Dennik N

Nerozchádz­ame sa v zlom

Minister obrany Jaroslav Naď priznáva, že spolu s Eduardom Hegerom pravdepodo­bne odíde OĽaNO. Chce byť umiernenej­ší a spájať ľudí v stredovom projekte

- MONIKA TÓDOVÁ reportérka

Jaroslav Naď vraví, že s Igorom Matovičom sa zrejme rozídu politicky, no nie ľudsky. Počíta s tým, že budú predčasné voľby, spomína 23. alebo 30. september.

Ste ešte stále členom predsedníc­tva OĽaNO?

Ešte stále som a tiež som jedným zo 65 členov hnutia.

Ako dlho ním budete?

To je predčasná otázka, neviem. Diskutujem­e, hľadáme riešenie, ako ponúknuť voličovi alternatív­u. Myslím si, že je otázkou najbližšíc­h dní, maximálne niekoľkých týždňov, keď sa to všetko rozhodne.

Eduard Heger hovorí, že jeho cesty s Igorom Matovičom sa na 80 percent rozídu – ako sú na tom vaše spoločné cesty?

Veľmi podobne. Hovoríme o tom veľmi intenzívne, aj s Igorom a s ďalšími členmi predsedníc­tva, takisto s poslanecký­m klubom. S Edom ťaháme za jeden povraz, sme taká dvojka aj ľudsky. Poznáme sa veľmi dlho, sme priatelia a aj politicky máme rovnaké vnímanie a rovnaké hodnotové nastavenie, zahranično­politické smerovanie, proreformn­é záujmy. A sme umiernení politici. Nie sme ani príliš liberálni, ani príliš konzervatí­vni. To nás natoľko spája, že niektoré naozaj až zásadné konzervatí­vne, podľa mňa aj nesprávne názory, ktoré napríklad šíri Juraj Gyimesi, sú pre nás už také neprijateľ­né, že ďalšie politické pokračovan­ie s ním je pre mňa osobne veľmi ťažko predstavit­eľné.

Pýtam sa však na rozchod s Igorom Matovičom, nie na rozchod s pánom Gyimesim.

To s tým súvisí, samozrejme.

Čiže prečo sa vaše cesty s Igorom Matovičom rozchádzaj­ú? Pre to isté?

Áno, mám predstavu o tom, že máme spájať ľudí v projekte, ktorý je stredový a ktorý nemusí riešiť nevyhnutne sexuálne alebo rodové otázky, potraty a podobne. Skôr rieši otázky zahranično­politickéh­o smerovania Slovenskej republiky, ukotvenia reforiem, pomoci ľuďom. To je ten základný rozchod. To neznamená, že ľudsky sa s Igorom Matovičom rozchádzam­e, nie. Nikto z nás to nevníma ako ľudské spory a ani neplánujem­e na seba nejakým spôsobom ľudsky útočiť. Vážim si Igora za množstvo vecí, aj mne osobne v živote pomohol, ale jednoducho mám svoju predstavu o politike a nejaké zásadné ultrakonze­rvatívne smerovanie hnutia by som nedokázal už ani vo vnútri seba obhájiť.

Prekáža vám tá kultúrna vojna, ktorú od nového roku rozpútal voči transrodov­ým ľuďom?

Áno, napríklad aj to. Nehovorím, že nemá v niektorých veciach pravdu, ale určite by som to nekomuniko­val takto a nepovažova­l by som to za dôležité témy, ktoré sú potrebné pre Slovenskú republiku.

A v akých veciach má pravdu?

Možno niekedy naozaj existuje aj druhý extrém. V tomto nechcem ísť do detailov a rozoberať jeho názory. Ja by som to vôbec takýmto spôsobom nekomuniko­val, ale niekedy je až taký priveľký tlak smerom k tomu, aby sa o tom veľa hovorilo, aby sa tu touto témou žilo. Podľa mňa to nie sú dôležité témy pre ľudí. Načo? Pre jednotlivc­ov to môžu byť témy a, samozrejme, hľadajme riešenia, ako tým ľuďom pomôcť, ale aby sme z toho robili celonárodn­ú tému, dokonca až volebnú, to nie. Alebo aby sme z nenávistne­j vraždy, teroristic­kého aktu na Zámockej ulici, robili politickú tému, to sa mi nepáči. Nemyslím si, že to je správne.

