Rok 2023 môže byť koncom Erdoganovej éry
Ak Erdogan voľby vyhrá, nebude to pre obľúbenosť medzi Turkami či zahraničnopolitické úspechy, rozpráva expertka na Turecko Lucia Yar
Koniec politickej kariéry Recepovi Tayyipovi Erdoganovi už predpovedali veľakrát. Nie je to inak ani tento rok, keď Turecká republika bude oslavovať svojich sto rokov, a čoraz viac sa ozývajú obavy, či ešte vôbec zostane demokratickou.
Krajinu s druhou najväčšou armádou v NATO čakajú začiatkom leta napínavé voľ by, ktorým podľa znalcov môže predchádzať umelo vyvolaný chaos. S cieľom udržať 68-ročného autokratického politika pri moci.
TURECKÝ SEN: Z VÄZENIA DO LUXUSNÉHO PALÁCA
Mal 45 rokov, keď skončil vo väzení, zbavili ho funkcie primátora Istanbulu a zakázali mu na niekoľko mesiacov uchádzať sa o politické funkcie.
V Istanbule mu síce kvitovali, že mesto, ktoré je z jednej strany ázijské, z druhej európske, je zelenšie a čistejšie, no sekularistov Erdogan štval, a to nielen preto, lebo obmedzil predaj alkoholu.
Trest prišiel za citovanie básne, ktorou podľa súdu vyzýval k nenávisti a násiliu. „Mešity sú naše kasárne, minarety naše bajonety, kupoly naše helmy a veriaci naši vojaci,“povedal Erdogan na verejnom zhromaždení v meste Siirt v roku 1997. Neskôr si za to odsedel štyri mesiace za mrežami.
Táto skúsenosť ho vôbec neodradila, aby sa do politiky vrátil, a funkciu tureckého prezidenta premenil na akéhosi „novodobého sultána”.
Erdogan by mohol byť prototypom tureckého sna. Z chlapca, ktorý predával v uliciach Istanbulu limonádu a sezamové zrniečka, sa stal opakovane premiér. Zo svojej Strany spravodlivosti a rozvoja vybudoval bezkonkurenčne najsilnejšiu politickú silu v krajine.
Cez referendum zmenil ústavu, aby ho nič neobmedzovalo vo vládnutí, a po nevydarenom pokuse o puč brutálne pritvrdil proti svojim kritikom a z novinárov spravil „teroristov“.
VYŤAŽIL Z VOJNY
Nikto nevyťažil z vojny na Ukrajine tak ako Erdogan, ktorý aj počas posledných desať mesiacov dokázal hrať na obe strany.
Na jednej strane Ukrajincom predával drony, na tej druhej poskytoval útočisko ruským oligarchom. Ako jediný člen NATO neprijal sankcie proti Rusku a zároveň vystupoval ako vyjednávač, ktorý otvoril svetu ukrajinské prístavy plné obilia.
Rok 2023, keď Turci budú voliť prezidenta aj nový parlament, však môže byť pre Erdogana osudovým.
O jeho vyhliadkach v júnových voľbách sme sa rozprávali s analytičkou Luciou Yar, ktorá sleduje tureckú politiku zblízka už vyše dekádu. Za ten čas monitorovala dokopy osem parlamentných, prezidentských, respektíve komunálnych volieb a dve referendá.
„A pri takmer každom z hlasovaní obyvatelia cítili, analytici písali a prieskumy predpokladali, že ‚tentoraz‘ to už pre Erdogana bude posledný raz – že sa blíži jeho politický koniec,“rozpráva zastupujúca šéfredaktorka portálu Euractiv Slovensko Lucia Yar.
Zdalo sa to najmä po roku 2013, keď protesty v parku Gezi po prvýkrát prerástli do celonárodných demonštrácií proti vláde v rozsahu, ktorý práve vtedy začal podľa Yarovej ohrozovať dovtedy neochvejnú moc tureckého lídra Recepa Tayyipa Erdogana. Krízu a mnoho ďalších však zvládol a v podobnej situácii je aj teraz, o desať rokov neskôr.
„Voliť budú po prvýkrát aj tí, ktorí inú ako jeho vládu nepoznajú, hoci väčšinu života už strávili na sociálnych sieťach,“vysvetľuje analytička Yar.
