Mala by vo veku 49 rokov ešte stáť na javisku?
Bývalú speváčku skupiny Spice Girl čaká divadelný debut, hviezdny ruský sólista podporuje Putina, na Slovensku opäť vystúpi mím Milan Sládek. Vo svete súčasného tanca sa dejú zaujímavé veci
Minulý rok bol celkom nabitý. Len v rýchlosti – v aprílový Medzinárodný deň tanca bol slávny belgický režisér, choreograf a vizuálny umelec Jan Fabre podmienečne odsúdený na osemnásť mesiacov za násilie a šikanovanie spáchané na piatich ženách z jeho súboru Troubleyn, za sexuálne napadnutie jednej a na zaplatenie symbolického odškodného obetiam vo výške jedného eura. Všetky obvinenia poprel.
Český dotačný systém pre kultúru ukázal nejaké pochybenia v nastavení a bolo dojímavé sledovať, ako zlatí českí – dokonca aj taneční – umelci bojujú za svoje práva, vyjadrujú sa a protestujú, aby veci zmenili k lepšiemu, ako sa vo vyspelej občianskej spoločnosti patrí.
Náš jediný súčasný kamenný súbor Divadlo Štúdio tanca v Banskej Bystrici má novú riaditeľku, v Prahe pôsobiacu tanečnicu a manažérku Luciu Kašiarovú.
Keď sme pri súčasnom tanci – nebojte sa ho už, hoci aj Spice Girl Melanie C sa bála (ako prezradila Guardianu) spolupráce s choreografkou Julie Cunningham. Sama tanec – konkrétne balet, step a džezový tanec – trénovala, čo ste určite postrehli z videoklipov, tak prečo sa bála? „Mám pocit, že tomu nerozumiem,“priznala. No teraz, keď na súčasnom tanci spolupracuje, dúfa, že ho pomôže otvoriť novej skupine ľudí, ktorí by to mohli cítiť podobne.
Super, díky, Mel C. Teraz aby tomu všetci konečne porozumeli: choreografka Julie Cunningham je bez príbuzenského spojenia, ale tancovala v skupine toho slávneho Mercea Cunnighama, ktorého všetci poznáte. Alebo nepoznáte? V každom prípade, Mel C sa namotala hlavne preto, že januárová premiéra sa bude konať v slávnom londýnskom divadle Sadler’s Wells. Vtedy už bude mať, môj ty bože, štyridsaťdeväť rôčkov – mala by vôbec v tom veku ešte stáť na javisku? „Fuck yes,“hovorí Mel C rovnako ako napríklad Shirley Manson z kapely Garbage, ktorá má o sedem rokov viac a aj jej sa to stále pýtajú.
Hviezdna superbaletka Sylvie Guillem špičky už pred pár rokmi (v päťdesiatke) zavesila na klinec, ale vie veľa a úprimne, s ľahkosťou sebe vlastnou sa o to podelí v príjemnom prostredí svojho domu, obkolesená olivovým sadom, psami a somárikmi, ktoré tam chová. O odovzdaní sa v balete aj o dôležitosti vnímať vonkajší svet, o kolibríkovi v horiacom lese. Ofinu si už nefarbí a na otázku moderátora, takisto baleťáka Daniila Simkina, čo robí podľa nej dobrého tanečníka, bez váhania odpovedá: „It’s who you are…“
KRÍŽOVÁ CESTA
V tomto roku sa je na čo tešiť, napríklad náš najslávnejší mím profesor Milan Sládek bude mať 23. februára 85 rokov a dva dni nato príde do Veľkého koncertného štúdia Slovenského rozhlasu odpáliť svoju Krížovú cestu. Majstra fyzického prevtelenia tak budeme mať možnosť po dlhšom čase zažiť aj u nás na javisku, a to v role Ježiša Krista, Márie aj apoštolov. Skrátka, po skúsenostiach zo Slovenska vie, že čo si neurobí sám, to nemá.
