Heger môže vládnuť do septembra
Predčasné voľby budú tento rok, prezidentka Čaputová preferuje júnový termín, no pripúšťa aj september, o ktorom hovorí väčšina politických strán
Prezidentka Zuzana Čaputová prvýkrát oznámila, že vymenuje úradnícku vládu, ak politické strany do konca januára neurobia rozhodnutia, ktoré zabezpečia predčasné voľ by. Doteraz hovorila len o postupe v rámci „ústavných kompetencií“.
Hlava štátu naďalej preferuje, aby sa voľby konali v prvom polroku, no zmieri sa aj so septembrovým termínom, ktorý je pravdepodobnejší.
Povedala to vo vyhlásení, s ktorým vystúpila v stredu popoludní, polhodinu pred začiatkom schôdzky lídrov bývalých koaličných strán OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí na úrade vlády.
Politikov si pozval odvolaný premiér Eduard Heger (OĽaNO), aby s nimi vyrokoval konanie predčasných volieb.
Schôdza finálnu dohodu nepriniesla, podľa Richarda Sulíka by rokovania mohli pokračovať cez víkend. SaS a Sme rodina boli pripravené podporiť predčasné voľby, OĽaNO a Za ľudí čakajú ešte vnútorné rokovania. SaS avizuje, že súhlasí s voľ bami v septembri. „Chceme sa dohodnúť na voľbách v septembri. Je možné, že do utorka bude medzi nami dohoda, že to technicky vyriešime,“vraví Mária Kolíková.
JÚN ČI SEPTEMBER?
Z posolstva prezidentky je dôležitá ešte jedna zásadná vec: Zuzana Čaputová je ochotná nechať dovládnuť súčasný kabinet, ktorému parlament vyjadril nedôveru v decembri, až do septembra 2023.
No dodala, že kroky odvolanej vlády mieni pozorne sledovať a v prípade „zásadných zlyhaní“Hegerovi a jeho ministrom odoberie poverenie na vládnutie a na zostávajúci čas vymenuje úradnícku vládu.
„Po včerajšku je zrejmé, že väčšina politickej reprezentácie prijala fakt, že predčasné voľby sú jediným riešením aktuálnej vnútropolitickej krízy. Na to je potrebné prijať viacero rozhodnutí,“povedala prezidentka.
„Ak tieto rozhodnutia o predčasných voľbách nebudú prijaté do konca januára, ujmem sa svojich kompetencií a vymenujem úradnícku vládu. Mojou preferenciou sú naďalej predčasné voľby v prvej polovici roka, teda do leta.“
Prezidentka argumentovala tým, že parlament vláde vyjadril nedôveru a taká vláda má obmedzené právomoci. Považovala by to za logické aj z hľadiska prípravy štátneho rozpočtu a rozpočtu samospráv. „Žijeme obdobie kríz, potrebujeme vládu s plnou legitimitou a plnými právomocami,“dodala.
Pripustila však aj septembrový termín volieb, lebo dohoda strán sa podľa nej nebude rodiť ľahko. „Je to pre mňa stále ešte akceptovateľná možnosť,“vysvetlila. „Dôležité je, aby sa táto téma uzatvorila do konca januára,“dodala Čaputová, ktorá koniec januára ako termín na prijatie zmien stanovila už v decembri po vyjadrení nedôvery Hegerovej vláde.
Odvolaná vláda by podľa prezidentky mala vládnuť dočasne, no v prípade septembrových volieb by Hegerov kabinet nechala dovládnuť. „Ak má vládnuť až do termínu predčasných volieb, bude, prirodzene, pod drobnohľadom verejnosti aj mňa osobne. Považujem za nevyhnutné, aby dokázala zabezpečiť kľúčové oblasti fungovania krajiny, najmä tie, na ktoré krízy dopadajú najviac.“
Menovala energetickú krízu, situáciu v zdravotníctve, stabilizáciu situácie v samosprávach či odstránenie nedostatkov v plnení plánu obnovy. „Potrebujeme riadenie štátu, ktoré bude čo najprofesionálnejšie. V prípade zásadných zlyhaní v tomto období som pripravená jej kedykoľvek odňať poverenie a na zostávajúci čas do volieb menovať úradnícku vládu.“
SAS CHCE SEPTEMBER
Cesta k predčasným voľbám nie je jednoduchá. Po rozhodnutí Ústavného súdu z leta 2021 je možné skrátiť volebné obdobie len za pomerne komplikovaných podmienok, o ktorých hovorí ústava.
