Prečo muži nenávidia ženy
Na Slovensku majú 12-ročné dievčatá strach a fenomén mizogýna Andrewa Tatea vydesil anglických učiteľov
Slovenské 12-ročné dievčatá majú „výrazne väčšie obavy než chlapci“– napríklad zo šikany. Ukázal to prieskum úradu detského ombudsmana, z ktorého okrem iného vyplynulo aj to, že vyše polovica detí trávi viac ako päť hodín v online priestore.
Z prieskumu sa nedá zistiť, či majú dievčatá strach z agresívnych chlapcov, ale v Británii sú učitelia vydesení z popularity Andrewa Tatea medzi svojimi žiakmi. Tate je mizogýn propagujúci násilie na ženách, ktorý teraz sedí v cele v Rumunsku (obvinený je zo znásilnenia a obchodu so ženami, do Rumunska utiekol pred britskou justíciou). Jeho videá na sociálnych sieťach videli miliardy ľudí, zrejme prevažne mladých mužov či chlapcov.
„Moji žiaci chcú byť alfasamci ako on. Ešte nedávno obdivovali futbalistov, ale nikto ich neočaril tak ako Tate,“hovorí učiteľ matematiky James z anglického mesta Chesterfield. Jeho slová potvrdzujú v reportáži ďalší učitelia a cítia sa bezmocní voči sile sociálnych sietí. „Všetok pokrok pri budovaní zdravých vzťahov medzi deťmi, o ktorý sme sa roky snažili, je preč kvôli tomuto mužovi, ktorý vidí ženy ako svoj majetok,“dodáva James.
Ako sa mohol tento odporný chlap nenávidiaci ženy stať idolom chlapcov? Máme sa pripraviť na pomstu mužov za ich klesajúci vplyv v spoločnosti, na ich otvorenú nenávisť voči ženám za to, lebo sú na vzostupe a získavajú na sebavedomí, majú lepšie vzdelanie a sľubnejšiu budúcnosť? A môže za mužskú agresivitu úspech feminizmu a moderného liberalizmu, ktorý ženy vyslobodil z patriarchátu?
NIHILIZMUS MASOVÝCH STRELCOV
„Mladé ženy často obrátia svoje zúfalstvo dovnútra, preto trpia depresiou, úzkosťou a anorexiou. Mladí muži majú, naopak, sklon za svoju vnútornú prázdnotu obviňovať iných,“píše americká spisovateľka Lionel Shriverová v eseji s názvom Ako sme stvorili generáciu, ktorá nenávidí samu seba.
Shriverová je výborná autorka (preslávila sa románom Musíme si pohovoriť o Kevinovi, ktorý vyšiel aj po česky), s ktorou je radosť nesúhlasiť, napríklad keď varuje pred imigrantmi či vlnou „transgenderizmu“.
V eseji cituje na podporu svojich argumentov o kríze identity mladej generácie novinárku Katherine Deeovú, ktorá píše o mladých masových vrahoch – výlučne mužoch – v USA: „Za týmito vraždami stojí nihilizmus, živený moderným liberalizmom, ktorého cieľom je maximalizácia individuálnej autonómie, čo zaručuje totálne odcudzenie.“
S tým by možno súhlasil aj vrah zo Zámockej, ktorý napokon nenávisť voči sebe samému obrátil proti iným a zavŕšil ju samovraždou. „Pre mnohých masových strelcov je smrť jedinou odpoveďou na ich vnútornú prázdnotu – úplné zničenie života. Nielen cudzieho,“píše Deeová.
Lenže moderný liberalizmus je sotva príčinou, lebo masoví vrahovia rozsievali po celom svete hrôzu a smrť v oveľa vyššej miere dávno predtým, než sa zrodil liberalizmus. Alexander Veľký v 4. storočí pred naším letopočtom mal len 18 rokov a na svedomí už desaťtisíce mŕtvych pri svojich dobyvačných vojnách. „Bol to rodený zabijak,“píše Simon Sebag Montefiore v tisícstranovej knihe Svet, dejiny rodín.
Obviňovať z násilia mužov moderný liberalizmus neobstojí ani ako intelektuálna provokácia. Súčasné konzervatívne diktatúry s nadvládou mužov sú predsa neporovnateľne násilnejšie a krvavejšie.
BASTARD FEMINIZMU
Podobnú otázku si položila britská novinárka Martha Gillová v Guardiane: Môže byť obrovská popularita Andrewa Tatea medzi mladými mužmi reakciou na vzostup žien? „Je teda Tate neželaným ľavobočkom-bastardom feminizmu?“pýta sa doslova. A než si odpovie razantným „nie“, cituje iných zaujímavých autorov.
Napríklad Richarda Reevesa, autora skvelej knihy O chlapcoch a mužoch, v ktorej upozorňuje na bezradnosť mužov v súčasnom svete. O Tateovi Reeves hovorí:
„Jeho príťažlivosť by sa mala chápať ako znak toho, že milióny chlapcov a mužov sa cítia dezorientovaní.“
Novinár Patrick Hess vysvetľuje tento fenomén ešte trochu inak: „V ére, v ktorej sa akákoľvek maskulinita vníma ako patologická, chlapcov a mladých mužov priťahuje Tateov mužský šovinizmus.“
Ale Gillová nesúhlasí a argumentuje podobne, ako sa dá odmietnuť hádzanie viny za masových strelcov na moderný liberalizmus. Stačí sa pozrieť na patriarchálne spoločnosti vo svete, kde muži ešte stále vládnu pevnou rukou, „a nájdete tam ešte viac a ešte zúrivejších mladých mužov nenávidiacich ženy“.
Ako príklad uvádza Južnú Kóreu, kde majú ženy stále o tretinu nižšie platy, ale 60 percent mužov myslí, že diskriminácia voči ženám nie je problém, a dve tretiny mužov sú, naopak, presvedčené, že diskriminovaní sú oni.
Ako ďalší príklad uvádza Gillová Slovensko. Z pohľadu rodovej rovnosti je na chvoste štátov Európskej únie, ale má spomedzi nich „najvyšší pomer mladých mužov, ktorí sú proti právam žien“. Feminizmus napreduje na Slovensku slimačím tempom, píše, ale „slovenskí muži sú najnahnevanejší v celej EÚ“.
Prieskum úradu detského ombudsmana na Slovensku nevenoval pozornosť agresivite chlapcov voči dievčatám, vieme len, že dievčatá majú výrazne väčšie obavy ako chlapci. Nemám poňatia, či je Andrew Tate populárny aj medzi slovenskými tínedžermi, ale súhlasím so záverom Gillovej, že „Tate nie je symptómom prílišnej (rodovej) rovnosti, ale stále príliš silného patriarchátu“.
Stačí sledovať nenávisť slovenských politikov voči jedinej žene, ktorá si dovolila ich prerásť – prezidentke Zuzane Čaputovej.
Ako sa mohol tento odporný chlap nenávidiaci ženy stať idolom chlapcov?