Vláda Zuzany Čaputovej by vôbec nemusela byť zlé riešenie
Najväčšou pákou prezidentky na neschopných politikov je možnosť poveriť zostavením vlády, koho chce
Už mesiac sa čaká na Eduarda Hegera, či dokáže znovu postaviť koalíciu, ktorá by mu umožňovala ďalej vládnuť. Je to čakanie, ktoré je v moderných slovenských dejinách nezvyčajne dlhé, a vôbec pritom nie je isté, že sa politici blížia k riešeniu.
Premiér, ktorému parlament vyjadril nedôveru, a k tomu ešte Igor Matovič, ktorý stratil aj posledné zábrany, ani nedávajú veľkú šancu, že by sa mohlo podariť nanovo poskladať funkčnú vládu. O to viac pozornosti sa bude upierať na prezidentku Zuzanu Čaputovú.
Heger má od prezidentky ešte dva týždne, dovtedy má ukázať buď novú väčšinu v parlamente, alebo rýchlo urobiť kroky k tomu, aby sa mohli uskutočniť predčasné voľby. Jeho spomalené reakcie a vyžarovanie, že sa vlastne nič nedeje a on má čas, by mali byť pre prezidentku argumentom navyše, aby ona v prípade Hegerovho neúspechu s pokusom o zostavenie novej vládnej väčšiny konala razantne. Najskôr si vyjasnime, prečo je čas dôležitý faktor. Slovensko je v kríze, ktorá nemá obdobu. U susedov je vojna, aj preto vystúpili ceny elektriny a plynu do výšok, aké sme doteraz nezažili, stúpajú ceny všetkého a klesá iba schopnosť štátu vzbudzovať dojem, že má situáciu pod kontrolou.
Hegerova vláda si v takejto situácii dala voľno na celé leto, ktoré jej členovia stratili rokovaniami o sebe, a na riešenia problémov im nezostal čas ani energia. Potom si parlament zobral ďalšie dva týždne prázdnin pre zle zapojený kábel na Dušičky a vypustili aj Vianoce, akoby sa vonku všetko utíšilo a zavládol mier a pokoj.
Za posledný polrok sa vláda akurát dokázala rozpadnúť, stratiť dôveru v parlamente a prijať rozpočet, ktorý nesie znaky Matovičovej povahy.
V normálnej krajine by to malo znamenať, že takáto koalí-* cia by už nedostala ani týždeň, aby skúsila poskladať znovu väčšinu. Na Slovensku dostali týždňov šesť. Napriek tomu sa to môže skončiť tak, že 31. januára sa Heger, Kollár, Remišová a Matovič rozpačito pozrú na prezidentku a zamrmlú: Čo teraz?
Prezidentka je zatiaľ veľmi opatrná. Jej najväčšou pákou na neschopných politikov je ústavná možnosť poveriť zostavením vlády, koho chce. Obísť parlament a lídrov politických strán a dosadiť odborníkov. Úradnícka vláda je riešenie presne v situáciách, ako je tá naša.
Prezidentka o nej explicitne nehovorí, ako keby to bolo niečo nedemokratické, zlé či nevhodné. Pritom už čo i len hrozba takéhoto ťahu by nútila parlament, aby predsa len skúsil udržať moc vo svojich rukách.
Prezidentkina opatrnosť je pochopiteľná. Ak by prevzala iniciatívu a vymenovala úradnícku vládu, všetka zodpovednosť by smerovala k nej. Matovič, Kollár, Sulík, Fico,
Pellegrini aj fašisti by kričali, že to ona môže za rastúce ceny, nefunkčné nemocnice a iste aj za nedostavané diaľnice. Prezidentka tento rok veľmi pravdepodobne ohlási opätovnú kandidatúru. Toľko pozornosti a útokov by jej iste situáciu neuľahčilo.
Lenže sú aj argumenty za. Prezidentkou nie je preto, aby bola iba hlasom slušnosti, normálnosti a spojením s civilizovaným svetom. (To, samozrejme, vôbec nie je málo a vďaka za to.) Ako prezidentka je hlavou štátu a má ústavnú zodpovednosť, aby štát fungoval. V okamihu, keď zlyhávajú politické strany a parlament je zaseknutý, je to presne jej parketa.
Úradnícka vláda by však mohla fungovať aj politicky. Matovič a spol. dokázali otráviť také množstvo ľudí, že to nemá obdobu. Väčšina má už dosť nekonečných hádok, útokov a neschopnosti. Čo i len pol roka s vládou odborníkov by mohlo byť úľavou a v skutočnosti by mohlo priniesť body aj prezidentke.
Je to veľmi riskantný ťah, lebo úradnícka vláda by nemala podporu v parlamente a veľmi pravdepodobne by jej neprešlo veľa zákonov. I tak by však takáto vláda mohla byť nakoniec lepšia ako tá, ktorá pred Vianocami stratila dôveru, aj ako tá, ktorú chce poskladať Heger teraz. Stačí len pripomenúť, že Matovič by v nej síce už nesedel, ale bez neho by nemala dosť poslancov. A Matovič je dnes najmä bojovníkom kultúrnych vojen a na všetko ostatné kašle. K tomu pripočítajte Hegerov, Naďov a Budajov odchod z OĽaNO a Sulíkovu nerozhodnosť, či vládu vlastne podporuje alebo nie.
Heger bude ešte dva týždne skúšať, či by sa to nejako predsa len nedalo vymyslieť. Výsledok je nejasný a nedá sa ani predpovedať. O to viac by mala byť prezidentka pripravená hneď 1. februára povedať, ako bude Slovensko fungovať ďalej. Lebo to najhoršie, čo sa môže stať, je ďalšie predlžovanie neistoty a neschopnosti. Na tom by sa zhodli aj odborníci.