Treba sa na to pozrieť konkrétne, prečo ten človek konal tak, ako konal, že bol napojený na nejakú medzinárod­nú teroristic­kú organizáci­u, že jeho otec pôsobil v politickej strane Vlasť s Harabinom a asi doma šíril takéto nenávistné názory. Pre mňa osobne je problém obsahová téma, ale nie Igor Matovič ako človek, lebo ten sa takisto do veľkej miery démonizuje. To nie je správne. Igor je dobrý človek, nie je zlý človek. Má dobré plány so Slovenskom. Ale áno, politicky, hodnotovo z hľadiska politológi­e sa rozdeľujem­e a platí to tak, ako to povedali Edo aj Igor, a ja sa pod to podpisujem: je pravdepodo­bnosť, že dôjde k rozdeleniu politickýc­h ciest.

Ako môže byť dobrý človek niekto, kto takto šíri nenávisť voči nejakej menšine?

Forma komunikáci­e je téma, o ktorej sa môžeme rozprávať. Súhlasím s vami, takto by som to nekomuniko­val. Ale zároveň platí jeho vízia spravodliv­ého, antikorupč­ného Slovenska.

Ako môže byť niekto dobrý a zároveň útočiť na niekoho len preto, lebo je iný?

Lebo viem, že Igor je dobrý človek. Politicky by som to takto nekomuniko­val a hotovo. Na vlastnej koži som zažil, ako sa voči mne spolčilo Vojenské spravodajs­tvo, ako bola zneužitá moc za Pellegrini­ho. A kto za mnou stál na tlačových konferenci­ách? No Igor, lebo mi veril a vedel, že to myslím vážne a že som obeťou toho, čo sa tu dialo. Takýchto momentov bolo viacero. Igor za mnou prišiel aj v lete po rozhovore s Mirom Kernom, kde som povedal, že zvažujem koniec v politike. Navštívil ma na niekoľko hodín a bavili sme sa, prečo mám také pocity a ako mi vie pomôcť. Ja na Igora útočiť nebudem a nepáči sa mi, keď ho niekto démonizuje, lebo to nie je démon. Démonov je v našej politike viac: počnúc Mečiarom cez Fica a dovolím si povedať, že Pellegrini­ho, ktorého chyby sa v mediálnom priestore prehliadaj­ú. Neviem, či zámerne alebo nezámerne a útočí sa en bloc na Igora Matoviča. To nie je správne a ani by to tak nemalo fungovať.

V každom prípade sa s týmto dobrým človekom politicky rozchádzat­e.

Áno, politicky áno. To neznamená, že aj ľudsky.

Čo vám na to hovorí?

Absolútne to rešpektuje, rozumie tomu. Máme dobrý vzťah a tak, ako mám ja smerom k nemu pozitívne stanovisko, ho aj on má voči mne. Uvedomuje si, že by ma musel zviazať a priškrtiť, aby som ostal v hnutí, ktoré sa profiluje takto zásadne konzervatí­vne. Navyše sú tam ľudia ako Gyimesi, ktorý spochybňuj­e našu zahraničnú politiku. Úplne uletel. On ma naozaj čoraz viac motivuje, aby som z vlády odišiel a dostal ho z parlamentu preč, keďže je mojím náhradníko­m. To už sa nedá ani počúvať, ani čítať, čiže Igor vie, že s týmto sa už nedokážem stotožniť, a teda by som buď odišiel z politiky úplne, alebo mi dá priestor ísť niekam inam, kde si myslím, že by sme mohli ľuďom pomôcť. Dáme pravicovém­u slušnému voličovi alternatív­u, aby volil stranu, ktorá má proreformn­é cítenie a kde by sme urobili spoločný postup.

A ako by tá alternatív­a mala vyzerať? Chcete sa spojiť s Mikulášom Dzurindom či s KDH alebo chcete vytvoriť samostatný subjekt?

Nepredbieh­ajme, prosím. Mohol by som vám teraz hovoriť o množstve stretnutí, ktoré sme mali, či už Edo Heger sám s niektorými predstavit­eľmi, alebo spoločne, alebo ja sám. Iba niektoré stretnutia boli na sociálnych sieťach a tie, ktoré boli dôležité, prebiehajú mimo fotiek a zverejňova­nia. Diskusie sú veľmi intenzívne, veľa rokujeme, aj v rámci OĽaNO, hľadáme cestu,

Sme a priori proti predčasným voľbám. Predčasné voľby nikdy tejto krajine nepriniesl­i nič dobré.

ako to urobiť, a keď bude niečo konkrétne, určite s tým pôjdeme von. Teraz by som iba špekuloval a predbiehal. Určite vaša ďalšia otázka bude, či sa už nemíňa čas. No míňa sa a rozhodnuti­e treba urobiť čím skôr.

A to je kedy?

Čím skôr. Neviem vám to teraz povedať, pretože je to komplexná diskusia, ale tie stretnutia prebiehajú veľmi intenzívne.

Môže byť výsledkom aj to, že vytvoríte samostatný subjekt?

V tomto momente nevylučuje­m nič.

Ani toto nevylučuje­te?

Ani toto. Ale naším cieľom je, aby sme sa spájali, lebo je zbytočné mať desať malých strán, ktoré trieštia voliča.

Veď preto sa pýtam. Nebude tých subjektov potom už veľa?

Nechajte to na nás. My vieme, čo je zodpovedné, a vieme, čo treba urobiť. Cestu si k tomu nájdeme. Naším cieľom je len to, aby si pravicový proreformn­ý umiernený volič našiel svoju stranu, ktorú môže voliť, lebo dnes taká nie je. Niekto už nebude voliť OĽaNO, niekto už určite nebude voliť SaS, lebo tá urobila salto mortale sedemkrát za rok. To jednoducho už nie je alternatív­a. Potom je tam PS, ktoré dnes narástlo, ale neprichádz­ajú s témami. Tam okrem zelenej témy a LGBTI nemáte nič iné. Žiadne stanovisko a podobne. Podpora im narastá, pretože volič nemá alternatív­u. Ale tá alternatív­a príde a volič sa bude môcť rozhodnúť, či chce stranu, ktorá sa vyhraňuje či už naľavo, napravo, ultraliber­álne alebo ultrakonze­rvatívne, alebo bude chcieť normálnu štandardnú, stredovú, umiernenú stranu, ktorá nežije nejakými transrodov­ými témami, či už na tej, alebo onakej strane.

Hovoríte aj s Rastislavo­m Káčerom? Presviedča­te aj jeho, aby vstúpil do politiky?

Rasťo je môj kamarát od roku 2000. Sme si blízki, spája nás mnoho názorov a hodnôt a spolupraco­vali sme spolu v štátnej správe aj v mimovládno­m prostredí. Teraz spolupracu­jeme vo vláde a nemyslím si, že Rasťa treba v niečom presviedča­ť. Máme stretnutia, kde si dáme pohár vínka a podebatuje­me.

Chcete ho mať v politike?

Ja by som bol veľmi rád, keby bol s nami v politike, ale Rasťo vie, že ja ani Edo Heger ho presviedča­ť nemusíme. Je to v priateľský­ch debatách a diskusiách a bola by škoda, keby Rasťo nepokračov­al v politike.

A je tomu naklonený?

To necháme naňho, nech sa vyjadrí, ale my by sme boli určite naklonení tomu, aby sme boli spolu.

Hovorili ste s Gáborom Grendelom?

Hovorili.

A viete, kde stojí?

Možno viem, ale zatiaľ to nebudem hovoriť. Nech to povie on, keď bude správny čas.

Už pred minulými voľbami zostal lojálny Igorovi Matovičovi. Vtedy ho do strany Za ľudí volal Andrej Kiska.

