Petr Pavel: Babiš trochu stratil hlavu, budem k nemu omnoho tvrdší
V rozhovore kandidát na českého prezidenta hovorí, kým by sa obklopil na Hrade a ako chce do Českej republiky vrátiť poriadok a pokoj
Včeských prezidentských voľ bách získal 35,4 percenta hlasov, jeho protivník Andrej Babiš o pol percenta menej. Bývalý predseda vojenského výboru NATO Petr Pavel počúval kritiku, že bol v prvom kole málo výrazný. A ako hovorí v rozhovore, to sa teraz musí zmeniť. „Druhé kolo bude iné, pretože protivník je tvrdý a často neférový. Takže bude určite potrebné byť omnoho tvrdší,“hovorí Pavel.
Pán Pavel, môžem sa vás pýtať na čokoľvek?
Na čokoľvek. Samozrejme.
Pýtam sa na to preto, že nám vaša hovorkyňa dala v SMS ultimátum, že ak sa v rozhovore budeme venovať vašej minulosti viac než z dvadsiatich percent, tak neprídete.
Ja som také pokyny nikomu nedával. Samozrejme, omnoho radšej by som sa venoval témam, ktoré ľudí zaujímajú viac, a to nie je môj názor, to je názor ľudí, s ktorými som prichádzal do styku v posledných mesiacoch. Ale na druhej strane rozumiem tomu, že otázky na moju minulosť budú prichádzať.
Hovorca Miloša Zemana Jiří Ovčáček s väčšinou novinárov dlhodobo nekomunikuje, na kritické médiá vrátane nás útočí. Môžeme si byť istí, že za vášho prípadného pôsobenia na Hrade sa pomery zmenia? Alebo si budete vyberať len niektoré médiá podľa toho, či vám budú klásť kritické otázky, alebo vás hladiť po srsti?
Nie, to určite nie. Ja si myslím, že táto esemeska je asi motivovaná aj tým, ako hovorkyňa komunikuje aj so stratégom kampane, pretože je celkom prirodzené, že sa snažíme stratégiu kampane zameriavať tak, aby oslovila čo najviac voličov pozitívnymi témami.
A neustále vysvetľovať minulosť, na čo sa, bohužiaľ, niektorí novinári, ale v úplne individuálnych prípadoch, zameriavajú, je pre tú kampaň skôr stratený než dobre využitý čas.
22 843. Toľko hlasov vás ako víťaza prvého kola delí od Andreja Babiša. Ako to bude v druhom kole? Máte v tíme interné prieskumy?
Zatiaľ nie. Myslím si, že je to predčasné. Pracujeme na analýze toho, ako prebehlo prvé kolo kampane, ako prebehli tie povolebné rozhovory vrátane tlačovej konferencie Andreja Babiša. Rozprávame sa o tom, ako pristúpiť k druhému kolu, aké konkrétne akcie budeme plánovať, ale odhady zatiaľ nemáme ani ich nerobíme.
Rátate s tým, že by ste hypoteticky mali byť papierový víťaz? Aj vzhľadom na to, že vás podporila väčšina neúspešných kandidátov?
V minulých voľbách to takto bolo. Myslím si, že vyvodzovať nejaké paralely by asi bolo zjednodušenie, a ja tomuto zjednodušeniu určite nechcem podliehať. Takže síce vnímam pozíciu do druhého kola ako dobrú, ale určite ju nevnímam ako už hotové víťazstvo, to v žiadnom prípade.
Dva týždne teraz budú zrejme voliči od Andreja Babiša počúvať, že ste študovali na rozviedčika. Že z vás dvoch ste vy ten zlý komunista. Ako sa tomu budete brániť?
Všimol som si, že Andrej Babiš odhodil prívetivú masku, ktorú si nasadil na prvé kolo, a stal sa z neho opäť ten starý Andrej Babiš, ktorého poznáme. A tá početnosť klamstiev a prekrúcania na tlačovej konferencii na mňa pôsobili, ako keby trochu stratil hlavu a podľahol frustrácii z výsledkov prvého kola.
Na druhej strane to jasne ukazuje, ako asi to druhé kolo z jeho strany bude vyzerať, kam zameria svoju pozornosť. Ani nie tak na získanie viac voličov na svoju stranu, ako skôr na odradenie čo najväčšieho počtu mojich voličov. A to tak tých, ktorí ma volili v prvom kole, ako aj tých kandidátov, ktorí v prvom kole neuspeli a teraz mi vyjadrili podporu.
Andrej Babiš vás prirovnal k Vladimirovi Putinovi, ktorý dáva zabíjať nevinných ľudí na Ukrajine. Pretože podľa neho ste tiež rozviedčik, ktorý by mohol zasadnúť na čelo štátu. Ako sa vám to počúva?
Možno sa na to pozerám inak než veľa voličov, pretože nielenže Andreja Babiša poznám, ale navyše nemám potrebu vyvracať každý zjavný nezmysel. A toto je zjavný nezmysel.
Len pre poriadok sa voči nemu musím ohradiť. Po prvé som nikdy nebol komunistickým rozviedčikom. Na spravodajské štúdium som nastúpil rok pred novembrom 1989, v tom roku som študoval francúzštinu a spravodajské štúdium som dokončil dva roky po Nežnej revolúcii.
To nič nemení na tom, že ste išli študovať kurz pre rozviedčikov. To tak je.
Neviem, ten termín rozviedčik som nikdy nepoužíval. On má skôr negatívny nádych, ja som používal termín vojenské spravodajstvo. To je oficiálny termín, ktorý sa používa po celom svete, bol používaný v minulom režime a používajú ho aj demokratické štáty.
Za totalitného režimu je to predsa len niečo iné. A myslím si, že ten nádych pri názve rozviedčik je v tomto prípade dosť oprávnený, nemyslíte?
Je to nesprávne fakticky z toho pohľadu, že nie každý vojenský spravodajca sa stane rozviedčikom. To treba rozlišovať.
Mohli ste byť aj diplomat pod krytím.
Ale vojenský spravodajca je napríklad aj ten, kto robí analýzu otvorených zdrojov. To je pracovník vojenského spravodajstva. To je človek, ktorý má uniformu, má svoje meno, nepoužíva žiadne krycie metódy. A jeho prácou je analyzovať informácie, ktoré pozbierali ostatní.
Aj to je príslušník vojenského spravodajstva, takže označiť všetkých za rozviedčikov je skreslenie. Aj proti tomu som sa ohradzoval, pretože je to skreslenie, ktoré uvádza tú situáciu do úplne iného svetla.
Dobre, tak ja budem úplne presný. Postgraduálne štúdium, ktoré ste začali v roku 1988, bolo určené pre vojenských spravodajcov.
Áno.
A absolventov malo pripraviť na prípadné vyslanie do zahraničia – predovšetkým do krajín NATO –, kde mali pod rôznym krytím získavať informácie.
Áno, tak to je.
Prečo jednoducho nepoviete „áno, študoval som na rozviedčika“? Veď tým by ste Andrejovi Babišovi vzali, keď použijem vám blízku terminológiu, muníciu.
Ja som to priznal. Povedal som áno, študoval som odbor vojenského spravodajstva, ak chcete, tak to nazývajte rozviedčikom, ale je to nepresné. Ale v podstate to pokrýva aspoň časť pravdy.
Len či by sa tým vlastne všetko nezmazalo.
Všetko asi nie, pretože potom tomu, samozrejme, budú rôzni ľudia dávať rôzne konotácie. Nikdy som nezakrýval, že som spravodajské štúdium študoval, je to uvedené v mojom životopise. Dal som to na svoje webové stránky.
A ak ma niekto obviňoval zo zahmlievania, bolo to práve pre tie významové rozdiely. Pretože som hovoril, že nie každý vojenský spravodajca je rozviedčik.
Ja sa vás na to pýtam hlavne preto, že na to bude Andrej Babiš v nasledujúcich dvoch týždňoch klásť dôraz. Tie dva týždne budú plné špiny, to je nám obom asi jasné. Tak chcem vedieť, ako ste na to pripravený.
Som na to pripravený. Nikdy som nezakrýval, že časť svojej histórie považujem z pohľadu toho, čo viem dnes, za chybu. Ale nebudem sa hlásiť k tomu, čo som nikdy nerobil. Nikdy som nepracoval ako komunistický rozviedčik. Pracoval som v spravodajskej službe demokratickej krajiny, pôsobil som ako vojenský pridelenec v krajinách Beneluxu.
Pôsobil som ako vojenský spravodajca krátko aj potom, následne som velil špeciálnym silám. A potom už som robil ďalšie rôzne práce vrátane vojenskej diplomacie na tej najvyššej úrovni.
Kto bude vo vašom najužšom tíme?
V mojom najužšom tíme v prípade úspechu budú ľudia, ako je napríklad Jana Vohralíková, s ktorou by som rád spolupracoval na poste vedúcej kancelárie prezidenta. Tlačovou hovorkyňou by bola Markéta Řeháková. Tieto mená som už zverejnil.
Človekom, ktorý by prípadne koordinoval a dával dohromady poradcov, či už tých interných, alebo externých, by bol Tomáš Richter, ktorý so mnou spolupracuje už dlhší čas. Mimochodom, podieľal sa aj na založení Fondu nezávislej žurnalistiky, je to človek, ktorý sa v oblasti filantropie pohybuje dlhodobo. A je rešpektovaný pre svoju nestrannosť.
Pokiaľ ide o ďalších pracovníkov, je na to síce zatiaľ trochu skoro, ale frekventovaný post je šéf zahraničného odboru. Predstavujem si, že by to mal byť rýdzo odborný post, ktorý má k tejto oblasti blízko.
A preto by som sa asi veľmi rýchlo skontaktoval s ministrom zahraničia a požiadal by som ho, aby mi uvoľnil niekoho zo skúsených kariérnych diplomatov, kto by bol zároveň spojkou medzi kanceláriou prezidenta a ministrom zahraničia, teda vládou, pokiaľ ide o koordináciu zahraničnej politiky.
Spomínate súčasné osadenstvo Pražského hradu. Ktorí konkrétni ľudia sú dnes na Hrade bezpečnostným rizikom pre Českú republiku?
Za bezpečnostné riziko považujem Martina Nejedlého, pretože je to človek s nie úplne transparentnou históriou, s veľkým vplyvom na prezidenta a úplne netransparentným prístupom k utajovaným dokumentom. S väzbami, ktoré jednoznačne vedú k Rusku. A z tohto pohľadu je naozaj úplne reálnym bezpečnostným rizikom, ktoré si prezident roky udržiaval vo svojej blízkosti.
Nejedlý aj Mynář chcú na Hrade Babiša. Prečo potrebujú, aby sa stal prezidentom práve on? A Vratislav Mynář?
Vratislav Mynář je z môjho pohľadu na o niečo nižšom stupni bezpečnostného rizika. Má leví podiel na diskreditácii kancelárie prezidenta ako dôveryhodného úradu. Jeho aktivity, lobistické tlaky a excesy skutočne veľmi prispeli k tomu, že bol úrad prezidenta v očiach verejnosti veľmi zdiskreditovaný.
Spomínali ste nadštandardné kontakty prezidentovho poradcu Martina Nejedlého v Rusku. Tu môžem pripomenúť, že BIS (Bezpečnostná informačná služba Českej republiky – pozn. red.) upozornila expremiéra Babiša, že jeden z jeho kľúčových poradcov sa bez jeho vedomia stretáva s Nejedlým a vynáša mu citlivé informácie, ktoré podľa tajnej služby mohol prezidentov poradca odovzdávať do Ruska. U Vratislava Mynářa môžeme spomenúť kauzu výhražného listu bývalému šéfovi Senátu Jaroslavovi Kuberovi, ktorý si Mynář objednal na čínskej ambasáde. Ďalej vzťahy s Katarom, ktoré sa Mynář snažil naštartovať vďaka svojmu známemu z vymáhačského biznisu. Deník N taktiež detailne opisoval Mynářovo ovplyvňovanie justície. To je pre vás naozaj nižšia forma bezpečnostného rizika, ak je taký človek na Hrade?
Nie. Práve preto som povedal o niečo nižšie.
Nižšie než Nejedlý.
Nižšie než Nejedlý, ale stále extrémne vysoké. V každej normálne fungujúcej demokracii by úradníci, ktorí sú takto blízko prezidenta, už neboli v štátnej službe, pokiaľ by sa dopustili len jedného z tých menovaných činov.
Jednoducho by museli odísť, pretože by bolo úplne neprípustné, aby mohli pokračovať v úrade. To, že nad nimi Miloš
Zeman po celý čas držal ochrannú ruku, rovnako ako napríklad nad Milošom Balákom (bývalým šéfom Lesnej správy – pozn. red.), aj napriek tomu, že bol právoplatne odsúdený za preukázané trestné činy, svedčí len o tom, aké vzťahy na Hrade po celý čas fungovali.
Kto v prípade vášho zvolenia na Hrade nezostane?
Celkom rozhodne nikto z tých, ktorých sme spomenuli. Pridal by som k nim ešte Jiřího Ovčáčka. Na druhej strane má kancelária prezidenta v súčasnosti, ak sa nemýlim, asi 92 zamestnancov, z ktorých niektorých priamo menuje prezident, niektorí pracujú na základe iných zmlúv.
Niektoré z nich v poslednom čase Vratislav Mynář obnovoval a upravoval tak, aby boli v podstate takmer nevypovedateľné.
Určite by nebolo fér povedať, že všetci zamestnanci kancelárie prezidenta by si teraz mali zbaliť kufre a odísť, to je nezmysel. Mnoho z nich vykonáva svoju prácu dlhodobo a zaisťujú kontinuitu fungovania tej kancelárie. Ale bude iste potrebné nanovo nastaviť pravidlá. Pretože tak, ako to fungovalo doteraz, to pokračovať nemôže.
Ak má ten úrad naozaj znovu fungovať ako transparentný, vľúdny a profesionálny, bude určite potrebné prijať nejaké zmeny. So všetkými, ktorí budú schopní a ochotní sa tým zmenám prispôsobiť, by som v prípade víťazstva pracoval rád aj ďalej. A s tými, ktorí nie, budeme hľadať cestu, aby našli iné zamestnanie, aby ich nahradili iní ľudia.
Akými konkrétnymi krokmi, ktoré má prezident v právomociach, to chcete urobiť? Povedzte mi, prosím, tri konkrétne kroky, ktorými vrátite pokoj a poriadok do českej spoločnosti a politiky.
Prvým je asi osobný príklad. To znamená, že prestane sám rozdeľovať spoločnosť, či už vyhláseniami, alebo činmi. Tým ďalším je zrozumiteľná komunikácia, ktorá bude zároveň aj odrážať to, čo robím. Teda keď budem o niečom hovoriť, o niečom informovať, ľudia uvidia, že to aj robím. A rovnaký druh komunikácie ako s odborníkmi a politikmi budem viesť aj s bežnými ľuďmi.
Budem presadzovať to, čo budem považovať za optimálne riešenie jednotlivých problémov. S tým potom budem konfrontovať vládu a tlačiť na ňu, aby sa k optimálnemu riešeniu čo najviac priblížila.
A čo urobíte pre to, aby sa menšiny v Česku cítili lepšie?
Myslím si, že predovšetkým ide o základný princíp uplatňovania rovnakého práva a možností. Nie vždy to tak je. A na to, aby si človek mohol urobiť obraz, musí so zástupcami týchto menšín hovoriť.
Ako taký príklad by som možno uviedol svoju opakovanú cestu do Chanova. Pretože Chanov bol v priebehu rokov takým symbolom a hlavne odstrašujúcim príkladom. A ja som chcel na vlastné oči vidieť, či platí ten predsudok alebo to klišé, ktoré sme si o Chanove vytvorili.
Musím povedať, že mi to otvorilo oči, pretože tá realita vôbec nezodpovedala tomu klišé, ktoré tu vzniklo, a to v pozitívnom zmysle slova. To vo mne vyvolalo jasné presvedčenie o tom, že človek musí ísť na miesto, zoznámiť sa s konkrétnymi podmienkami, hovoriť s tými ľuďmi, aby si mohol urobiť obraz. A potom k tomu pristupovať.
Napríklad aj to, že nie vždy platí, že zástupcovia rómskych iniciatív sú zástupcami celej komunity. Pretože ani oni nemajú dôveru všetkých Rómov. Takže niekedy je dobré doplniť si ten obraz tak, že hovorím s tými iniciatívami, so znalcami problematiky menšín z väčšinovej spoločnosti, ale aj s ďalšími ľuďmi, ktorí nie sú reprezentantmi tej komunity, ale sú ich zástupcami. Aby si človek ten obraz mohol v rámci možností dokresliť čo najlepšie.
Na záver by som sa ešte pozrel do budúcnosti. Zaznamenal som výčitky, že ste boli v doterajšej kampani málo výrazný. V čom pritvrdíte?
Zrejme je to vždy dané tým, koho máte proti sebe. V prvom kole som nemal dôvod byť výrazne dôrazný, pretože som bol konfrontovaný s kandidátmi, ktorí sa v úplnej väčšine prípadov správali kultivovane. Nebol dôvod výrazne sa vymedzovať alebo byť príliš tvrdý.
Druhé kolo bude odlišné, pretože protivník je tvrdý a často aj neférový. Takže bude určite potrebné byť omnoho tvrdší.
TRI HYPOTETICKÉ OTÁZKY PRE PETRA PAVLA Predostriem vám rôzne hypotetické situácie, ktorým by ste ako prezident mohli čeliť alebo im čelili vaši predchodcovia, a zaujímal by ma váš postoj k nim. 1. Na podpis na Hrad dorazí návrh zákona: Miloš Zeman sa zaslúžil o štát. Podpíšete ho?
Nie.
2. Ste prezidentom republiky v marci 1939 už po podpísaní Mníchovskej dohody, teda vo chvíli, keď sa k nám cez hranice valia nemecké vojská. Vydali by ste rozkaz brániť sa?
Bude to teraz znieť prospechársky a oneskorene hrdinsky, ale po celý čas, keď som na toto dostával otázky, som predovšetkým z pozície vojaka hovoril, že by som sa s veľkou pravdepodobnosťou zachoval ako vtedajší generáli, ktorí prezidentovi Benešovi odporúčali brániť sa.
Ak to teraz prevediem hypoteticky na rolu prezidenta, bol by som veľmi naklonený odporúčanie vtedajších vojakov prijať a uviesť do života.
3. Predstavte si, že ste uprostred funkčného obdobia a zistia vám závažnú diagnózu s náročnou liečbou. Odstúpite z funkcie prezidenta?
Považoval by som to za správne, pretože prezident by mal byť plne schopný výkonu svojej funkcie. A ak nie je, mal by nájsť dostatok odvahy rezignovať.