Ako súdy rozumejú slovu dezinformátor
Igor Bukovský vyhral súd s blogerom. Označiť lekára za dezinformátora bolo podľa sudkyne neprimerané
Súd v Považskej Bystrici rozhodoval o jednom z prvých prípadov na Slovensku, v ktorom sa hlavnou témou stali nepravdy okolo choroby covid-19.
V občianskoprávnom spore čiastočne vyhovel žalobe Igora Bukovského na blogera Romana Hanajíka, ktorý o mediálne známom lekárovi napísal, že je hoaxer a dezinformátor. Rozsudok vyniesla minulý týždeň sudkyňa považskobystrického súdu Silvia Kysucká, Denník N ho má dispozícii.
Hanajík sa podľa rozsudku musí Bukovskému verejne ospravedlniť za sedem výrokov, ktoré o ňom napísal v roku 2021 na blogovom portáli Denníka N.
SPOR SA NEKONČÍ
Sudkyňa neskúmala pravdivosť Bukovského výrokov, ktoré verejne spochybnili viacerí vedci či lekári. Venovala sa primárne otázke, či Bukovský mohol klamať vedome a s úmyslom škodiť ľuďom. To bloger podľa sudkyne nepreukázal.
„Nepochybne, pokiaľ niekto o inom tvrdí, že vytvára dezinformácie alebo hoax, prípadne ak obviní druhého zo zavinenia smrti niekoľko tisíc ľudí, je nevyhnutné, aby svoje tvrdenia preukázal. To v danom prípade žalovaný neučinil,“píše sa v rozsudku.
Sudkyňa však zamietla Bukovského návrh, aby mu Hanajík zaplatil aj 50-tisíc eur ako náhradu nemajetkovej ujmy. Zaplatiť má trovy konania. Ich výška môže podľa advokátov, s ktorými sme tému konzultovali, presiahnuť sumu 3-tisíc eur.
Bloger s rozsudkom nesúhlasí a je pripravený odvolať sa. O žalobe potom bude rozhodovať Krajský súd v Trenčíne.
ZĽAHČOVANIE COVIDU HO OHROZOVALO
Bukovský sa k rozsudku stručne vyjadril na svojom facebookovom profile. „Mám v rukách prvé spravodlivé rozhodnutie súdu,“napísal minulý štvrtok s tým, že neskôr sa vyjadrí obšírnejšie.
Hanajík rozsudok považuje za nespravodlivý. „Povinnosť dokazovať úmyselné konanie je príliš prísna. Proti rozsudku sa určite odvolám,“reagoval.
Vo vlaňajšom rozhovore bloger povedal, že v prípade prehry a nutnosti platiť sankcie by zvažoval zorganizovanie zbierky. Bývalý programátor je od konca roku 2014 na invalidnom dôchodku a niekoľkotisícová položka by pre neho bola veľmi veľkým výdavkom.
PRÁVNIK: ROZSUDOK IGNORUJE SÚVISLOSTI
Tomáš Langer z advokátskej kancelárie MCL sa špecializuje na žaloby o ochranu osobnosti a na mediálne právo. Rozsudok označil za „prehnane formalistický“a neproporčný vo vzťahu k Hanajíkovmu právu na slobodu prejavu.
Jedným z hlavných pochybení blogera podľa sudkyne bolo, že nepoužil správne výrazy – nerozlišoval medzi dezinformáciou (úmyselne šírenou nepravdou) a misinformáciou (neúmyselne šírenou nepravdou). Jeho texty označila za neprimeranú kritiku.
Podľa Langera však súd nezohľadnil súvislosti. Bukovského podobným spôsobom kritizovali aj niektorí vedci a lekári, pričom s tvrdou rétorikou začal on sám – niektorých novinárov napríklad označil za „mzdochy“.
„Ustálená judikatúra hovorí, že keď niekto používa tvrdšie výrazové prostriedky, musí strpieť, keď sú tvrdšie výrazové prostriedky použité aj voči nemu,“poznamenal Langer.
OBJEKTÍVNY NÁZOR NEEXISTUJE?
Sudkyňa na úvod svojho zdôvodnenia zdôraznila, že neposudzovala, ktorá strana mala z medicínskeho hľadiska pravdu. „V prvom rade súd považuje za potrebné uviesť, že v tomto spore nerozhoduje o tom, čí názor na ochorenie covid-19 je správny. Súd posudzuje iba to, či výroky žalovaného boli alebo neboli spôsobilé zasiahnuť do osobnostných práv žalobcu,“napísala.
Podľa sudkyne v rokoch 2020 a 2021, keď Hanajík písal svoje blogy, dokonca ani nebolo možné objektívne posúdiť závažnosť tejto choroby. „V prvých dvoch rokoch od vypuknutia ochorenia covid-19 na Slovensku stav vedeckého poznania nebol taký, aby hocikto zo zúčastnených vedel s istotou povedať, že práve ten jeho názor je objektívne správny,“napísala sudkyňa.
Nad touto argumentáciou sa pozastavil aj Hanajík. „Súd dáva vedecké poznatky na úroveň hodnotiacich úsudkov, čím zmazáva rozdiel medzi vedeckým poznaním a vysokou školou života,“reagoval bloger.
AKÁ BOLA REALITA?
Už počas prvej vlny pandémie na jar 2020 panoval medzi vedcami konsenzus, že covid je zásadná hrozba, čo potvrdzovali najprv počty obetí zo zahraničia a neskôr aj zo Slovenska. V januári 2021 zo štatistík ministerstva vnútra vyplynulo, že počas prvého covidového roku zomrelo na Slovensku najviac ľudí od vzniku samostatného štátu – o sedemtisíc viac, než bol dlhodobý priemer.
Bukovský pritom v lete 2020 vo svojich videách tvrdil, že covid je „banálne ochorenie“. Na to už vtedy zareagovali viacerí slovenskí vedci, ktorí na rozdiel od Bukovského – lekára v oblasti zdravej výživy – boli v tejto téme odborne zdatnejší. „Covid-19 nie je v žiadnom prípade banálne ochorenie, podceňovať ho je nezodpovedné,“reagoval napríklad v septembri 2020 imunológ Vladimír Leksa z Ústavu molekulárnej biológie SAV.
„MAL SA VYJADROVAŤ MIERNEJŠIE“
Sudkyňa napriek tomu konštatovala, že pravdivosť Bukovského tvrdení sa v danom čase nedala objektívne posúdiť. Bloger preto nemal používať ostré výrazy.
„Ani žalovaný si nemohol byť istý, že jeho názory na témy súvisiace s covidom-19 sú správne, a teda nemohol nositeľa opačných názorov jednoznačne viniť z toho, že klame. Bolo teda namieste, aby žalovaný použil miernejší slovník,“napísala Kysucká.
Hanajík nebol v tvrdej kritike osamotený. Na adresu Bukovského sa zvlášť po príchode takzvanej druhej vlny ostro vyjadrovali aj niektorí primári, ktorí v nemocniciach pracovali s ťažko chorými covidovými pacientmi.
Primár interného oddelenia v Považskej Bystrici Milan Kulkovský vtedy Bukovského verejne požiadal, aby už bol „konečne ticho“. Primár z petržalského ARO Jakub Hložník ho v komentároch označil za šíriteľa demagógie, ktorý by sa mal prísť predviesť do nemocnice. „Môžeme diskutovať priamo pri pacientoch, preberieme liečbu, ukážu nám, ako by oni liečili, môžu nastaviť prístroje. Žiadne demagógie v teple televízneho štúdia,“písal Hložník.
Oboch týchto primárov navrhoval predvolať aj bloger Hanajík, sudkyňa však rozhodla, že pre povahu sporu nie sú podstatní.
CITÁT Z WIKIPÉDIE
Jedným z hlavných pochybení blogera vraj bola použitá terminológia. Podľa sudkyne bolo neprimerané označovať Bukovského výroky slovami ako „dezinformácia“a „hoax“. Vysvetľovaniu ich významu venovala v rozsudku niekoľko odsekov a spravila pritom aj krátky historický exkurz.
„Skutočnosť, že cieľom dezinformácie je spôsobiť závažné škody, vyplýva napokon z pôvodu slova ‚dezinformácia‘ – pojem pochádzajúci z ruského dezinformatsiya. Termín je spájaný s bývalou tajnou službou Sovietskeho zväzu KGB, používal sa na falšovanie a iné techniky zdiskreditovania vlády, osôb alebo politiky,“napísala s odkazom na heslo na internetovej Wikipédii.
Pokiaľ teda Hanajík označil Bukovského za dezinformátora, mal povinnosť dokázať, že lekár to robí zámerne a so zlým úmyslom. „Na to, aby informácia mala charakter dezinformácie, musí existovať úmysel šíriteľa vedome šíriť nepravdivú, respektíve skreslenú informáciu s cieľom zavádzať a uškodiť,“napísala sudkyňa.
MOHOL ŠÍRIŤ MISINFORMÁCIE
Aj sudkyňa pritom uznala, že Bukovský šíril objektívne nepravdivé informácie. Hanajík pripomenul prípad z leta 2021, keď Bukovský strašil tvrdením, že viac než 80 percent tehotných žien, ktoré zaočkovali proti covidu, potratilo v prvom trimestri.
Bukovský sa za toto tvrdenie neskôr ospravedlnil. Platforma YouTube mu neskôr aj zrušila účet, na ktorom mal viac než 150-tisíc sledovateľov. Pred súdom lekár zopakoval vysvetlenie, že použil nesprávny zdroj, čo sudkyňa akceptovala.
„Žalobca tvrdil, že túto informáciu zverejnil na základe údaja z renomovaného odborného časopisu. Aj sám žalobca priznal, že táto informácia bola nesprávna,“píše sa v rozsudku.
Ani to však podľa sudkyne nestačilo na to, aby mohol byť Bukovský označený za šíriteľa hoaxov a dezinformácií, ako to okrem Hanajíka v tom čase formulovali aj niektoré médiá. Napríklad portál Startitup v júli 2021 napísal: „Lekár Bukovský sa ospravedlnil za šírenie hoaxu. Strašil tehotné ženy, že po očkovaní prídu o dieťa.“
Podľa sudkyne totiž mohlo ísť o misinformáciu, teda neúmyselne šírenú nepravdu.
„Slovom ‚dezinformácia‘ nemožno označiť len ‚púhu‘ nepravdivú informáciu, veď nepravdivá informácia môže byť aj misinformáciou. Rozdiel je v úmysle škodiť. Misinformácia je mylná alebo nepravdivá informácia, ktorá sa šíri nevedome a bez úmyslu poškodiť,“napísala sudkyňa s odkazom na výkladový slovník na webe Národného bezpečnostného úradu (NBÚ).
RECENZIA ODBORNEJ PRÁCE?
Podľa právnika Langera sudkyňa nevzala do úvahy, komu boli Hanajíkove články určené. „Nešlo o odborné periodikum, ale o článok pre bežných čitateľov, ktorí netušili o rozdiele medzi danými definíciami. Pri čítaní rozsudku som mal pocit, že čítam skôr hodnotenie nejakej odbornej práce v oblasti mediálnych štúdií,“hovorí advokát.
Právnik si položil otázku, či by bolo v poriadku, keby Bukovského označil za „misinformátora“. V takom prípade by súd vyhral? „Žalovaný písal článok z pozície bežného človeka – laika. Používal bežné výrazové prostriedky, ktoré mu boli známe,“dodal Langer.
Sudkyňa však usúdila, že pokiaľ Hanajík v súvislosti s Bukovským používal výrazy „hoax“a „dezinformácia“, dopustil sa tým „neprimeranej kritiky a hodnotiaceho úsudku, ktorý je spôsobilý zasiahnuť do osobnostných práv“.
„Aj pri hoaxe teda rovnako ako pri dezinformácii platí, že už len jednoduché použitie tohto výrazu je výrazne urážlivé, hanlivé a dehonestujúce v prípade osoby, ktorá žiadny takýto úmysel vedome šíriť nepravdivú informáciu nemala,“napísala sudkyňa.
BUKOVSKÝ NEBOL NEPOPÍSANÝ LIST
Právnik Langer si myslí, že viac než týmto formalizmom sa mal súd venovať osobe, o ktorej Hanajík písal. Proti Bukovskému sa totiž opakovane vymedzovali iní lekári i odborníci.
Už v prvých týždňoch pandémie sa ozvali Slovenská kardiologická spoločnosť a Národný ústav srdcových a cievnych chorôb (NÚSCH). Spochybnili Bukovského teórie, ktorými odrádzal ľudí od niektorých liekov na vysoký tlak a srdcové zlyhávanie.
„Neskôr sa ukázalo, že varovania pána Bukovského sa nezakladali na pravde, ale to sa už k niektorým pacientom, ktorí sledovali jeho videá, nemuselo dostať,“poznamenala neskôr Eva Goncalvesová, primárka z NÚSCH.
Súd mal teda podľa Langera brať do úvahy, že Hanajík písal o človeku, ktorý mohol svojimi výrokmi miasť pacientov a v krajnom prípade ohrozovať ich zdravie.
„Osobu žalobcu však súd nehodnotil kriticky. Naopak, miestami ho neprimerane adoroval a opisoval ako človeka, ktorý aj v minulosti pomáhal ľuďom,“dodal Langer.
AKCIA A REAKCIA
Značnú pozornosť venovala sudkyňa výroku, v ktorom sa Hanajík dotkol takmer 3700 úmrtí na covid, ktoré Slovensko zaznamenalo za prvé mesiace takzvanej druhej vlny.
„Je za tieto úmrtia zodpovedný dlhodobý verejný bagatelizátor MUDr. Igor Bukovský, PhD., alebo ten, kto ho pustil do RTVS?“písal Hanajík s narážkou na Bukovského účasť v diskusii na RTVS.
Hoci šlo o otázku, podľa sudkyne tým jednoznačne spojil Bukovského s úmrtiami, čím „nepochybne prekročil hranice oprávnenej kritiky“.
„Z uvedeného textu vyplýva, že žalovaný bez toho, aby uviedol relevantné skutočnosti, naznačuje, že žalobca ako jediný zodpovedá za smrť uvedeného počtu osôb,“napísala sudkyňa.
Hanajík argumentoval, že touto formuláciou odkazoval na Bukovského výrok z videa, v ktorom sa pýtal, „či sú verejní činitelia SR zodpovední za zbytočné úmrtia“.
Právnik Langer hovorí, že aj v tomto prípade sudkyňa opomenula judikatúru súdov, z ktorej vyplýva, že pokiaľ niekto používa tvrdé slová, je prirodzené, že sú tvrdé slová použité aj proti nemu.
O BUKOVSKOM PÍSAL V ZÁUJME ZDRAVIA
Hanajík sa okrem Bukovského venoval v blogoch aj niektorým iným lekárom, ktorí spochybňovali závažnosť covidu alebo odrádzali ľudí od očkovania. Písal napríklad o kardiológovi Viliamovi Fischerovi, onkológovi Vladimírovi Malecovi či pracovníkovi SAV Jánovi Lakotovi.
„Lekári tohto typu opečiatkujú dezinformácie svojím titulom, preto som ich považoval za väčšiu hrozbu, než akú predstavujú bežní dezinformátori,“ hovoril v staršom rozhovore pre Denník N.
Motivoval ho k tomu aj jeho vlastný zdravotný stav. Hanajík trpí syndrómom kaudy. Pre poruchu nervov v nohe máva veľké bolesti, nemôže spať viac než pár hodín denne, v dôsledku čoho je často unavený.
Obával sa, že ak by v tom čase dostal covid, trpel by viac než väčšina ľudí. Nezaberajú mu totiž štandardné lieky proti bolesti.
„Ak by som mal ťažší priebeh covidu, bol by som desať dní v bolestiach, ktoré sú pre bežných ľudí nepredstaviteľné,“rozprával.
Aj pred súdom Hanajík vysvetľoval, že Bukovského kampaň proti pandemickým opatreniam vnímal ako ohrozenie svojho vlastného zdravotného stavu. Sudkyňa to však neuznala ako relevantnú motiváciu.
„Nech bolo motiváciou žalovaného čokoľvek, napríklad aj strach o vlastné zdravie, neoprávňovalo ho to komunikovať vo vzťahu k neurčitému počtu prijímateľov prostredníctvom internetu vyššie uvedené difamačné hodnotiace úsudky, respektíve nepravdivé skutkové tvrdenie,“dodala sudkyňa Kysucká.
Pokiaľ niekto o inom tvrdí, že vytvára dezinformácie alebo hoax, prípadne ak obviní druhého zo zavinenia smrti niekoľko tisíc ľudí, je nevyhnutné, aby svoje tvrdenia preukázal.
Silvia Kysucká
sudkyňa súdu v Považskej Bystrici