Úrok by som fixoval na tri až päť rokov
Treba si zodpovedať otázku, prečo chcem investovať, vraví Radoslav Kasík z Finaxu
Bude to náročné, ale neznamená to, že už nemôžeme mať dno na akciových trhoch za sebou alebo že tento rok sa neskončí zelený, hovorí investičný riaditeľ spoločnosti Finax Radoslav Kasík. Očakáva, že centrálne banky zvýšia úrokové sadzby, ale nie tak výrazne ako vlani.
Minulý rok sa nedarilo akciám ani dlhopisom. Index S&P 500 vlani stratil asi 19 percent, technologický index Nasdaq až 33 percent, výrazne klesli aj americké štátne dlhopisy. Čo na to hovoríte?
Je to pomerne výnimočný rok, pretože investori sa nemali kam skryť. Jedinou triedou aktív, ktorá vlani zarobila, boli komodity, ale tiež to nebolo žiadne terno. Vývoj na trhoch nás do určitej miery prekvapil. Treba zohľadniť, že máme za sebou prakticky 13 rokov nadpriemerného rastu s malou covidovou prestávkou. Vydýchnutie po takej silnej rely vždy príde vhod a je očakávané. Na druhej strane, keby sme takto sedeli pred rokom a povedali by ste mi, čo nás všetko v najbližšom roku čaká, možno by som povedal, že straty budú väčšie.
Prečo?
Na začiatku roka sa už trochu schyľovalo k vojne na Ukrajine. Aj keď si stále myslím, že väčšina vyspelého sveta a ani ja som neveril tomu, že by Rusko napadlo nejakú európsku krajinu. Malo to veľké dôsledky – psychologické, ale videli sme to aj na cenách komodít, na energetickej kríze. Nechcem hovoriť, že je to bezprecedentné, ale žili sme v takej bublinke, že je už iná doba. Zároveň bolo zaťahovanie ručnej brzdy zo strany centrálnych bánk naozaj extrémne. Napríklad v prípade americkej centrálnej banky išlo o jedno z najprudších zvyšovaní úrokových sadzieb, čo má vždy šokový vplyv. Takže z tohto pohľadu by som čakal, že vplyvy by mohli byť ešte horšie, ako sa ukazovalo.
Straty na trhoch boli aj tak veľké. Kedy naposledy boli akcie a dlhopisy v takom mínuse ako vlani?
Pri dlhopisoch by sme museli ísť ďaleko do histórie. Reálne sa bavíme možno o začiatku 90. rokov. Ale ani vtedy to nebolo až také, pokiaľ hovoríme o dlhopisoch vyspelých ekonomík, ako napríklad USA. Väčšie zvyšovanie úrokových sadzieb prebiehalo koncom 70. rokov minulého storočia, začiatkom 80. rokov, ale ani vtedy to nebolo také dramatické. Minulý rok bol pre dlhopisový trh jeden z najhorších, ak nie najhorší. Pri akciách to nie je až taká výnimočná vec. Pred dvomi rokmi po prepuknutí pandémie americký index S&P 500 stratil takmer 35 percent. Ale keď sa bavíme o ročnej výkonnosti, najhorší bol rok 2008, keď sa straty približovali k 40 percentám.
Drobní investori, ktorí začali investovať ešte len vlani, môžu byť nervózni, lebo hneď prerábajú. Čo by mali čakať, že ďalší rok alebo ďalších päť rokov možno dlhšie nemôžu očakávať extra zaujímavé výnosy?
Až tak by som to nepovedal. Nedá sa, samozrejme, vylúčiť, že nadchádzajúce roky budú podpriemerné. Súvisí to len s tým, že máme za sebou nadpriemerné obdobie. Táto otázka je veľmi trefná, investovanie na Slovensku zažívalo posledné dva až tri roky boom. Negatívna skúsenosť na začiatku vie znechutiť investovanie na veľmi dlhý čas, v mnohých prípadoch aj na celý život. Ale nie je to nič výnimočné, trhy takto fungujú, ekonomiky sú cyklické. Zdokladujem to aj číslami. Index S&P 500 zarobil za roky 2019 až 2021 okolo 90 percent. Z tohto pohľadu 20-percentná strata nemá až taký zásadný dosah na celkovú hodnotu investície. Potvrdzuje to, že investovanie musí byť naozaj dlhodobé. Je to určite skúška nervov, no moje odporučenie je naozaj iba vydržať. Stále si myslím, že aj rok 2023 zostane výzvou. Bude to náročné, ale neznamená to, že už nemôžeme mať dno za sebou alebo že tento rok sa neskončí zelený. Osobne sa stále prikláňam k názoru, že sa ešte pozrieme trošku nižšie, ale nerád to hovorím, lebo potom sa všetci toho chytia a zbytočne čakajú. Ani môj názor nemusí byť ten správny.
Aký máte odhad, kedy by sa trhy mohli vrátiť na nové maximá?
Možno v roku 2024 alebo 2025 by to mohlo byť.
Na druhej strane finančné aktíva sú po prepadoch celkom lacné. Oplatí sa doinvestovať do akcií voľné peniaze?
Určite áno, ale je tam to ale. Investovanie v prvom rade závisí od toho, prečo chcem investovať, aký mám účel, cieľ, horizont. Dnešná príležitosť je perfektná, pokiaľ mám pred sebou ešte 20, 30 rokov na investovanie. No inflácia je stále veľmi vysoká, čiže držať hotovosť nie je úplne správne, pretože strácam aj na tom. Teraz môže prísť argument, že pokiaľ viem hotovosť investovať na nižších úrovniach, spravím lepšie, no nikto z nás nevie presne trafiť dno, to je naozaj veľmi náročné. Osobne si myslím, že prudké zvyšovanie úrokových sadzieb musí mať vplyv na ekonomiku. Zatiaľ ekonomiky nevykazujú zásadné známky spomalenia, čísla nezamestnanosti sú stále dobré, mzdy rastú, aj keď tempo rastu zaostáva za infláciou. Ale pokiaľ sa situácia nezmení, inflačné tlaky nezmiznú, musí dôjsť k tomu, že buď trošku nezamestnanosť stúpne, alebo príjem domácností spomalí rast.
Nezamestnanosť v eurozóne zostala v novembri na úrovni 6,5 percenta, od covidového vrcholu 8,6 percenta nepretržite klesá. Je teda riziko, že sa budú zosilňovať inflačné tlaky z trhu práce, väčšie?
Áno, je. Situácia v Európe je stále trochu iná ako v Amerike. V Spojených štátoch je naozaj veľmi silná ekonomika, až prehriata. Američania začiatkom roka zverejňovali decembrové čísla nezamestnanosti a tiež boli dobré. Ale to je presne to, že rastú mzdy, tým pádom sa dopyt drží silný, čiže sú cenové tlaky.
Vy ste urobili nejaké zmeny vo svojich investíciách?
Nie. Akurát sa mi podarilo to, a som so sebou veľmi spokojný, že investujem viac. Som tiež prevažne pravidelný investor, každý mesiac, ale mne sa napríklad v minulom roku napriek tomu, že môj príjem nerástol, podarilo zvýšiť mieru investícií. Bolo to náročné vzhľadom na infláciu, pokiaľ ste nemenili výdavky, takže musel som aj toto obmedziť, lebo ceny išli hore. Pokiaľ sa nemení príjem, tak zákonite miera úspor každému klesla.
Predpokladám, že preferujete akciové investície.
Áno, ale mám v portfóliu aj dlhopisy. Zase dlhopisy sa práve teraz stali zaujímavejšími. Vôbec by ma neprekvapilo, keby v najbližších rokoch alebo aj v tomto roku výnosy dlhopisov boli vyššie. Držím veľmi málo hotovosti, je to taká pohotovostná rezerva, ale časť rezervy mám zainvestovanú v konzervatívnejších portfóliách, kde prevažujú dlhopisy.
Vlani bol na tom najlepšie sektor energií, zarobil 50 percent, väčšina sektorov však padala. Ako vidíte tento rok, ktorým sektorom a akciám by sa mohlo dariť?
Myslím si, že stále môžu byť zaujímavé komoditné sektory. Vzhľadom na to, že očakávam ekonomické spomalenie, pred
Pokiaľ mi hypotéka s vyšším úrokom bude spôsobovať existenčné problémy, vtedy mi dáva zmysel ju predčasne splácať. Čisto z matematického hľadiska nie, lebo aj pri 3- až 4-percentnom úroku pri tejto extrémne vysokej inflácii na tom zarábam.
pokladám, že ceny komodít budú pozvoľna klesať. Ziskovosť aj energetického sektora zostane pomerne veľká, ale určite to nezopakuje minuloročný výsledok, ktorý napríklad v prípade amerických energetických firiem presiahol 60 percent. Zaujímavé odvetvie, ktorému prajú rastúce úrokové sadzby, je finančný sektor. Úrokový diferenciál medzi tým, za aké peniaze banky požičiavajú a aké úroky platia na vkladoch, sa zväčšuje. Ale je to cyklický sektor, čiže pokiaľ by recesia bola výraznejšia a miera nesplácaných úverov stúpla, môže to byť problém. Nevylučujem ani technologické akcie, ak sa situácia zastabilizuje. Inak sú favoritom hodnotové a defenzívne akcie vzhľadom na môj očakávaný scenár, že nejaká recesia bude. Málokto si však uvedomuje, že samotný rast úrokových sadzieb spôsobuje, že ceny klesajú. Keď máte alternatívu dostať trebárs 4 percentá na bezrizikových aktívach a 8 až 9 percent na rizikových, ochota ísť do rizika je nižšia, ako keď na bezrizikovom dostanete nulu.
Zaujímalo by ma, čo všetko ovplyvní vývoj na finančných trhoch v tomto roku. Napríklad ceny plynu na komoditnej burze sa vrátili na prijateľnejšie úrovne, klesli aj ceny elektriny. Dôvodom je najmä miernejšia zima, čo zase nie je dobrá správa z pohľadu našej budúcnosti. Ale aký je to signál pre finančné trhy, že energie zlacneli?
Určite je to pozitívne, znižuje to inflačné tlaky, ale je to len časť skladačky. Dnes sme asi na pätine cien, ako keď sme boli na vrchole. Je to fajn, že to zmierňuje tlak na firemný sektor aj na štátne rozpočty. Ale hneď to neznamená, že inflácia sa vráti do normálnych úrovní. Zopakujem, že je rozdiel medzi Amerikou a Európou. V Amerike neboli energie až taký problém, v Európe väčšiu rolu zohrávala energetická kríza. Čiže pomôže to, ale nie je to ešte definitívne víťazstvo. Osobne si myslím, že ceny komodít by mohli pokračovať v poklese. Ďalej je otázka, ako sa samotná inflácia bude vyvíjať. Aj keď sa začala spomaľovať, stále je veľmi vysoká.
Problém je aj v tom, že jadrová inflácia je vyššia, čiže rastú ceny ostatných tovarov a služieb.
Pokiaľ by sa inflácia v prvom kvartáli prudšie spomaľovala, je to fajn. Tým pádom centrálne banky nemusia tak výrazne zvyšovať úrokové sadzby. Osobne si myslím, že v Spojených štátoch majú cieľ dostať úrokové sadzby aspoň na chvíľu nad mieru inflácie, čiže aby reálne úrokové sadzby boli kladné. Novembrová inflácia tam dosiahla 7,1 percenta, decembrová 6,5 percenta a základná úroková sadzba je niekde okolo 4,5 percenta. Keby sa to stretlo možno na 5 percentách, už to bude fajn. Veľmi dôležité je, aký vplyv budú mať všetky opatrenia na ekonomiku, či spadne do recesie, ako sa bude vyvíjať ziskovosť firiem. Keď sa bavíme o indexe S&P 500, práve štvrtý kvartál má byť prvým, keď medziročne klesnú zisky. Ak by to pokračovalo, môže dôjsť k preceneniu. Myslím si, že v druhej polovici roka budú viac rezonovať štátne rozpočty, fiškálna politika.
Čiže myslíte si skôr, že Európska centrálna banka a americký Fed budú ďalej výrazne zvyšovať úroky alebo skôr nie?
Skôr pomalšie. Asi nejaké zvýšenia ešte prídu, minimálne v Amerike možno ešte dve 25-bodové.
Čo by ste poradili ľuďom s hypotékou, ktorým sa v najbližších mesiacoch skončí fixácia úrokovej sadzby? Na aké obdobie by si mali zafixovať nový úrok?
Najdlhšie fixácie sa asi teraz veľmi neoplatia, ale z pohľadu histórie úroky stále nie sú vysoké. Odpoveď závisí aj od situácie človeka, akú časť jeho príjmu tvorí splátka, či má istú prácu a príjem. Osobne, keby som si teraz bral hypotéku, asi by som úrok fixoval na tri až päť rokov. Nemyslím si, že úroky ešte výraznejšie porastú, aj keď nedá sa to vylúčiť. Ale je pravdepodobné, že naozaj skĺzneme do recesie a možno sa opäť dočkáme znižovania úrokových sadzieb.
Myslíte si teda, že o tri roky, možno o päť rokov začnú úroky na hypotéky klesať?
Ekonómovia stále čakajú, že dokonca v závere tohto roka alebo v budúcom roku by úrokové sadzby mohli ísť dole. V roku 2024 sa očakáva priemerná úroková sadzba Európskej centrálnej banky okolo 1,75 percenta. Dokonca v prípade americkej centrálnej banky predpokladajú, že by sa už úroky mohli znižovať v závere tohto roka. Samozrejme, ekonómovia sa tiež mýlia, keď sa pozrieme spätne.
Ak má niekto voľnú hotovosť, mal by si znížiť istinu hypotéky či radšej peniaze investovať?
V tomto prípade je to obzvlášť individuálne. Na Slovensku sa stal taký fenomén, že veľa ľudí šlo s hypotékou na hranu. Len čo by úroková sadzba mala vzrásť o dva až tri percentuálne body, vie to spraviť aj niekoľko stoviek eur alebo výrazné percento z príjmu. Pokiaľ mi hypotéka s vyšším úrokom bude spôsobovať existenčné problémy, vtedy mi dáva zmysel ju predčasne splácať. Čisto z matematického hľadiska nie, lebo aj pri 3- až 4-percentnom úroku pri tejto extrémne vysokej inflácii na tom zarábam. Pokiaľ to má spôsobovať stres alebo existenčné problémy, je rozumnejšie to vyplatiť.
Človek by mal investovať až vtedy, keď má vytvorenú finančnú rezervu. V akej finančnej situácii môže podľa vás začať investovať?
Myslím si, že by mal v každej. Áno, argument často je, že nemám na to peniaze. Ale chyba je, že sú to zle riadené financie.
Spýtam sa ešte inak. Koľko z mesačnej mzdy radíte odkladať si do rezervy a koľko investovať?
Pokiaľ nemáte žiadnu rezervu, treba začať tým, že dosiahnete rezervu vo výške aspoň dvojmesačných výdavkov. Keď už máte takú rezervu, nemusíte sa vyslovene sústrediť už len na jej zvyšovanie, ale polovicu sumy môžete smerovať na dlhodobejšie ciele, v prvom rade asi na dôchodok.
Oplatí sa investovať do dvoch alebo troch akciových investícií, ale v rôznych spoločnostiach?
Podľa mňa to nie je až také nevyhnutné. Či už sa bavíme o podielových fondoch, alebo o obchodníkoch s cennými papiermi, dnes sú ochranné mechanizmy nastavené tak, že zásadnejšie riziká ľuďom nehrozia. Sú stále konečným vlastníkom majetku, majetok je oddelený od inštitúcií. Úplne si neviem predstaviť, čo by sa muselo stať, aby o to prišli. Treba sa pozrieť aj na kvalitu produktov, aby som tým zbytočne nestrácal. Môže to byť náročnejšie aj na administratívu.
Aké by ste dali dve, tri rady tým, ktorí chcú začať investovať?
Treba začať čo najskôr a hlavne si zodpovedať otázku, prečo chcem investovať. Nech to nie je len preto, že by som mal investovať, ale treba za tým vidieť aj niečo rozumné.
Čiže buď na dôchodok, alebo nasporiť sumu deťom.
Môže to byť cesta okolo sveta, predčasný dôchodok, začiatok podnikania, bývanie je stále pomerne taká horúca téma. Stále si človek potrebuje našetriť aspoň 20 % ceny nehnuteľnosti, pri aktuálnych sadzbách to môže byť ešte viac. Základná vec je ochrana pred infláciou.
Majú byť súčasťou investovania aj kryptomeny?
Skôr nie. Nevidím dôvod budovať si majetok na dôchodok v kryptomenách alebo na kúpu nehnuteľnosti o 5 alebo 10 rokov. Asi je to veľmi odvážne. Ale pokiaľ človek potrebuje nejaké vzrušenie aj v osobných financiách, keď tam investuje malú časť, ktorú je ochotný stratiť, tak v poriadku. Načo by som však mal časť majetku ohrozovať tým, že môžem oň prísť.
Poďme ďalej. Euro sa výrazne posilnilo oproti americkému doláru. Ešte v septembri bol dolár silnejší ako euro, ale teraz euro stojí 1,08 dolára. Čo je za tým?
Hlavne to, že to bol veľmi preplnený obchod, že naozaj tým, čo sa dialo v minulom roku, či to bola vojna na Ukrajine, energetická kríza, tak všetci utekali do amerického dolára. Súvisí to, samozrejme, aj s tým, že americká centrálna banka bola prvá, ktorá začala radikálne zvyšovať úrokové sadz-by, čiže dolár bol viac úročený a atraktívnejší. Teraz sa deje to, že inflácia v USA sa začala aj prvá spomaľovať, tlak na zvyšovanie úrokov sa znižuje a celkovo sa situácia trošku uvoľnila. Čiže je to skôr o vyberaní ziskov a o zmene výhľadu menovej politiky.
Ako vplýva na finančné trhy to, že sa po prísnych covidových opatreniach začala otvárať Čína?
Prekvapím vás možno tým, že dvojako. Otázka je, či je teraz dôležitejšia ekonomika alebo inflácia. Napríklad na infláciu pôsobí otvorenie Číny negatívne, ceny komodít môžu stúpnuť. Čína tým, že uvoľnila reštrikcie, spustila trošku aj stimulačnú politiku, čo vytvára silný dopyt po komoditách. Na druhej strane pre ekonomiku je to dobré, je to dnes druhá najväčšia svetová ekonomika. Pokiaľ sa čínska ekonomika naštartuje, pocíti to aj celý svet v tom, že nemusí upadnúť do recesie.
Je pravdepodobné, že naozaj skĺzneme do recesie a možno sa opäť dočkáme znižovania úrokových sadzieb.