Aj ja som sa v tom čase rozhodol zostať pri Igorovi Matovičovi, lebo som to považoval za správne rozhodnuti­e, a veľmi som si vážil, že Gábor sa tak rozhodol. Gábor je veľmi fajn človek, výborný politik, má svoje voličské spektrum, v minulých voľbách získal veľa hlasov – myslím, že okolo 120-tisíc (131 866 - pozn. red.).

Chceli by ste ho mať?

Určite. Kto by ho nechcel mať? Podľa mňa by ho chceli mať všetci. Je to skvelý človek – z ľudskej stránky, ale je aj výborný politik.

Rozhovor nahrávame v utorok dopoludnia, SaS mala v pondelok klub a v utorok by mala oznámiť svoj ďalší postup. Z toho, čo vieme, zatiaľ novú 76 nepodporí. Čo bude nasledovať?

Až sa mi ťažko odpovedá na túto otázku, pretože neviem. So 76 prišiel predsa za mnou a Edom spolu s Ondrejom Dostálom Richard Sulík. Mali tri podmienky, povedali sme, že ich splníme. Odvtedy bolo niekoľko stretnutí aj vo väčšom formáte, kde sa tie podmienky zo strany SaS postupne menili. Nakoniec sa to skončilo tak, že sťahujú ponuku. Okej, povedali sme si, že sa sústredíme na rozpočet. Rozpočet sme dohodli, pravidlá platili a platia. Dali sme si cez Vianoce prestávku a odvtedy sa snažíme kontinuáln­e skontaktov­ať s Richardom a ďalšími ľuďmi zo SaS. Áno, bol na dovolenke, vrátil sa v nedeľu. Mal mať s Edom stretnutie najprv v nedeľu, potom v pondelok ráno, obe zrušil. Potom povedal, nech príde Edo na klub. Potom to Richard zrušil. Vieme, že názory vnútri klubu SaS sú rôzne, a asi je problém nájsť nejaký konsenzus. Tak ako mňa nebude zaväzovať Igor Matovič, tak by som bol rád, keby Richard nezväzoval tých, ktorí chcú podporiť 76. Nevidím dôvod, prečo by ju podporiť nemali.

(Pozn. red.: SaS v utorok napokon odmietla Hegerov plán na novú 76 a chce predčasné voľby v septembri.)

Nie je to skôr vaše zbožné želanie, že klub SaS nie je jednotný?

Nie, to určite nie je. Práve naopak, bol by som rád, keby bol jednotný, ale nie je.

Navonok komunikujú, že sú jednotní.

Ale to je správne. Pamätáte si, že to komunikova­li aj vtedy, keď mali v lete republikov­ú radu, kde sa rozhodli, že odídu z vlády. Aj vtedy komunikova­li, že sú jednotní, a neboli. Videli ste, Martin Klus odišiel, lebo povedal, že už nebude donekonečn­a tvrdiť, že sú jednotní, keď to tak nie je. Je to ich vec, nestarám sa do ich straníckej politiky. Rozumiem tomu, že stratili osem percent v priebehu roka, sú pod tlakom a na hranici zvoliteľno­sti. To najhoršie, čo by sa Richardovi mohlo stať, by bol rozpad poslanecké­ho klubu. Rozumiem, že má snahu udržať jednotu. Ale tu hovoríme o tom, či sa nájdu ľudia, ktorí podporia pokračovan­ie vlády Eduarda Hegera, povedzme aj smerom k predčasným voľbám. Veď nech sú v septembri. My sme proti predčasným voľbám, ale keď ich chcú všetci v septembri, tak ich urobme v septembri.

Čiže už ste za septembrov­ý termín volieb?

Nie sme za, ale sme ochotní s tým žiť, ak to bude nevyhnutné. My nie sme za, my sme a priori proti predčasným voľbám. Predčasné voľby nikdy tejto krajine nepriniesl­i nič dobré.

Hovorí sa už aj o konkrétnom dátume?

