Budú voľby v júni? V septembri? Má referendum zmysel?
V neprehľadnej politickej situácii prebieha v sobotu referendum. Tu sú kľúčové otázky a odpovede
Viac ako mesiac po tom, čo parlament vyslovil nedôveru kabinetu Eduarda Hegera (OĽaNO), začali politické strany rokovať o predčasných voľbách. Cesta k nim stále nie je jednoduchá.
Popri tom sa v sobotu uskutoční referendum o zmene ústavy, ktorá by mala umožniť, aby sa predčasné voľby mohli konať. Má zmysel? A prečo sú skoršie voľby stále neisté, keď o nich hovorí už väčšina politikov?
Čo bráni vyhláseniu predčasných volieb?
Sú tu dve veci, ktoré komplikujú, aby parlament mohol na riadnej schôdzi na budúci týždeň rýchlo a hladko odsúhlasiť predčasné voľby. Prvou je rozhodnutie Ústavného súdu z leta 2021 k prvému opozičnému pokusu o vyhlásenie referenda o predčasných voľbách.
Ústavný súd vtedy referendum vyhlásil za protiústavné, keďže text ústavy nehovorí o tom, že by bolo možné volebné obdobie skrátiť referendom, ani ústavným zákonom (ako sa to dovtedy dialo). Ústava spomína niekoľko jasne vymedzených ciest k predčasným voľbám. Prezidentka by mohla rozpustiť parlament napríklad vtedy, ak nebol dlhšie ako tri mesiace spôsobilý uznášať sa, alebo ak by v lehote šiestich mesiacov od vymenovania vlády neschválil jej programové vyhlásenie.
Aby bolo možné predčasné voľby vyhlásiť, je teda potrebné najprv zmeniť ústavu. V parlamente je v druhom čítaní návrh Sme rodina, ktorý by umožnil vyhlásenie predčasných volieb ústavným zákonom (teda väčšinou 90 zo 150 poslancov), alebo referendom.
V dnešnej situácii je vzhľadom na čas možná len prvá možnosť, ukončiť vnútropolitickú krízu rozhodnutím parlamentu. Cez referendum by to trvalo pridlho. Po stredajšom stretnutí lídrov bývalej koalície je zrejmé, že novela strany Sme rodina sa bude ešte upravovať.
Poslankyňa SaS Mária Kolíková povedala, že chcú nájsť ústavne čistý spôsob, ako by si parlament mohol skrátiť volebné obdobie. Formálne nemusí ísť o ústavný zákon, do ústavy je možné dostať aj možnosť, že sa parlament „samorozpustí“uznesením 90 hlasov.
Tu je druhý problém: na zmenu ústavy je potrebných 90 hlasov. Teoreticky by ich mohli dať dohromady aj strany bývalej koalície (OĽaNO, Sme rodina, SaS a Za ľudí), ak by sa ale dohodli s poslancami, ktorí od nich počas volebného obdobia odišli.
Prispieť by mohla aj opozícia, tu sa však stretávajú protichodné záujmy: Smer napríklad žiada, aby ústava obsahovala aj možnosť skrátenia volebného obdobia referendom, čo zase odmieta SaS, ktorá navrhuje, aby tento variant z textu novely vypadol. Nájsť 90 hlasov na kompromisné znenie nemusí byť jednoduché.
Mohli by byť voľby skôr ako v septembri?
Áno, ak by sa parlamentu v najbližších týždňoch podarilo legislatívne vyriešiť, ako voľby technicky vyhlásiť. Čiže: zmenil by ústavu, zmenu by podpísala prezidentka, novela by vyšla v zbierke zákonov a následne by parlament rozhodol o predčasných voľbách.
Technická lehota od formálneho vyhlásenia termínu volieb predsedom parlamentu do dňa ich konania je minimálne 110 dní. To znamená, že ak by sa politici zhodli na skoršom dátume, napríklad 24. júni tohto roka, majú čas ešte vyše mesiaca.
Aby sa voľby konali v tomto júnovom termíne, musí ich predseda parlamentu Boris Kollár formálne vyhlásiť najneskôr 5. marca.
Prečo sa hovorí o septembrovom termíne?
Odvolaný premiér Eduard Heger (OĽaNO) v stredu oznámil, že medzi stranami bývalej koalície sa debatuje o 30. septembri tohto roka. Ide o politické rozhodnutie, ktoré zrejme bude znamenať, že Slovensku bude viac ako trištvrte roka vládnuť kabinet, ktorému parlament vyslovil nedôveru.
Nič také sa v histórii moderného Slovenska nestalo. Keď v roku 1994 Národná rada vyslovila nedôveru druhej vláde Vladimíra Mečiara, nová vláda premiéra Jozefa Moravčíka vznikla za sedem dní. Tá následne vládla asi trištvrte roka (273 dní), ale s dôverou parlamentu a po dohode politických strán na skorších voľbách.
Keď v roku 2011 parlament nevyslovil dôveru vláde Ivete Radičovej – v spojenom hlasovaní spolu s rozhodnutím o navýšení eurovalu – Radičovej kabinet v demisii ďalej vládol necelého pol roka. Predčasné voľby boli vtedy odhlasované dva dni po páde vlády.
SaS vysvetľuje septembrový termín tým, že „môžu byť tiež definitívne ukončené aj dôležité kauzy na súde“, ale aj argumentom, že „je férový voči občanom a krajine a dáva nádej, že volebná kampaň prebehne bez zbytočných emócií“.
