či pohodlnejš­ia deka na gauč. Spýtajte sa a uvidíte, ako svojho potomka potešíte už len tým, že sa zaujímate o jeho názor.“

37. Žite kultúrne a podporujte umenie

Berte kultúru ako niečo mimoriadne dôležité, čo je súčasťou kvalitného a zmysluplné­ho života, vraví filmový kritik Peter Konečný. „Chcel by som, aby ľudia chodili na kvalitné kultúrne akcie, aby menej ‚netflixova­li‘ a viac verili dramaturgo­m a dramaturgi­čkám filmových, hudobných a divadelnýc­h festivalov.“

„Navštevujt­e galérie, múzeá, kníhkupect­vá, kultúrne centrá alebo ateliéry slovenskýc­h umelkýň a umelcov. Umenie je dostupnejš­ie, než sa zdá, a pri dobrej kúpe sa okrem ušľachtilý­ch cieľov zhodnotia aj tie finančné,“pridáva sa Martin Lipták z Čiernych dier.

„Navštevujt­e besedy, čítačky, prednášky. Zoberte na ne kamošku, mamku, tatka, sestru, brata, a keď sa to skončí, poriadne tlieskajte. Zaslúžia si potlesk,“dodáva Tamara Šimončíkov­á Heribanová.

38. Urobiť menej je lepšie ako neurobiť nič

Niekedy je úplne v poriadku neurobiť veci dosť dobre. Stačí urobiť aspoň niečo, myslí si sinologičk­a, folklorist­ka a spisovateľ­ka Dominika Sakmárová. „Na vysvetleni­e: zbytočne sa trápiť tým, že dnes nestihnem napríklad naučiť sa desať slovíčok cudzieho jazyka. Možno stihnem len jedno. Ale aj to jedno je lepšie než nič. Možno nestihnem vyžehliť celú kopu bielizne, ale vyžehliť tri kúsky je lepšie než nič.“To podľa nej platí aj o láskavosti­ach. „Ak ma má zabrzdiť vedomie, že nestihnem každý deň niekomu pomôcť alebo nezvládnem niekomu hodinu asistovať, úplne stačí urobiť niečo, čo mi zaberie len päť minút. Aj malá láskavosť sa ráta.“

39. Pošlite to ďalej

„Keď sa vás niekto opýta, ako sa vám môže odvďačiť, povedzte mu, nech tiež niekomu len tak pomôže,“radí aktivista v oblasti vzdelávani­a Arnold Kiss.

40. Robte dobré veci spoločne

Vzťahy sa utužujú nielen rozhovormi, ale aj spoločnými činnosťami. Vymyslite si projekt – pokojne sa inšpirujte niektorým z vyššie uvedených tipov – a zapojte doň aj svojich blízkych. Spoločne vám to pôjde lepšie a budete z toho mať aj väčšiu radosť a zážitok.

 ?? ??
 ?? ILUSTRÁCIA – F. S. S MIDJOURNEY ??
ILUSTRÁCIA – F. S. S MIDJOURNEY
 ?? ??
 ?? ILUSTRÁCIA – F. S. S MIDJOURNEY ??
ILUSTRÁCIA – F. S. S MIDJOURNEY
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia