Vzácna korisť v každej vojne

Eurázijský „Heartland“je centrom toho, čo veľký britský geograf Halford Mackinder nazval Svetovým ostrovom, a v súlade s tým má aj vysokú hodnotu

2023-01-13 - HAL BRANDS spisovateľ a profesor na Johns Hopkins University © Bloomberg

Najväčším príbehom roku 2022 bola vojna na Ukrajine, ktorá túto krajinu postavila do prvej línie veľkého súčasného boja medzi demokraciou a autoritárstvom. Hoci vojna mnohých pozorovateľov prekvapila, pozícia, v ktorej sa Ukrajina nachádza, je pozoruhodne známa.

TRAGICKÝ VÝZNAM

S miernym zveličením by sme posledných približne sto rokov mohli nazvať ukrajinským storočím, pretože práve táto krajina figurovala ako ústredné teritórium v každom veľkom globálnom konflikte modernej éry.

Ukrajina má strategicky významnú pozíciu vďaka svojim zdrojom a geografii. Rozkladá sa na jednej z najbohatších poľnohospodárskych pôd na svete a pestuje veľký podiel svetovej produkcie pšenice, kukurice i jačmeňa a predstavuje šesť percent všetkých kalórií obchodovaných na medzinárodných potravinových trhoch. Ukrajina je druhou najrozľahlejšou krajinou v Európe a má prístup k Čiernemu moru, ktoré spája európske Rusko so svetom.

Najdôležitejšie však je, že Ukrajina je kĺb spájajúci to, čo veľký geopolitický mysliteľ Halford Mackinder nazval „eurázijským Heartlandom“disponujúcim obrovskými územiami, poľnohospodárskym bohatstvom a energetickými zdrojmi, s ekonomicky vyspelými krajinami Európy.

Každé európske impérium, ktoré sa snaží expandovať na východ, musí prejsť cez Ukrajinu; každá euro-ázijská mocnosť, ktorá chce premietnuť svoj vplyv do Európy, musí urobiť to isté. Mackinder mal na mysli Ukrajinu (a Poľsko), keď v roku 1919 tvrdil: „Kto vládne východnej Európe, ovláda Heartland; kto vládne Heartlandu, ovláda Svetový ostrov; kto vládne Svetovému ostrovu, vládne svetu.“(Svetovým ostrovom myslel tri spojené kontinenty Európu, Áziu a Afriku – pozn. prekl.)

Možno je to hyperbola, ale ide o vzorec, ktorý pomáha vysvetliť, prečo bola Ukrajina tak tragicky významná v toľkých strašných bojoch.

NEMECKÉ PLÁNY

„Prvá svetová vojna určila osud Ukrajiny viac ako čokoľvek iné,“napísal britský historik Dominic Lieven. Dobytie oblasti, ktorá bola vtedy súčasťou Ruskej ríše, bolo ústredným bodom nemeckých plánov na vytvorenie Mitteleuropy, oblasti od Severného mora po Kaukaz bohatej na zdroje. Keď nemecké armády v roku 1918 vytrhli

Ukrajinu z porevolučného Ruska, Berlín nakrátko svoju eurázijskú víziu dosiahol, no tá sa rozpadla, keď Nemecko prehralo vojnu na západnom fronte, čím zmarilo svoje východné výboje a umožnilo Leninovmu Sovietskemu zväzu vytvoriť si vlastné eurázijské impérium pod vládou komunistov.

Ukrajina sa však opäť objavila v hegemonických snoch Adolfa Hitlera. Disponovala množstvom „životného priestoru“a potravinami, vďaka ktorým by sa Nemecko mohlo stať nedobytným najmä z pohľadu nepriateľov veľkosti kontinentu – Britského impéria a Spojených štátov –, s ktorými Führer nakoniec plánoval bojovať o globálne prvenstvo.

Genocídny nacistický „hladový plán“predpokladal rabovanie ukrajinskej pšenice, kukurice a ďalších poľnohospodárskych produktov a vyhladovanie až 30 miliónov sovietskych občanov na Ukrajine i inde. (V skutočnosti išlo o reprízu „červeného hladomoru“, ktorý na Ukrajine v 30. rokoch spôsobil Josif Stalin s cieľom upevniť svoju vládu.) Niektoré z najzúfalejších bitiek druhej svetovej vojny sa odohrali na ukrajinskej pôde, keď sa v tejto životne dôležitej zóne zrazili obrovské armády.

IMPÉRIUM LEN S UKRAJINOU

Spojenecké víťazstvo zabezpečilo len to, že Ukrajina zostala podriadená totalitnému sovietskemu impériu. Keď sa začala studená vojna, USA sa snažili využiť tamojšiu nespokojnosť vysadením ukrajinských polovojenských jednotiek, ktoré mali podnietiť násilný odpor.

Táto iniciatíva sa skončila krvavým fiaskom, ale geopolitická logika za ňou nebola úplne nesprávna. Keď sa Sovietsky zväz začal o desaťročia neskôr rozpadať, bolo to rozhodnutie Ukrajiny vyhlásiť nezávislosť – a odmietnuť účasť na plánoch na udržanie voľnejšej únie –, ktoré pomohlo spečatiť osud systému.

„Bez Ukrajiny Rusko prestáva byť impériom,“poznamenal bývalý poradca pre národnú bezpečnosť Zbigniew Brzezinski v roku 1994, „ale keď Ukrajina bude podrobenou a následne sa podriadi, Rusko sa automaticky stáva opäť impériom.“

To je dobrý návod, ako pochopiť, prečo ruský prezident Vladimir Putin spustil svoj projekt na obnovenie moskovskej nadvlády, počnúc ruským zasahovaním do ukrajinských volieb v roku 2004 a končiac plnohodnotnou inváziou vo februári 2022.

Putin sa zameral na Ukrajinu v nádeji, že si podmaní zásadnú súčasť postsovietskeho priestoru a potom k nej pridá ostatné od Bieloruska po Kazachstan. Rýchle ruské víťazstvo by bolo dôkazom sily a strategickej prefíkanosti svetových autokracií. Zásadne by zmenilo strategickú situáciu v Európe, prinieslo by všadeprítomnú neistotu do priestoru od Čierneho po Baltské more a umožnilo by čerstvo oživenému čínsko-ruskému partnerstvu jasne dominovať v rámci Eurázie.

NIEČO SA NEMENÍ

Veľa z toho nešlo podľa plánu a ukrajinské víťazstvo by malo úplne iné následky. Jeden z popredných svetových tyranov by vyzeral skôr úboho než všemocne. Mohlo by to spôsobiť aj napätie v partnerstve Ruska s Čínou tým, že by to oslabeného Putina nútilo prosiť o pomoc, ktorú by sa Peking zdráhal poskytnúť. Oživilo by to západnú komunitu a jej líderskú pozíciu proti nebezpečnému, ale degradovanému Rusku. V každom prípade, vojna o Ukrajinu bude opäť formovať obrysy svetového poriadku.

Vojna je aj pripomienkou toho, že základné črty geopolitiky zostávajú rovnaké, aj keď sa vo svete veľa mení. Geografia je stále dôležitá. Tyrani bažiaci po území sa stále snažia ovládnuť svoje okolie dobývaním a vraždením.

V každej generácii optimisti dúfajú, že svet už nechal tieto škaredé pravdy za sebou. Ako nás však učí ukrajinská skúsenosť, na vlastnú škodu na ne zabúdame.

?? ILUSTRÁCIA – VIZÁR ?? — ILUSTRÁCIA – VIZÁR