Prvej, už dvakrát odloženej retrospektívy sa tento rok v Anglicku konečne dočká fenomenálna Srbka Marina Abramović, „stará mama performance artu“, ako si sama hovorí. Predvedie ikonické diela svojej päťdesiatročnej kariéry, ako aj nové, vytvorené špeciálne pre Royal Academy of Arts v Londýne, kde bude vystavovať ako prvá žena v 252-ročnej histórii tejto inštitúcie. Hádam sa opäť neporeže, keď bude zapichávať nôž medzi roztvorené prsty svojej na stôl položenej ruky v Rhythm 10 (1973), a hádam tentokrát, keď bude ležať v strede horiacej päťcípej hviezdy v Rhythm 5 (1974), pre nedostatok kyslíka neodpadne.
Bývalý sólista Kráľovského baletu v Londýne Sergej Polunin z ukrajinského Chersonu a od roku 2018 ruský občan sa začiatkom minulého roka chystal vymazať tetovanie Vladimira Putina zo svojej hrude, ako avizovali aj známe svetové médiá. Namiesto toho pridal ďalšie dva portréty ruského prezidenta na ramenách. Pre protesty verejnosti mu nedávno zrušili predstavenie Rasputin v talianskom divadle Arcimboldo.
Okrem toho sa, chudák, sťažoval, že ho v septembri na turné v Uzbekistane „cenzurovali“a „drzo karhali“predstavitelia tamojšej kultúrnej obce, keď tam neohlásene vo vojenskej uniforme zatancoval číslo pre padlých ruských vojakov. Dožadoval sa aj toho, aby sa zaňho postavili ruskí diplomati, lebo „tomuto sa nesmieme poddať, nesmieme im dovoliť robiť toto ruským umelcom a ruskej kultúre“, ako sa na adresu Uzbekov vyjadril tanečník, ešte nedávno obdivovaný po celom svete. Hádam mu ruskí diplomati nejako pomôžu, napríklad ho prestanú púšťať za ruské hranice do civilizovaného sveta.
NEČAKANÉ PRIESTORY
Nevešajte hlavu, že žiadne tanečné dielo ani tvorca nefigurovali v ankete Denníka N o kultúrnej udalosti minulého roka. Nevieme, či to mohol byť Tomáš Janypka balansujúci na hrane Sphéry na Pohode, nehmotne po doskách prvej scény sa kĺžuce Murmuration Edwaarda Lianga (Rukopisy majstrov), tie štátne tanečné inštitúcie, nezriaďované subjekty a jednotlivci, ktorí pomáhali Ukrajine alebo podporili iniciatívu Slovenská Tepláreň.
Či letný festival Kiosk, ktorý do 15. ročníka pod optimistickým názvom Po človeku vo výzve na prihlásenie diel motivoval tanečných umelcov krutým dodatkom „a je tiež možné, že nevyberieme nič“.
Niekedy aj absencia môže nakopnúť nový smer. Možno tak ako fínsky režisér Maksim Komaro, ktorý naskúšal už šiestu inscenáciu s pražským súborom Cirk La Putyka, vyhlásil, že absencia cirkusovej školy v skvele sa rozvíjajúcom žánri nového cirkusu Českej republike prospieva, pretože cibrí individuálny štýl, môžeme aj my nejako obdobne využiť neexistenciu samostatného priestoru pre súčasný tanec na Slovensku (o novom cirkuse ani nehovoriac).
Okrem obrovskej podpory umeleckej scény LGBTI+ ľuďom napríklad spomínaná Slovenská Tepláreň ukázala aj to, koľko je v tejto krajine priestorov na hranie aj na úplne nečakaných miestach. Nie je tam baletizol (linoleum na tanec)? Nie je to dosť veľké, nemajú tam prievany, vane, boďáky ani iné reflektory? Ostáva len zaklapnúť učebnice scénického umenia, obuť sa a prijať svetlo doby (baru, kaviarne, ulice). Zatancovať to svoje tam, lebo čo keď náhodou to je práve to, kde to má teraz byť a ako to má vyzerať, keď chceme a máme (o čom) hrať. It‘s who you are…
Teraz, keď Mel C na súčasnom tanci spolupracuje, dúfa, že ho pomôže otvoriť novej skupine ľudí, ktorí by to mohli cítiť podobne.