Predseda OĽaNO Igor Matovič v stredu povedal, že je psou
povinnosťou každého demokrata oddialiť voľby čo najviac. Argumentoval údajnou dohodou Smeru, Hlasu a Republiky na zmene volebného systému, ktorý by ich podľa neho zabetónoval už navždy pri moci.
Kedy sa začne kampaň?
Ak by boli voľby 30. septembra, strany a koalície musia odovzdať svoje kandidátne listy 90 dní predtým. Čiže, najneskôr do 2. júla 2023.
Oficiálna volebná kampaň sa začína dňom uverejnenia rozhodnutia o vyhlásení volieb v zbierke zákonov, končí sa 48 hodín pred hlasovaním. Bude teda záležať na tom, kedy predseda parlamentu (po schválení zmeny ústavy a predčasných volieb) termín volieb vyhlási.
Strany a koalície môžu na kampaň minúť maximálne tri milióny eur. Dôležitou informáciou je, že podľa zákona sa do tohto limitu zarátavajú aj všetky peniaze minuté na propagáciu strany, ktoré vynaložila už 180 dní predo dňom vyhlásenia volieb.
Tento netradičný retroaktívny prvok dostali do zákona poslanci a tentoraz bude mať za následok, že do 3-miliónového limitu sa bude napríklad Smeru započítavať aktuálna bilbordová kampaň na podporu referenda o zmene ústavy, ktoré sa uskutoční v túto sobotu.
O čom bude sobotné referendum?
V prvom rade – nie o samotných predčasných voľbách. V referende, ktoré sa uskutoční 21. januára, budú občania rozhodovať o zmene ústavy, ktorá by do budúcna umožnila vyhlásenie predčasných volieb referendom alebo uznesením parlamentu.
Čiže referendum prakticky rieši otázku, ktorou sa budú poslanci zaoberať pri novele ústavy na schôdzi parlamentu, ktorá sa začne 24. januára.
Referendová otázka má až 224 slov (celú ju nájdete na konci textu) a je pre laika veľmi komplikovaná, obsahuje totiž celé navrhované znenie novelizácie ústavy. V zásade ľudia označia, či súhlasia, alebo nesúhlasia s touto otázkou:
„Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
Má referendum zmysel? vôbec
Vzhľadom na rokovania o zmene ústavy, ktoré začali politici v parlamente, by sa mohlo zdať, že sobotné referendum stráca zmysel. No medzi úpravou, na ktorej sa zrejme dohodnú politici, a tou, o ktorej hovorí referendová otázka, budú rozdiely.
SaS napríklad odmieta, aby bolo možné predčasné voľby vyhlásiť aj referendom (ktorému by predchádzala petícia 350-tisíc podpisov občanov a muselo by sa ho zúčastniť viac ako 50 percent oprávnených voličov). Ak by sobotné referendum bolo platné – a občania by s položenou otázkou súhlasili – takúto možnosť by do ústavy zakotvilo.
A je tu aj ešte jeden rozdiel. Úvahy politikov smerujú k tomu, aby bolo predčasné voľby možné vyhlásiť len po rozhodnutí ústavnej väčšiny, teda minimálne 90 poslancami. Ak by bola schválená referendová otázka, na vyhlásenie volieb by stačila bežná väčšina 76 poslancov. To by podľa kritikov viedlo k väčšej nestabilite.
Podstatné je, že na to, aby bolo referendum platné, sa ho musí zúčastniť aspoň 50 percent oprávnených voličov. V posledných parlamentných voľbách vo februári 2020, ktoré majú rovnaký okruh oprávnených voličov ako referendum, išlo o 4 432 419 ľudí. To znamená, že by v sobotu muselo prísť hlasovať približne dva a štvrť milióna ľudí.
Ako prebehne samotné hlasovanie?
Hlasovať v referende bude možné počas jedného dňa, soboty 21. januára, od 7.00 ráno do 22.00 večer. Je to o dve hodiny dlhšie ako v nedávnych spojených komunálnych a župných voľbách, v ktorých boli volebné miestnosti otvorené len do ôsmej večer.
Voliči môžu hlasovať len v okrsku, v ktorom sú zapísaní, ak si dopredu nevypýtali prenosný voličský preukaz, s ktorým môžu hlasovať v akejkoľvek inej volebnej miestnosti po celom Slovensku. O voličský preukaz sa dá požiadať už len osobne, na obecnom či mestskom úrade vo vašom trvalom bydlisku. Poslednou možnosťou je piatok 20. januára, ale len v úradných hodinách.
A ešte jedna podstatná vec – odpoveď na položenú otázku sa označuje krúžkom, nie krížikom.
Môže Heger vládnuť do septembra?
Prezidentka Zuzana Čaputová v stredu pripustila možnosť, že vládu Eduarda Hegera, ktorej bola vyslovená nedôvera, nechá dovládnuť až do septembrových predčasných volieb, ak ich poslanci do konca januára schvália. V opačnom prípade menuje úradnícku vládu.
Tu sa objavuje otázka, či môže vláda, ktorej bola vyslovená nedôvera, vládnuť ešte ďalších deväť mesiacov. A odpoveď je, že áno. Jediný, kto by mohol premiérovi a ministrom zobrať poverenie, je prezidentka. Ústava časovo neobmedzuje, ako dlho môže takýto kabinet zostať pri moci.
Platí však, že vláda s nedôverou má obmedzené kompetencie. Podľa ústavy nemá právomoci na „zásadné opatrenia na zabezpečenie hospodárskej a sociálnej politiky“, na niektoré medzinárodné zmluvy, ale hlavne na „zásadné otázky vnútornej a zahraničnej politiky“.