Aj keď jeho popularita počas posledných 20 rokov pri moci padala úmerne k počtu kresiel jeho strany v parlamente, skutočný debakel Erdogan podľa nej ešte nikdy nezažil.
Na prvý pohľad sa dnes, najmä mimo Turecka, podľa nej môže zdať, že prezidentovi sa opäť raz podarilo napraviť si reputáciu.
„Predsa len, ako pripomína nejeden komentátor a komentátorka, Erdogan skutočne vyťažil z vojny na Ukrajine. Podarilo sa mu stáť na oboch stranách tak výhodne, že plnohodnotné ostali turecké vzťahy s Kyjivom aj so Západom, a ruský vlk ostal tiež pomerne sýty (na chvíľu dokonca zabudol na 20-miliardový turecký dlh za plyn),” vysvetľuje Yar.
Ako však dodáva, doma v Turecku sa pozornosť sústreďuje inam.
KATASTROFÁLNA EKONOMIKA
„Jedna z prvých tém, ktoré s vami ktorýkoľvek Turek o Turecku otvorí, je príšerný stav ekonomiky. V čase posledných volieb Turci vedeli jedno euro kúpiť za menej ako šesť lír. Dnes ich stojí takmer 20 lír a prognózy nie sú o nič lepšie. Drahšie zahraničné meny, drakonická inflácia a ďalšie ekonomické následky sa odrazili v neustále rastúcich cenách bežných tovarov, ktoré často, napríklad pri kúpe zahraničných produktov, od kozmetiky po autá – prekračujú svojou výškou aj tie európske,“hovorí Yar.
Pred voľbami je aj podľa komentára britských The Times Erdogan oprávnene nervózny.
Jeho pozícia v prieskumoch verejnej mienky klesla práve pre hospodársku a menovú krízu.
„Medziročná inflácia dosahuje viac ako 80 %. Voliči vedia, že si za to Erdogan môže najmä sám: odmietol zvýšiť úrokové sadzby, pretože to považuje za odporujúce islamu, a na kľúčové ekonomické posty vrátane guvernéra centrálnej banky vymenoval svojich príbuzných a nekompetentných kumpánov. Jeho jediným hospodárskym úspechom je rýchly nárast vývozu do Ruska – od invázie na Ukrajinu sa zvýšil o 198 percent,“dodáva londýnsky denník.
Ak niečo môže ohroziť tureckého prezidenta, tak je to najmä ekonomická skepsa medzi obyvateľstvom, ktoré podľa Yarovej nevidí žiadne svetlo na konci tunela, a ešte pred mesiacmi mesiacmi dozadu by bežní Turci prezidentov „tentoraz” jasný koniec opäť očakávali.
Prečo mu to však napriek tomu v prezidentských voľbách môže vyjsť?
TRI HLAVNÉ NÁSTROJE SULTÁNA ERDOGANA
Ako vysvetľuje Yar, Erdogan si pre udržanie absolútnej a koncentrovanej moci, ktorou na základe dekrétov ovplyvňuje takmer každú z politík či zo štátnych iniciatív, bude do najbližšieho obdobia sám pomáhať tromi za posledné desaťročie overenými nástrojmi.
Tým prvým je to, ako obratne dokáže pracovať so zahranično-politickou mocou, ktorú nadobudol. Či už je to vojna na Ukrajine, tlak na partnerov v NATO (blokovanie členstva Švédom a Fínom alebo konflikt o ťažbu plynu s Gréckom), alebo vo vlastnom regióne, ako to vidno v Sýrii, kde neváha proti Kurdom nasadiť svoju armádu, aj keď sa to nepáči jeho americkému spojencovi v Aliancii.
Vhod mu teraz podľa Yarovej príde čoraz silnejší odpor obyvateľov voči masívnej sýrskej a afganskej populácii,
Erdogan skutočne vyťažil z vojny na Ukrajine. Podarilo sa mu stáť na oboch stranách tak výhodne, že plnohodnotné ostali turecké vzťahy s Kyjivom aj so Západom, a ruský vlk ostal tiež pomerne sýty (na chvíľu dokonca zabudol na 20-miliardový turecký dlh za plyn.
Lucia Yar
zastupujúca šéfredaktorka Euroactiv Slovensko
ktorá sa v krajine v ostatných rokoch usadila a stala sa obetným baránkom za všetko zlé, čo sa politikom nepodarí.
„Ako jeho druhý tromf nemožno vylúčiť ani tradičné podnecovanie strachu z domácich nepriateľov – „separatistickej” kurdskej menšiny alebo prívržencov duchovného Fethullaha Gülena,“hovorí Yar a pripomína meno človeka, za ktorým Erdogan videl pokus o prevrat v roku 2016, pri čom sa neúspešne snažil o to, aby ho USA vydali do Turecka.
Turecký novinár Can Dundar, ktorý kedysi viedol denník Cumhuriyet a musel pred dlhoročným väzením ujsť do nemeckého exilu, varuje, že Erdogan pred voľbami môže vyvolať chaos.
„Erdogan urobí všetko pre to, aby sa udržal pri moci, a preto sa snaží začať vojenskú operáciu proti Sýrii; ešte včera sa vyhrážal Grécku. Snaží sa vytvoriť akúsi chaotickú atmosféru, aby presvedčil ľudí, že krajina potrebuje silného vodcu namiesto koaličnej vlády,“povedal Dundar pre France 24.
Z Erdogana sa podľa jeho slov stal najväčší mediálny magnát v Turecku. Jeho krajina patrí spolu s Iránom, Čínou, Mjanmarskom a Bieloruskom medzi štáty s najväčším počtom uväznených novinárov na svete.
„Médiá v Turecku si kúpili jemu blízki podnikatelia. Takmer 80 percent médií teraz kontroluje Erdogan. Zvyšok je buď pod hrozbou, alebo už vo väzení. Takže nám zostali len sociálne médiá a médiá v exile,“vraví Dundar, ktorého v Turecku zaradili spolu s ďalšími 14 novinármi na zoznam „teroristov”.
Najefektívnejšou silou, ktorá Erdogana pri moci napokon aj po týchto voľbách pravdepodobne udrží, je však podľa analytičky Yarovej najmä turecká miestna rozhádaná opozícia.
„Hoci sa strany širokého nevládneho spektra v ostatných mesiacoch nevídane pospájali, nateraz sa to, ako vždy, skončilo. Mocenské ambície starých-známych tvárí, ktorým sa za 20 rokov nepodarilo Erdogana na žiadnom poli poraziť, neustali. A nezmenili to ani populárne úspechy primátorov z Ankary či Istanbulu, o ktorých sa hovorilo ako o novej a perspektívnej generácii opozičných lídrov,“rozpráva Yar.
Hoci oficiálneho kandidáta oznámi šestica strán až v januári, podľa analytičky sa nezdá, že by chceli prekvapiť. „A vyberú opäť – pravdepodobne zle.”
AUTOKRAT Z ANKARY A OSLAVA REPUBLIKY
Britské Timesy po nedávnom odsúdení istanbulského opozičného primátora za urážku vládnych predstaviteľov koncom roka vyzvali Západ, aby sa nenechal oklamať.
„Erdogan je ambiciózny, bezzásadový a autoritatívny vodca, ktorého vlastná kariéra sa veľmi podobá kariére prezidenta Putina. Obaja sú pri moci už dve desaťročia. Obaja boli spočiatku doma aj v zahraničí považovaní za stabilizačné sily,“napísali v komentári.
Podobne ako z Putina, aj z Erdogana sa stal politik, ktorý nevie tolerovať kritiku a usiluje sa o neobmedzenú vládu, ktorú nelimituje ústava. Podarí sa mu však napriek všetkým obavám udržať pri moci?
Isté je to, že najbližšie mesiace v Turecku budú napínavé. „Obyvatelia oprávnene považujú predvolebné obdobie, v ktorom sa aj v ostatných rokoch množili často nevysvetlené teroristické útoky, za mimoriadne nebezpečné. Oslavy stého výročia založenia republiky v tomto roku budú v každom prípade majestátne, bez ohľadu na víťaza,“uzatvára Yar.
Médiá v Turecku si kúpili jemu blízki podnikatelia. Takmer 80 percent médií teraz kontroluje Erdogan. Zvyšok je buď pod hrozbou, alebo už vo väzení. Takže nám zostali len sociálne médiá a médiá v exile.
Can Dundar
turecký novinár