Čo by Fridrich Veľký povedal k rokovaniam o vojne na Ukrajine
Kyjiv aj Moskva chápu to, čo pochopil už pruský kráľ z 18. storočia: diplomacia bez zbraní je ako hudba bez nástrojov
Ruská invázia na Ukrajinu sa blíži k prvému výročiu, no my stále nevieme, čo bude ďalej. V niektorých ohľadoch sa zdá, že Kremeľ a Kyjiv signalizujú novú ochotu začať mierové rokovania. V iných sa zdá, že robia opak – vylučujú rozhovory tým, že si stanovujú nepravdepodobné maximalistické predpoklady, a zároveň sa snažia o ďalšie posilnenie vojenského úsilia. Nemožno mať oboje naraz, však?
Ale áno, je to možné. Je naivné si myslieť, že vojny, vrátane tejto, sa riešia buď diplomaciou, alebo bojom, a že druhá cesta znamená zlyhanie prvej. Skutočnú dynamiku medzi oboma prístupmi najlepšie vystihol Fridrich Veľký, pruský kráľ z 18. storočia: „Diplomacia bez zbraní je ako hudba bez nástrojov.“
UŽ SA NEMUSÍ BÁŤ
V prvých dňoch ruskej invázie mala Ukrajina len málo nástrojov. Krajina zúfalo lipla na svojom prežití a „rokovanie“by sa rovnalo kapitulácii. Na jar minulého roka prezident Volodymyr Zelenskyj v skutočnosti ponúkol svojmu ruskému náprotivku Vladimirovi Putinovi dohodu, podľa ktorej sa Ukrajina stane trvalo neutrálnou – to znamená, že sa vzdá vzťahov s NATO. Putin, ktorý si myslel, že by si mohol podrobiť celú Ukrajinu, však nemal záujem.
Odvtedy sa veľa zmenilo. Zdá sa, že vojenská dynamika teraz hrá v prospech Ukrajincov. Krajina sa teší neustálemu prísunu najmodernejších zbraní, munície a iného vybavenia od svojich západných priateľov a jej vojaci sa v rekordnom čase učia, ako používať všetky tieto zariadenia so smrtiacim účinkom. Ukrajina sa už nemusí báť, že ako národ vyhynie; naopak, môže dokonca dúfať vo svoje víťazstvo. Ak by sa rokovania začali tento rok, Ukrajina by bola v oveľa silnejšej rokovacej pozícii.
OTVORENÍ S PODMIENKAMI
Navyše Putinove jednotky spáchali na Ukrajine také odporné – a skutočne genocídne – zverstvá, že Zelenskyj už nie je schopný ani ochotný urobiť drastické ústupky a musí trvať na nejakej forme odčinenia. Vo svojom novembrovom videoposolstve pre lídrov skupiny G20 navrhol desaťbodový mierový plán. Ten zahŕňa úplné stiahnutie Ruska z celej Ukrajiny vrátane Donbasu a Krymu. Je v ňom aj požiadavka súdiť Rusko za vojnové zločiny pred medzinárodným tribunálom, priviesť späť všetkých Ukrajincov, ktorých Rusko deportovalo alebo uväznilo, a viaceré ďalšie.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba teraz návrh vylepšil a doplnil o medzinárodný mierový samit pod záštitou Organizácie Spojených národov, ktorý by sa mohol začať vo februári. Sám Zelenskyj túto myšlienku pravdepodobne rozvedie, keď vystúpi na Svetovom ekonomickom fóre v Davose. Žiadna z týchto aktivít nenaznačuje, že Kyjiv si myslí, že uspeje so svojou prvotnou ponukou na sto percent – len že je pripravený opäť hrať aj na diplomatické nástroje.
Putin razí rovnakú tézu, ale ide opačným smerom. Aj on tvrdí, že je otvorený rokovaniam, no stanovuje podmienky, o ktorých vie, že Kyjivu a svetu budú znieť ako zlý vtip. Žiada napríklad, aby bol za súčasť Ruska uznaný nielen Krym, ale aj štyri ďalšie ukrajinské regióny, o ktorých tvrdí, že ich anektoval. Okrem toho bude žiadať oveľa viac – vrátane stiahnutia NATO z postkomunistických krajín a ďalších vecí, ktoré by prezentoval ako potvrdenie svojich propagandistických klamstiev, že Rusko celý čas konalo v sebaobrane.
REALITA VYZERÁ INAK
Zatiaľ čo obe strany vyhlasujú ochotu viesť rozhovory, zároveň zbroja a nabíjajú rovnako, ako by to robil starý Fritz. Zelenskyj sa pred niekoľkými dňami vrátil z Washingtonu, čo bola jeho prvá zahraničná cesta od Putinovej invázie, s novými americkými prísľubmi podpory, vrátane vychvaľovaného systému protiraketovej obrany Patriot. To by zase mohlo podnietiť diskusiu v krajinách NATO, ako je Nemecko, ktoré dlho váha s poslaním tankov Leopard 2, ktoré Ukrajinci potrebujú, aby znovu dobyli svoje územia.
Putin na revanš zintenzívňuje svoju násilnú kampaň proti civilistom. Svoje rakety a iránske drony posiela na ukrajinské mestá v snahe vyhladovať a zmraziť Ukrajincov tak, aby sa podriadili. Po odvode ďalších 300-tisíc ruských vojakov v posledných mesiacoch sa chváli, že má stále ľudské rezervy i vôľu, ktoré mu umožnia pokračovať donekonečna.
Realita na zemi i v širšom svete však vyzerá inak. Po prvé, obe bojujúce strany už krvácali priveľa: odhaduje sa, že ide o 100-tisíc obetí na každej strane. Po druhé, konflikt sa internacionalizuje, keďže Zelenskyj vyhráva a Putin stráca priateľov spomedzi doteraz neutrálnych alebo k Rusku naklonených krajín od Indie po Kazachstan a dokonca aj Čínu.
ZBRANE BUDÚ DUNIEŤ ĎALEJ
Keď sa Putin minulý rok začal vyhrážať jadrovou eskaláciou, existovala obava, že internacionalizácia by mohla konflikt zmeniť na tretiu svetovú vojnu. No namiesto toho rastúca diplomatická aktivita vonkajších mocností – Pekingu, Naí Dillí, Ankary, Džakarty a ďalších – v skutočnosti ukázala Putinovi jeho limity a obmedzila jeho manévrovací priestor. Zdá sa, že nakoniec pochopil, že svet nebude tolerovať, ak by sa uchýlil k použitiu jadrových zbraní – a potrestal by ho istou porážkou.
Táto vojna môže trvať ešte desaťročie, ako to bolo napríklad v prípade sovietskej invázie do Afganistanu, alebo sa môže skončiť skôr. Môže zamrznúť v neformálnom prímerí, ako to bolo v prípade kórejskej vojny, alebo vyvrcholiť zdĺhavými medzinárodnými mierovými rokovaniami, aké chrakterizovali Viedenský kongres z roku 1815 alebo Vestfálsky mier z roku 1648. Ale aj keď diplomati začnú pri rokovacích stoloch pripravovať zasadací poriadok, keď budú ladiť nástroje vo svojej časti orchestra, zbrane na bojisku budú stále dunieť, možno v doteraz najzúrivejšom crescende.
Keď sa Putin minulý rok začal vyhrážať jadrovou eskaláciou, existovala obava, že internacionalizácia by mohla konflikt zmeniť na tretiu svetovú vojnu. No namiesto toho rastúca diplomatická aktivita vonkajších mocností v skutočnosti ukázala Putinovi jeho limity.