Heger pochopil, že budúpredčasnévoľby
SaS Richarda Sulíka odmietla rokovania o novej vládnej väčšine. Odvolaný premiér Eduard Heger zvoláva rokovania o predčasných voľbách zrejme v septembri
Možnosť, že by premiér Eduard Heger dovládol do riadnych volieb vo februári alebo marci 2024, je minulosťou. Poslanecký klub SaS sa v pondelok podvečer zhodol, že nepodporí jeho plán zozbierať aspoň 76 podpisov na podporu jeho novej vlády.
Výsledok je, že SaS podporuje predčasné voľby v septembri tohto roka, oznámila strana v utorok popoludní.
Predseda vlády o niekoľko hodín uznal, že už novú väčšinu v parlamente nezíska a hneď v stredu rozbieha rokovania o predčasných voľbách.
„Dnešným dňom považujem všetky snahy o vznik novej 76tky za uzavreté,“povedal Heger. „Na zajtra pozvem zástupcov OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS na rokovanie o termíne predčasných volieb. Aktuálne sa ako najreálnejší javí jesenný termín.“
Ak by sa aj strany dohodli na predčasných voľbách, nie je jasné, kto by do volieb vládol – či by prezidentka Zuzana Čaputová vymenovala vlastnú vládu, alebo by nechala dovládnuť súčasnú odvolanú vládu Eduarda Hegera, alebo by sa tieto strany dohodli na zmenenej vládnej zostave vládnucej do predčasných volieb. Akákoľvek nová vláda by do 30 dní musela predstúpiť pred parlament a podstúpiť hlasovanie o dôvere.
AKÚ LEGITIMITU MÁ HEGER AKO PREMIÉR?
„Diskusiu o novej väčšine odmietame. Toto je jasný postoj poslaneckého klubu SaS,“napísal Richard Sulík po pondelňajšom stretnutí poslaneckého klubu strany. „Boli sme pripravení rokovať, avšak doteraz nevieme, kto je skutočným lídrom OĽaNO.“
Navyše podľa Sulíka stále hrozí, že Eduard Heger odíde z OĽaNO a nebude mať nielen silu, ale s inou stranou ani legitimitu skladať novú vládu.
„Seriózna diskusia nemá zmysel ani preto, že jednotná nie je ani samotná koalícia. Je to práve Sme rodina s Borisom Kollárom, ktorí odmietajú podporiť novú sedemdesiatšestku,“hovorí Sulík. V takejto absurdnej situácii sa preto podľa predsedu SaS Eduard Heger v prvom rade musí obrátiť na Igora Matoviča a vlastných partnerov, ktorí mu podkopávajú nohy.
Podľa SaS je taká sedemdesiatšestka, ktorú by akceptovala aj prezidentka, chimérou a jej hľadanie je strata času – preto je namieste začať sa vážne zaoberať predčasnými voľbami. „Diskusia o predčasných voľbách je v tejto situácii absolútne legitímna. Karty by mali byť rozdané nanovo a jednotlivé strany by mali dostať možnosť opätovne zabojovať o dôveru voličov,“píše podpredseda strany Branislav Gröhling. Podpora sedemdesiatšestky s tými istými ľuďmi a Igorom Matovičom ako šéfom OĽaNO je podľa neho „len a len podceňovanie schopnosti občanov správne sa rozhodnúť“.
„Aj z toho dôvodu SaS podporuje ako kompromisné riešenie predčasné voľ by v septembri,“píše strana vo vyhlásení.
PREMIÉR UZNAL, ŽE PREHRAL
Premiér reagoval pomerne rýchlo, uznal, že nová 76-ka nebude, a ohlásil začiatok rokovania o predčasných voľbách na stredu – na rokovania volá strany bývalej koalície OĽaNO, Za ľudí, Sme rodina a SaS. „Aktuálne sa ako najreálnejší javí jesenný termín,“napísal.
„Napriek tomu, že Richardovi Sulíkovi nápad s novou 76-kou po čase odpadol od chuti, kontaktovali ma niekoľkí poslanci z klubu SaS s tým, že by si vedeli predstaviť podporu novej 76-ky,“poznamenal predseda vlády.
„Vzhľadom na to, že na vznik novej 76-tky chýbajú hlasy strany SaS, diskusia o predčasných voľ bách je namieste,“povedal ešte.
HOVORILI AJ O MOŽNOSTIACH, AKO PODPORIŤ VLÁDU
Poslanecký klub SaS v pondelok rokoval zhruba tri hodiny. Podľa informácií Denníka N bola veľká väčšina jeho 20 členov za predčasné voľby v septembri.
Okrem toho však hľadali aj možnosti, ako podporiť sedemdesiatšestku. Hovorilo sa napríklad o záruke od OĽaNO či Sme rodina, aby sa v parlamente novelou trestného poriadku generálnemu prokurátorovi odobra
Trvám na tom, aby parlament do konca januára prijal rozhodnutia smerujúce k predčasným parlamentným voľbám. Ak sa tak nestane, som pripravená postupovať podľa svojich ústavných kompetencií. Zuzana Čaputová
prezidentka
la právomoc zastavovať trestné stíhania cez paragraf 363, ale aj o tom, že by prípadnú podporu „vymenili“za registrované partnerstvá. V klube sa však napokon zhodli, že by im takéto záruky OĽaNO a Sme rodina nedokázali dať.
Na diskrétnu návštevu pondelňajšieho klubu SaS sa prihlásil premiér Eduard Heger, ktorý mal poslancov presviedčať, aby sa pridali k novej parlamentnej väčšine. Keďže sa však jeho plán prísť na klub dostal ešte v pondelok do médií, z SaS mu naznačili, nech nechodí.
Heger sa potom prihovoril poslancom SaS v pondelok večer na Facebooku. „Predsedu SaS Richarda Sulíka som včera [v nedeľu] požiadal o možnosť vystúpiť na vašom klube a uchádzať sa o podporu novej sedemdesiatšestky. Súhlasil, no dnes ma požiadal, aby som nechodil,“komentoval to Heger. „Keďže nemám možnosť prihovoriť sa vám osobne, urobím tak verejne. Otvorene však hovorím, že ma to mrzí. Niektorí z vás mi totiž avizovali, že sa podpore novej sedemdesiatšestky nebránia,“písal.
NAJPRV 76-KU NAVRHOVAL SÁM SULÍK
S návrhom prísť s novou sedemdesiatšestkou prišiel najprv Richard Sulík. Bolo to ešte pred Vianocami po odvolaní vlády Eduarda Hegera. „Ja som tú tému otvoril a potom som ju aj uzavrel. Asi o dva dni neskôr som mu [Hegerovi] povedal, nech túto debatu považuje za bezpredmetnú. Tú tému som otvoril, aby som vedel, či má vôbec záujem,“vysvetľoval to 22. decembra Sulík Denníku N.
Stiahnutie návrhu podpory vláde odôvodnil Sulík tým, že na klube SaS „nepanovalo veľké nadšenie, aby sme podporili takúto sedemdesiatšestku“. Hegerovi povedal, nech na to zabudne a nebudú sa o tom teraz ďalej rozprávať. Sulík vtedy ešte nevylúčil, že by sa k tejto téme mohli vrátiť.
„Chcem veriť, že tohto scenára si bol vedomý aj Richard Sulík, preto za mnou hneď deň po vyslovení nedôvery prišiel s ponukou novej sedemdesiatšestky. Nerozumiem tejto premenlivosti názorov Richarda Sulíka,“píše teraz Heger.
HEGER CHCEL VYTIAHNUŤ Z SAS JEDNOTLIVCOV
Ľudia okolo premiéra sa od začiatku roka pokúšali presvedčiť niektorých členov klubu SaS, aby podporili vznik novej koalície.
Na pondelkovom rokovaní klubu sa však SaS zhodla, že budú jednotní a jednotliví poslanci nebudú konať inak ako väčšina klubu.
Klub SaS už pred hlasovaním o nedôvere vláde opustil Martin Klus, ktorý teraz podporuje vládu. Pokiaľ by „nová“Hegerova vláda dostala podpisy, prezidentka Zuzana Čaputová by najskôr musela poveriť Hegera zostavením vlády a potom by do 30 dní musela predstúpiť pred parlament a požiadala by ho o vyslovenie dôvery.
Eduard Heger v takom prípade hovoril o pláne dovládnuť do riadneho termínu volieb vo februári 2024. To však už od decembra odmieta Boris Kollár a jeho Sme rodina, ktorá by podpisy pridala len v prípade predčasných volieb.
Popri Hegerových pokusoch prebieha jeho emancipácia voči Igorovi Matovičovi. Heger a jeho blízky spolupracovník minister obrany Jaroslav Naď zrejme z OĽaNO odídu. Poslancom OĽaNO Heger hovoril o možnosti založiť si vlastný politický projekt. Igor Matovič totiž v posledných týždňoch na Facebooku bojuje proti „LGBTI+ propagande“a hlavne proti transrodovým ľuďom.
Andrej Babiš je v očiach Petra Pavla klamár a populista schopný všetkého. Babiš zase nepriamo obviňuje Pavla, že je vojnový štváč, ktorý by vraj najradšej zatiahol Česko do vojny na Ukrajine.
Dvaja kandidáti, ktorí v Česku postúpili do druhého kola prezidentských volieb, sa líšia životným príbehom, vystupovaním aj názormi. Pavel sa považuje za jasne prozápadného kandidáta, kým Babiš cieli skôr na niekdajších voličov Miloša Zemana (hoci reálne nie je zďaleka taký proruský ako končiaci prezident).
KTORÝ Z TEJTO DVOJICE JE BLIŽŠÍ SLOVENSKÝM POLITIKOM?
Poslanec Erik Tomáš z preferenčne najsilnejšieho Hlasu-SD v nedeľu v relácii Na telo televízie Markíza odpovedal, že by volil bývalého českého premiéra. V pondelok to pre Denník N vysvetlil tým, že mu je blízka Babišova sociálna politika.
„Na rozdiel od pána Pavla prácu Andreja Babiša poznám. Ešte v čase, keď bol premiér, ma zaujali niektoré jeho opatrenia v sociálnej oblasti,“napísal Tomáš.
Denník N sa spýtal v centrále Hlasu-SD, či má podobný názor aj predseda Peter Pellegrini, dorazila však len všeobecná odpoveď, že českí voliči si vyberú.
„Našou prioritou je, aby slovensko-české vzťahy ostali na úrovni najvyšších ústavných činiteľov vysoko nadštandardné,“dodal Hlas.
MATOVIČ: PAVLA BY SOM NEVOLIL
V spomínanej relácii zdanlivo prekvapil druhý diskutujúci, predseda OĽaNO Igor Matovič: na otázku moderátora Michala Kovačiča odpovedal, že by nevolil Petra Pavla.
Matovičova odpoveď môže vyznievať ako prekvapenie, pretože Pavel na rozdiel od Babiša nemá žiadne korupčné škandály. Téma boja proti korupcii bola dlhodobo ústrednou témou lídra OĽaNO. Aj niektorí Matovičovi kolegovia z jeho hnutia označili Babiša za politika, ktorý patrí skôr do sveta Roberta Fica.
„Gratulujem Petrovi Pavlovi, ktorý tesne predbehol Ficovi blízkeho oligarchu Babiša. Držím mu palce ako demokratickému kandidátovi do druhého kola,“napísal v sobotu poslanec OĽaNO Peter Kremský.
Matovič už detailnejšie na otázky o českých kandidátoch neodpovedal, Denník N ho o to požiadal prostredníctvom SMS.
S BABIŠOM SI ČIASTOČNE ROZUMEJÚ
Matovič sa s Babišom bližšie spoznal v roku 2020, keď obaja pôsobili ako premiéri. Bolo to v čase pandémie a predsedovia vlád spolu intenzívne komunikovali najmä v súvislosti s opatreniami proti covidu. Babiš dokonca chvíľku naznačoval, že Česko by v krajnom prípade mohlo doviezť ruskú vakcínu Sputnik, podobne ako to urobilo Maďarsko alebo z Matovičovej iniciatívy aj Slovensko.
„Nečudujem sa, že Slováci si už kúpili dva milióny Sputnikov,“hovoril začiatkom apríla 2021.
Obaja politici sa čiastočne zhodujú aj v názore na maďarského premiéra Viktora Orbána. Babiš považuje režim v Budapešti za inšpiratívny, Orbán ho zase pred parlamentnými voľbami 2021 prišiel podporiť na míting hnutia ANO.
Matovič takisto viackrát vyjadroval pochopenie pre niektoré Orbánove kroky, napríklad ťaženie proti liberálom.
Na adresu Babiša sa Matovič naposledy vyjadril minulý týždeň. Keď českého expremiéra súd oslobodil pri kauze Čapí hnízdo, líder OĽaNO zdieľal na Facebooku status publicistu Karola Lovaša, cez ktorý kritizoval médiá.
„Rozsudok má nielen politický význam, ale je tiež neprehliadnuteľnou fackou aktivizmu médií. Väčšina z nich bola totiž od začiatku jednou zo strán sporu,“píše sa v zdieľanom statuse.
KRAJNIAK ZA PAVLA FISCHERA
Iné preferencie majú v českých voľbách najvyšší predstavitelia Sme rodina. „Môj favorit do druhého kola nepostúpil,“napísal predseda hnutia Boris Kollár.
Otázku, kto bol jeho favoritom, už predseda parlamentu nechal bez odpovede.
Konkrétnejší bol Kollárov stranícky kolega, minister práce Milan Krajniak.
„V prvom kole by som asi volil pána Pavla Fischera, v druhom by som asi nešiel voliť ani Babiša, ani Pavla,“napísal Krajniak, ktorému je podľa vlastných slov blízky konzervatívnejší svetonázor českého senátora.
Bývalý diplomat sa odmietavo stavia napríklad k manželstvám párov rovnakého pohlavia alebo k adopciám detí týmito pármi.
V prezidentských voľbách v roku 2017 Fischer zaujal výrokom, že homosexuála by nemenoval ústavným sudcom, za ktorý sa neskôr ospravedlnil. V sobotu v prvom kole volieb získal 6,8 percenta hlasov a skončil na 4. mieste.
SULÍK NEMÁ PREFERENCIU
Ani jedného z dvojice Pavel – Babiš neuprednostňuje predseda SaS Richard Sulík. „Nemám preferenciu,“odpísal stručne. Na následnú prosbu, aby svoj postoj bližšie zdôvodnil, už Sulík nereagoval.
Inak sa k tejto téme stavia poslanec SaS a odborník na obranu Juraj Krúpa, ktorý prestúpil k Sulíkovi z hnutia OĽaNO. Hovorí, že by jednoznačne volil Pavla.
„Je to človek, ktorý má jasné a pevné hodnotové ukotvenie a takisto skúsenosti so zahraničnou, bezpečnostnou a obrannou politikou, ako aj diplomaciou. Česká republika má šancu si po dlhšom čase zvoliť kandidáta, ktorý neholduje populizmu,“dodal Krúpa.
KDH ZA PAVLA
Denník N oslovil aj niektoré mimoparlamentné strany. Predseda KDH Milan Majerský bez bližšieho zdôvodnenia uviedol, že je mu bližší generál Pavel.
Predseda maďarskej Aliancie Krisztián Forró napísal, že „pri rozhodovaní v týchto náročných časoch sú dôležitým kritériom skúsenosti“.
To by mohlo naznačovať skôr preferenciu Babiša, keďže ten niekoľko rokov zastával funkcie v českej vláde. Pavel zas má skúsenosti z českej armády a NATO. Forró sa menovaniu konkrétneho kandidáta vyhol.
Predsedníčka Za ľudí a vicepremiérka Veronika Remišová na otázku k tejto téme nereagovala, jej stranícky kolega Juraj Šeliga sa na sociálnych sieťach potešil z úspechu Petra Pavla.
FICO CHVÁLI BABIŠA
Strana Smer na otázku, či by preferovali Babiša alebo Pavla, neodpovedala. Robert Fico však má dobré vzťahy s českým expremiérom.
Druhá Ficova vláda odpustila 60 miliónov eur na daniach Babišovej firme Duslo Šaľa. Fico sa ako premiér zaujímal aj o kauzu v súvislosti s Babišovou spoluprácou s ŠtB, pre ktorú si v roku 2013 zavolal riaditeľa Ústavu pamäti národa Ondreja Krajňáka.
„V mojom desaťročnom pôsobení vo funkcii slovenského premiéra som mal česť stretávať sa s českým premiérom Andrejom Babišom. Málokedy som videl pracovitejšieho a pragmatickejšieho človeka s obrovskými skúsenosťami,“napísal Fico o Babišovi minulý týždeň.
Týmto statusom reagoval na Babišovo oslobodenie spod obžaloby v kauze Čapí hnízdo. Fico sa ju snažil prezentovať ako paralelu k svojmu vlastnému obvineniu zo založenia zločineckej skupiny. Obe stíhania sú vraj podľa neho politicky motivované.
S Petrom Pavlom by sa, naopak, nezhodol v otázke Ruska. Český generál Putinov režim dlhodobo označuje za hrozbu a podporuje pomoc Ukrajine. Fico sa aj po Putinovej invázii ukazoval s ruským veľvyslancom. Vo svojich vyhláseniach vždy kritizoval ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského a spojencov, ktorí Ukrajine proti agresii pomáhajú.
V prvom kole by som asi volil pána Pavla Fischera, v druhom by som asi nešiel voliť ani Babiša, ani Pavla. Milan Krajniak
minister práce, Sme rodina