V minulosti bežnejší postup, keď si poslanci skrátili mandát formou ústavného zákona, teraz nie je možný.
Poslanci musia zmeniť ústavu a následne schváliť ústavný zákon, prípadne iný akt, ktorým poslanci ústavnou zmenou skoršie voľby umožnia. Národnú radu čaká ďalšia riadna schôdza 24. januára. Na programe bude aj druhé čítanie o zmene ústavy z dielne Sme rodina, ktorá by otvorila cestu k predčasným voľbám.
Predčasné voľby ako riešenie politickej krízy po odvolaní Hegerovej vlády pripúšťajú prakticky všetci hlavní aktéri, už aj vrátane predsedu vlády. Kľúčové bolo utorkové vyhlásenie SaS, že pokus o vytvorenie novej parlamentnej väčšiny je strata času. SaS v stredu pred
Žijeme obdobie kríz, potrebujeme vládu s plnou legitimitou a plnými právomocami.
Zuzana Čaputová
stretnutím bývalých koaličných strán zopakovala, že je za septembrový termín volieb. „Potrebujeme pripraviť kvalitnú zmenu ústavy tak, aby sa nikto nemohol úspešne obrátiť na Ústavný súd s tým, že bolo porušené jeho pasívne ústavné právo,“napísali v stanovisku.
„Uprednostňujeme september preto, že môžu byť tiež definitívne ukončené aj dôležité kauzy na súde, ako je napríklad korupčná kauza bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika. Taktiež môžu za ten čas aj OČTK v pokoji a bez zasahovania dokončiť rozrobené kauzy.“
SaS zároveň vyhlásila, že ak príde k dohode na septembrových predčasných voľbách, očakávajú, že prezidentka nechá do septembra dovládnuť vládu Eduarda Hegera. To hlava štátu v stredu fakticky prisľúbila vo svojom vyhlásení.
DÔVERA PRE ODVOLANÚ VLÁDU?
Politici diskutujú aj o možnosti, či by odvolaná vláda Hegera nemala aj na obdobie do septembra získať dôveru parlamentu. Ako vláda s vyslovenou nedôverou má totiž obmedzené právomoci.
Nemá právomoci na „zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky“, na niektoré medzinárodné zmluvy, ale hlavne na „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“.
Poverený minister obrany Jaroslav Naď v utorok povedal, že pre vládu by bolo lepšie, aby jej poslanci vyslovili dôveru aj v súvislosti s dlhovou brzdou. Jednou zo zákonných sankcií, ktorej má vláda čeliť pre vysoký dlh, je totiž požiadavka na návrh vyrovnaného rozpočtu.
„Ak vláda nedostane dôveru v parlamente, treba pripraviť na budúci rok vyrovnaný štátny rozpočet,“povedal Naď. „Neviem, či si ľudia v SaS, ale aj celkovo ľudia na Slovensku uvedomujú, čo by to znamenalo. Boli by to obrovské škrty vo všetkých oblastiach. Ide o miliardy, ktoré musia byť zoškrtané, a to by malo zásadný dosah na fungovanie krajiny.“
Ján Tóth z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť hovorí, že minister Naď má v zásade v pravdu v tom, že v súčasnej situácii by náhly pokles z aktuálnych deficitov na vyrovnaný rozpočet destabilizoval ekonomiku.
Zároveň však platí, že problém po predčasných voľbách vyrieši nástup novej vlády, ktorá si môže prijať svoj vlastný rozpočet. „Pre vládu, ktorá by vzišla zo septembrových volieb a získala by dôveru, začne platiť dvojročná výnimka pre najprísnejšie sankcie, teda aj povinnosť vyrovnaného rozpočtu,“vysvetlil Ján Tóth.
Navyše, zákon hovorí o povinnosti vlády navrhnúť vyrovnaný rozpočet, nie o povinnosti parlamentu prijať ho v takej podobe. Podľa Tótha z Rady pre rozpočtovú zodpovednosť je to technicky pravda. „Ale duch zákona je taký, že sankcie nie sú bezúčelné. Pre veľmi vysoký dlh je tam extrémna sankcia vyrovnaného rozpočtu.“
Chceme sa dohodnúť na voľbách v septembri.
Mária Kolíková