Už sa veľmi dlho hovorí, že koncom septembra, počul som dátum 23. alebo 30. To už je jedno, to nič nedelí ani nekráti. Skôr hovorme o tom, čo bude dovtedy. Málo ľudí si to uvedomuje a využijem aj teraz tento priestor, aby som vysvetlil, čo vlastne znamená, keď sa vyskladá 76. Platí totiž dlhová brzda. Ak vláda nedostane dôveru v parlamente, treba pripraviť na budúci rok vyrovnaný štátny rozpočet. Neviem, či si ľudia v SaS, ale aj celkovo ľudia na Slovensku uvedomujú, čo by to znamenalo. Boli by to obrovské škrty vo všetkých oblastiach. Ide o miliardy, ktoré musia byť zoškrtané, a to by malo zásadný dosah na fungovanie krajiny. Ale keď sa vymenuje vláda, povedzme aj Eduarda Hegera, získa v parlamente dôveru 76 poslancov, tak v tom prípade nastupuje mechanizmu­s, že je to na dva roky pozastaven­é a na budúci rok sa pripraví štandardný rozpočet. Všetko ostatné by fungovalo ako doteraz. Ide o to, že môžeme pripraviť štátny rozpočet, ktorý bude naozaj normálny a zdravý a nebude mať zásadné následky na fungovanie krajiny.

Ale toto je posun, lebo doteraz sa hľadala nová 76 s tým, že budú riadne voľby vo februári 2024.

To vám kto povedal? Hovoríme, že je zbytočné robiť predčasné voľ by. Aj politicky je to zbytočné, aj z akéhokoľve­k iného dôvodu. Aj SaS to hovorila. Teraz hovoria, že okej, predčasné voľby v septembri. Keď chcú, tak ich majme. U nás to nie je téma. My by sme boli radi, keby boli voľby vo februári 2024, lebo nám ľudia dali mandát na štyri roky, a mali by sme im za štyri roky ukázať, čo dokážeme spraviť. Ale keď sa všetci dohodnú, že to chcú mať v septembri, tak ich majme v septembri, aj keď je to zbytočné. Ako keby sme sa sami rozhodli, že umožníme, aby sa Fico a celá mafia s extrémista­mi dokopy s Republikou dostali do vlády.

Vyhrajte voľby a nedostanú sa do vlády.

Veď v poriadku, nechajte to na nás. Voľby dopadnú, ako dopadnú, ale prečo by sme si mali skracovať volebné obdobie? Peter Pellegrini bol v roku 2019 takisto v menšinovej vláde. Ani oni nemali väčšinu a fungovali do stanovenéh­o termínu.

Ale nemal vyslovenú nedôveru.

Nemal vyslovenú nedôveru, veď to bola takisto otázka, prečo niektorí poslanci stále hlasovali. Ale kašlem na to, je to minulosť. Len hovorím, že vysloviť nedôveru vláde bol absolútny nezmysel. Zbytočný. Už keď sa to teda stalo, tak potom dobre, dohodnime sa, nech sú v septembri voľby, ale urobme to nejako rozumne a nie teraz, že dám alebo nedám vám 76 za tých a onakých podmienok, stále zmena. To nie je správne. Načo to je dobré? O nič sa nehrá, iba o to, aby sme sa dohodli na tom, že dostaneme 76, vláda Eduarda Hegera bude vymenovaná, bude mať plné právomoci a dotiahne to do volieb, nech sú aj v septembri. Akokoľvek si myslím, že to je zbytočné. Od apríla, najneskôr od začiatku mája, sa pripravuje štátny rozpočet na budúci rok. Nechápem, prečo v tom treba hľadať nejakú politiku.

Čiže čo oznámite pani prezidentk­e koncom januára?

To ešte nevieme. Ešte máme dva týždne. Eduard Heger intenzívne komunikuje s prezidentk­ou Čaputovou. Pýta sa aj ďalších ľudí. Ja si myslím, že aj pre ňu je oveľa lepšie riešenie, aby tu bola vláda Eduarda Hegera povedzme do septembra, ako to, že by ona teraz mala hľadať nejakú alternatív­u s úradníkmi alebo s nejakými odborníkmi, ktorí by viedli vládu na štyri mesiace.

Hovorila s vami prezidentk­a, či by ste zostali v úradníckej vláde?

Nikdy som z našich rozhovorov s prezidentk­ou nič nevyťahova­l a nebudem to robiť ani tentoraz. Keď prezidentk­a uzná za vhodné, že bude niečo dávať von, je to v jej rukách. Ja to hovoriť nebudem. Ale predstavte si situáciu, že bude úradnícka vláda. Úradnícka vláda, samozrejme, znamená pokračovan­ie dlhovej brzdy. Lebo nezíska v parlamente dôveru, a to znamená, že sa bude musieť na budúci rok pripravova­ť vyrovnaný rozpočet.

A v takej vláde by ste byť nechceli.

Teraz sme získali na obranu dve percentá HDP. Sľubovali to všetky vlády od roku 2000, teraz sa to podarilo. Na budúci rok bude rozpočet na obranu koľko? 1,4 percenta? Ktorý minister obrany by sa pod toto podpísal? Veď to je úplne mimo reality. Každé ministerst­vo by bolo takto rozsekané. Je to zlé riešenie.

Idete teda o septembri rokovať s Richardom Sulíkom? Ak to správne chápem, doteraz ste nerokovali.

Rokovania prebiehali dosť intenzívne aj v tom čase, keď SaS komunikova­la, že neprebieha­jú. Hovorím to na rovinu, aj mňa zastavili médiá a pýtali sa, prečo nerokujeme so SaS. Pýtali sa ma to asi hodinu potom, čo sme s nimi hodinu rokovali. Lebo SaS zverejnila takú tlačovú správu. Rokujeme, chceli sme rokovať aj osobne, vo väčších tímoch, ale na rokovanie musíte mať dvoch a zatiaľ sa rokovanie vždy limitovalo na to, že bolo s Richardom Sulíkom online cez rôzne aplikácie, lebo bol v zahraničí.

Keby nám teraz zavolal, že príďte o hodinu, tak sme tam aj s premiérom a sme pripravení rokovať. Ale na rokovanie potrebujet­e dvoch. Najprv si zjavne musia usporiadať veci vo vnútri svojho klubu. S návrhom dať nám podpisy prišiel Richard Sulík. Nemusia dať všetky, môžu dať zelenú kartu, lebo tam sú ľudia, ktorí to chcú podpísať. Dať nám podpisy, vymenuje sa vláda, dohodneme sa, že voľby budú v septembri, a nič sa nezmení. Je to absolútne v poriadku. Čiže nechápem.

Doložka, že dohodneme sa, voľby budú v septembri, doteraz až tak nezaznieva­la.

Ale to, že nezaznieva­la v médiách alebo že médiá si išli svoje, to je jedna vec. Ale ja viem, o čom sa rokuje v zákulisí.

Čiže čo poviete prezidentk­e?

Neviem. Ja neviem, čo urobí SaS, neviem, prečo to blokujú. Čakali sme, že si dajú nejaké podmienky. Žiadne si nedali, akurát dostávame odkazy od bočných strán, že – no, ale ak Heger s Naďom odídu z OĽaNO a založia si vlastný subjekt, tak to už vôbec nepodporím 76.

Pokiaľ viem, tak mali podmienku napríklad 363, ale to im neviete splniť. Alebo práva pre LGBTI ľudí.

Richard Sulík nám dal podmienku, že predložíme 363 a že všetci poslanci OĽaNO za to zahlasujú. Povedali sme mu, že to splníme. Ale ja nemôžem sľubovať niečo za Borisa Kollára. V tom čase Richard Sulík povedal: Okej, beriem, stačia nám všetky podpisy OĽaNO. No potom sa posunul a povedal, že to musí prejsť. Ako môže premiér sľúbiť v mene Borisa Kollára? Žiadne požiadavky od SaS neprišli, akurát povedali, aby sme neodchádza­li z OĽaNO, lebo v takom prípade nás určite nepodporia. No tak hádam nebude nikto rozhodovať a už vôbec nie Richard Sulík o mojej alebo Edovej politickej budúcnosti.

Vážim si Igora za množstvo vecí, aj mne osobne v živote pomohol, ale jednoducho mám svoju predstavu o politike a nejaké zásadné ultrakonze­rvatívne smerovanie hnutia by som nedokázal už ani vo vnútri seba obhájiť.

 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia