Putinov prsteň už nosí len Lukašenko
Ako Rusko stráca vplyv v postsovietskom priestore
Len máločo rozzúrilo hovorkyňu ruského ministerstva zahraničia Mariju Zacharovovú tak ako jurta. Kazachovia ju postavili v meste, ktoré je symbolom ruskej brutality a teroru – v ukrajinskej Buči, kde vlani ruskí vojaci vraždili nevinných civilistov a potom vykrádali ich domy. Jurtu postavili preto, aby sa v nej ľudia mohli zohriať a najesť.
Zacharovová oficiálne a v ultimatívnom tóne vyzvala kazašské ministerstvo zahraničia, aby „toto vysvetlilo“. Takéto kroky podľa nej výrazne „poškodzujú rusko-kazašské strategické partnerstvo“.
Lenže napriek snahám Ruska zabudnúť, že Sovietsky zväz sa rozpadol v decembri 1991, proces emancipácie bývalých vazalov Moskvy pokračuje. Jurta je jedným z jeho najvýraznejších prejavov. Tradičné obydlie typické pre Strednú Áziu Kazachovia v súlade s ukrajinskými pravidlami nazvali „jurta nepoddajnosti“.
Kazašské ministerstvo v rámci zachovania korektných vzťahov na výzvu ruskej hovorkyne zareagovalo a jeho odpoveď je to najodvážnejšie, čo z postsovietskeho priestoru voči Moskve zaznelo za posledný rok. Hovorca ministerstva Ajbek Smadijarov síce povedal, že štát ani veľvyslanectvo neorganizujú stavbu júrt na Ukrajine (teraz sa stavajú aj v iných mestách) a stavajú ich kazašskí podnikatelia, ale zároveň vo svojej prvej reakcii vyhlásil, že na tom nevidí nič zlé. A že Ukrajinci a Kazachovia sú priatelia, a preto je správne ukrajinskému ľudu pomáhať.
Kazachstan si taký postoj môže dovoliť. Má za sebou Čínu a nie je od Ruska zďaleka taký závislý ako ostatné štáty bývalého ZSSR.
Bez ohľadu na Zacharovovej rozčúlenie Kazachovia 14. januára s veľkou pompou otvorili v Kyjive druhú jurtu. Ich diplomati žijúci v hlavnom meste Ukrajiny si otváranie júrt nedávajú ujsť, i keď vraj len ako súkromné osoby. Moskva protestuje.
Nebol to jediný prejav otvorenej pomoci živoriacej Ukrajine zo strany krajiny patriacej do postsovietskeho bloku, podľa Ruska ruskej sféry záujmov.
KAZACHSTAN – INŠPIRÁCIA PRE OSTATNÝCH?
Jurta je najviditeľnejšou akciou, ale nie tou najvýznamnejšou. Vlani 14. marca Kazachstan poslal Kyjivu 28 ton humanitárnej pomoci. Boli to hlavne lieky vrátane antibiotík. O niekoľko týždňov putovalo do Kyjiva ďalších 70 ton. Žiadne tanky ani samopaly.
Za desať mesiacov vojny vyzbierali kazašskí dobrovoľníci pre Ukrajinu viac než miliardu tenge (2 milióny eur).
Bolo to inšpiratívne, čo môže byť pre Moskvu ten väčší problém. Pretože už 16. marca to isté urobil Uzbekistan. Len tej pomoci bolo o pár stoviek kilogramov menej.
Kazachovia navyše od jesene pomáhajú Ukrajincom obnovovať energetickú infraštruktúru, ktorú sa Rusi snažia systematicky ničiť. Od októbra kazašskí podnikatelia dodali ukrajinským nemocniciam 43 generátorov.
Spočiatku možno ani Kazachovia, ktorí ovládajú ruštinu a sú ovplyvnení ruskojazyčnou propagandou, nevedeli, na ktorej strane je pravda. Na jar 2020 viac než 40 percent Kazachov verilo ruskej verzii o ukrajinských nacistoch a nebezpečenstve plynúcom z NATO. Ibaže koncom minulého roka bolo tých, ktorí podporujú ruskú agresiu, len 19 percent.
700-tisíc utečencov z Ukrajiny prišlo do Moldavska
GRUZÍNSKO SA BOJÍ A NECHCE UKRAJINE VRÁTIŤ ZBRANE
Gruzínsko má zo všetkých postsovietskych republík zjavne najväčšie dôvody na strach aj odvahu zároveň. Aj na Gruzínsko pred pätnástimi rokmi Rusi zaútočili, aj jeho územie okupujú.
V marci síce poslanci gruzínskeho parlamentu podpísali s kolegami z ďalších 11 európskych parlamentov vyhlásenie, v ktorom vyzvali aj na začatie dodávok protitankových a protileteckých zbraní Ukrajine, teraz však na prosbu Ukrajiny zareagovala gruzínska vláda odmietavo. O čo išlo?
V roku 2008, tesne pred tým, než zakaukazskú krajinu napadlo Rusko a ukradlo jej ďalší kus územia (Južné Osetsko), predal Kyjiv veľmi lacno Gruzínsku zbrane. Vrátane komplexu BUK. Teraz by Ukrajinci radi získali tieto zbrane späť. A okrem toho aj protitankové strely Javelin, ktoré Gruzíncom dali v roku 2008 USA, aby ich použili proti ruským tankom. Na rozdiel od Ukrajincov Gruzínci vydržali vzdorovať len zopár dní. O Javeliny a Buky sa s Ukrajincami deliť nechcú.
A to napriek tomu, že USA ponúkali Tbilisi namiesto Javelinov nové zbrane.
Je zrejmé, že z Moskvy smerom ku Gruzíncom zaznelo zreteľné varovanie. A tak gruzínske ministerstvo zahraničia len potvrdilo, že poskytuje Ukrajincom humanitárnu pomoc a diplomatickú podporu. A to stačí.
Za desať mesiacov vojny vláda a občania Gruzínska poslali na Ukrajinu 11-tisíc ton humanitárnej pomoci. Gruzínsko zároveň finančne podporuje ukrajinských utečencov, ktorí v krajine hľadajú útočisko pred vojnou.
Snaha sedieť na viacerých stoličkách sa Gruzínsku nemusí vyplatiť.
Keď Rusko zaútočilo na Ukrajinu, Gruzínci sa odmietli pripojiť k západným sankciám uvaleným na Rusko. Vraj by to ohrozilo ich bezpečnosť. Prezident Ukrajiny Volodymyr Zelenskyj na to odpovedal odvolaním svojho veľvyslanca z Tbilisi a obvinením gruzínskej vlády, že pomáha Moskve obchádzať západné sankcie.
EÚ udelila status kandidátov na vstup len Moldavsku a Ukrajine, Gruzínsku nie.
AZERBAJDŽAN A ARMÉNSKO: RUSKO ZLYHALO VO VOJNE O KARABACH
Arménsku po tom, čo Azerbajdžan v roku 2020 opäť zaútočil na Karabach, nezostalo nič iné, len povolať na pomoc ruské mierové zbory. Napriek tomu vlani len obyvatelia Karabachu poslali Ukrajine podľa ruského servera Republic asi 14 ton humanitárnej pomoci. Arméni s Ukrajincami skrátka sympatizujú, ale Rusko teraz potrebujú.
Jerevan sa oficiálne tvári neutrálne, ale uznať nezávislosť okupovaných ukrajinských území alebo ich pripojenie k Rusku otvorene odmietol.
Arménski dobrovoľníci pôsobia priamo na Ukrajine a rozdali už státisíce ton humanitárnej pomoci. Politici však vojnu radšej nekomentujú. V Arménsku je okrem ruských mierotvorcov aj 102. vojenská základňa v Gjumri a ekonomicky by Arméni bez Ruska neprežili.
Najväčším donorom Ukrajiny z postsovietskych republík je Azerbajdžan. Zároveň je to jedna z mála krajín regiónu, kde politické vedenie krajiny aj občania jednotne a otvorene vystupujú proti vojne a za územnú celistvosť Ukrajiny.
Azerbajdžan poslal Ukrajine za minulý rok humanitárnu pomoc v hodnote 30 miliónov manátov (16,1 milióna eur). Okrem toho neziskové organizácie pomáhajú ukrajinským utečencom a 90 ukrajinských detí priviezli do Baku na rehabilitáciu. V ukrajinskom meste Irpiň azerbajdžanská diaspóra financovala obnovu miestnej školy.
Od jesene Baku posiela na Ukrajinu aj zariadenia na obnovu energetickej infraštruktúry – zatiaľ 45 transformátorov a 50 generátorov.
Keď sa však v OSN hlasuje o odsúdení Ruska za agresiu, Baku sa radšej vždy zdrží.
KIRGIZSKO: HLAVNE, ABY SA MOSKVA NEHNEVALA, „Z“VŠAK NECHCEME
Kirgizský prezident Sadyr Žaparov bezprostredne po invázii zhodnotil agresiu proti Ukrajine ako „zložitú situáciu“a z pohľadu Ruska „vynútený krok“vedúci k ochrane ruskojazyčných ľudí v Donbase. Kyjiv ihneď odvolal svojho veľvyslanca v Biškeku.
Obyvatelia Kirgizska sa však na stranu Ruska nepostavili. Chodili na protivojnové demonštrácie a polícia ich žiadala, nech sa aspoň nezhromažďujú pred ruskou ambasádou. Vraj to nevyzerá dobre.
Nakoniec sa kirgizská vláda zmohla na to, že zakázala ruskú vojenskú symboliku v podobe písmen „Z“a „V“. Prezident Žaparov sa dokonca odvážil zrušiť spoločné cvičenie ODKB plánované na október v Kirgizsku. Na Moskvu sa hnevá najmä preto, že ho nepodporila v územnom spore s ďalším postsovietskym štátom – Tadžikistanom.
Humanitárna pomoc z Kirgizska na Ukrajinu prichádza, ale ide čisto o iniciatívu niekoľkých neziskoviek a biznismenov. Peniaze začali ľudia posielať už 24. februára 2022. Pomáhajú hlavne domovom dôchodcov a hospicom. Niektorí podnikatelia zaslali peniaze aj ukrajinskej armáde, o výške pomoci však nie je nič známe.
TURKMÉNSKO A TADŽIKISTAN SÚ ZDRŽANLIVÉ
Ak je niekto, kto sa v postsovietskom priestore tvári, že žiadna vojna nie je, potom je to tadžický prezident Emómalí Rahmón. Vlani 9. mája bol jediným zahraničným lídrom, ktorý bez hanby stál po boku Vladimira Putina na vojenskej prehliadke v Moskve. V Tadžikistane je ruská vojenská základňa, ktorá poskytuje Dušanbe ochranu pred susedným Afganistanom. A tak niet divu, že Tadžikistan podľa tvrdení ukrajinských novinárov spolupracuje na dodávkach iránskych dronov Rusku. Tadžické ministerstvo zahraničia to však odmieta.
Turkméni si posledných 30 rokov zakladajú na svojej neutralite. Ich obrovské zásoby plynu ich v mnohom oslobodzujú od závislosti od Ruska. Nepletú sa do sporov a aj pri hlasovaniach v OSN sú zdržanliví. Keď sa napríklad vlani v apríli hlasovalo o vylúčení Ruska z Rady pre ľudské práva, Turkménsko sa zdržalo, ostatné stredoázijské republiky boli pre istotu proti.
Zároveň v turkménskych médiách platí zákaz informovať o vojne na Ukrajine. Napriek tomu už vlani v apríli turkménska vláda poslala na Ukrajinu humanitárnu pomoc – hlavne lieky a teplé oblečenie.
PRE LUKAŠENKA JE RUSKO ZÁCHRANNÉ KOLESO
Rusov v ich vojnovom ťažení a snahe obnoviť Sovietsky zväz aktívne podporuje už len jedna bývalá postsovietska republika – Bielorusko.
Ľudia v Bielorusku sa vzbúrili v lete 2020 po zmanipulovaných prezidentských voľbách. Samozvaný vodca Alexandr Lukašenko by bez pomoci Ruska už nebol ani samozvaný, ani vodca.
Rusko veľmi úspešne a efektívne potvrdilo svoju povesť žandára postsovietskeho priestoru, keď pomohlo Lukašenkovi protesty tvrdo potlačiť a opozíciu vyhnať z krajiny či zavrieť do väzníc.
Bielorusko dokonca de facto vedie vojnu proti Ukrajine, pretože poskytlo svoje územie na útoky na svojho suseda.
Porážka Putina bude aj porážkou Lukašenka, a preto ju nesmie dopustiť. Je posledným, kto v ODKB ešte má právo používať titul vojenský spojenec Ruska. A zároveň je jediný, kto nosí prsteň od Putina.
Na území Bieloruska sa v roku 2023 odohrajú tri štvrtiny plánovaných cvičení ODKB.
Je logické, že od svojho severného suseda Kyjiv žiadnu pomoc očakávať nemôže.
CHUDOBNÉ, ALE HRDÉ MOLDAVSKO
Moldavsko sa po 24. februári 2022 postavilo na stranu Ukrajiny a jednoznačne ju podporilo. Urobila tak vláda a časť obyvateľstva. Proruské nálady v Rusmi okupovanom Podnestersku a Găgăuzii sa nezmenili.
Pomoc Kišiňova Kyjivu je však veľkorysá, ak vezmeme do úvahy, že Moldavsko je najchudobnejšou krajinou Európy.
Za prvých desať mesiacov vojny do Moldavska dorazilo 700-tisíc ukrajinských utečencov. Z nich 200-tisíc prišlo pešo. Väčšina síce pokračovala do ďalších európskych krajín, ale 100-tisíc zostalo. Zatiaľ to Moldavsko stálo 11 miliónov eur. Pravda, časť z toho na seba vzala EÚ.
Na jeseň však Moldavsko rozhodlo o tom, že zo svojho rozpočtu poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc vo výške 920-tisíc eur.
Pritom Moldavsko má rovnako ako Gruzínsko dôvod báť sa ruskej pomsty viac než ktokoľvek iný.
Vlani na jar ruský generál Rustam Minnekajev vyhlásil, že jedným z cieľov „špeciálnej vojenskej operácie“je pozemné prepojenie Ruska s Podnesterskom.
Po porážke Rusov v Chersone je Moskva od uskutočnenia tohto plánu veľmi ďaleko. Aj proruskí obyvatelia Podnesterska si uvedomujú, že Rusko im teraz asi nepomôže. Prestávajú sa naň spoliehať. „Prišli o silu a autoritu,“hodnotí doterajšie výsledky vojnovej kampane Ruska Vladimir Soloviov zo servera Važnyje istorii.
Od rozpadu ZSSR v roku 1991 je konflikt na Ukrajine najväčším bezpečnostným rizikom v regióne, ktorému sa hovorí postsovietsky priestor. Štáty, ktoré následne vznikli, Rusi dodnes považujú nielen za oblasť svojich výsostných záujmov, ale aj za svoje kolónie. Lenže po 24. februári 2022 Moskva prestala byť garantom bezpečnosti a stability.