K referendu príde 20 až 30 percent voličov
Pád vlády, ku ktorému došlo potom, mohlo viesť k uspokojeniu časti týchto možných voličov a nebudú tak mobilizovaní vyjadriť sa v referende, vraví Martin Slosiarik
Sociológ Martin Slosiarik predpovedá neplatné referendum a hovorí o šanciach na úspech strany Eduarda Hegera a Jaroslava Naďa. Pomôcť by im mohlo spájanie s malými stranami aj proeurópska a proatlantická orientácia.
Na Slovensku sa od roku 1993 konalo osem celoštátnych referend, ale iba to o vstupe Slovenska do EÚ bolo úspešné, keďže naň prišlo viac ako 50 percent zapísaných voličov. Prečo ľudia nechodia na referendá?
K úspešnosti sa referendá aspoň zvyknú priblížiť, keď sú spojené s nejakým iným typom volieb – parlamentných či prezidentských. Neexistuje jedno jednoduché vysvetlenie. Jedným z nich však je, že samotný predmet referenda, teda jeho otázky, môžu spoločnosť rozdeľovať. A taký je aj prístup jednotlivých strán ku svojim voličom. Tí, ktorí chcú, aby odpovedali áno, svojich voličov mobilizujú, aby prišli. Naopak tí, ktorí chcú, aby povedali nie, ich demobilizujú, čiže im vysvetľujú, že by na referendum ísť nemali, lebo by zvýšili pravdepodobnosť, že bude úspešné a aj tak neprehlasujú tých, čo chcú odpovedať nie.
K akému referendu by podľa vás prišlo viac ako 50 percent voličov?
Viem, ale bolo by to v rozpore s ústavou.
Myslíte referendum o zrušení daní?
Áno, napríklad takýto druh referenda. Teraz mi však nenapadá téma, ktorá by mala až taký silný mobilizačný charakter.
Poďme k referendu, ktoré bude túto sobotu. Prečo mu hrozí neúspech napriek takto veľkej nespokojnosti ľudí?
Vidíme tu vysokú mieru nespokojnosti väčšiny populácie, ktorá sa dnes blíži až ku 90 percentám – a týka sa najmä toho, kam táto krajina smeruje. Tieto údaje sme namerali pred pádom vlády, no predčasné voľby vtedy nepodporovalo 90 percent, pohybovalo sa to niekde medzi 50 a 60 percentami. Je však jasné, že časť z týchto ľudí k voľbám nechodia. Pokiaľ by som z nich vytriedil akési jadro, ktoré je pevne rozhodnuté, bolo by to výrazne menej.
Koľko ľudí teda podľa vás príde?
Skúšali sme sa ľudí pri predchádzajúcich referendách pýtať, či prídu, s podrobnejšou škálou. Mimochodom, kedysi sme to robili na desaťcentimetrovej úsečke, na ktorý dal respondent pocitovo čiarku, my sme to zmerali pravítkami, zapisovali sme to a určovali pravdepodobnosti.
Dnes sme to zjednodušili otázkou s pravdepodobnosťou účasti v desiatkach percent. Podľa našich skúseností sme brali do úvahy len odpovede so 100či 90-percentnou pravdepodobnosťou účasti. Vychádza nám, že možno časť z tých pod 90 percent príde, no nepríde aj časť z tých nad 90 percent. Pokiaľ teda túto metodiku použijeme pri aktuálnom referende, účasť nám ukazovala okolo 30 percent.
Takže nám približne 30 percent ľudí povedalo, že sa s vysokou pravdepodobnosťou zúčastnia referenda. Keď sme si však vyhodnocovali túto metodiku, skutočná účasť bola nižšia ešte o niekoľko ďalších percentuálnych bodov.
Aký je teda váš odhad?
Myslím si, že sa účasť bude pohybovať okolo 20 percent. Ale je tam jedno veľké ale: nevieme z pohľadu účasti odhadnúť dôsledky toho, čo sa stalo od začiatku decembra. Pád vlády, ku ktorému došlo potom, mohlo viesť k uspokojeniu časti týchto možných voličov a nebudú tak mobilizovaní vyjadriť sa v referende.
Tento týždeň tak vyzerá byť pre účasť na referende kľúčový.
A aj preto som pre to, čo sa udialo, na sto percent presvedčený, že účasť nemôže byť vyššia, ako sme vtedy namerali. Môže to byť preto podľa mňa skôr menej.
Teoreticky teda aj pod 20 percent?
Teoreticky áno, pokiaľ by k tomu nedošlo, účasť by sa mohla pohybovať medzi 20 a 30 percentami. Uvádzam takýto široký interval, pretože je ťažké odhadnúť to. Neviem si predstaviť, že by bolo úspešné.
Čo hovoríte na predreferendovú kampaň?
Chcel som sa spýtať na akú. Limituje ju, že vláda padla, že v utorok premiér povedal, že riešením sú už len predčasné voľby. To sú faktory, ktoré hovoria proti kampani. Veľmi dôležitá je aj samotná referendová otázka. Aj v samotnej kampani sa hovorí, že referendum je jedinou cestou k predčasným voľbám. A tá otázka je veľmi komplikovaná
Veľmi dôležitá je aj samotná referendová otázka. A tá je veľmi komplikovaná a pre väčšinu populácie nepochopiteľná.
a pre väčšinu populácie nepochopiteľná.
Áno, znie: „Súhlasíte s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia Národnej rady Slovenskej republiky je možné uskutočniť referendom alebo uznesením Národnej rady Slovenskej republiky, a to zmenou Ústavy Slovenskej republiky?“
Je to komplikované. Zahliadol som zopár bilbordov, bola tu aj nejaká tlačová konferencia, alebo apely smerom k voličom, ale vnímam to ako povinnú jazdu. Zároveň sa mi zdá, že sa opozičné strany ani veľmi nechcú hlásiť k referendu.
Hlavne Hlas.
Áno, Hlas zrejme cíti v kostiach, že účasť bude malá, a nechce byť podpísaný pod neúspešným referendom.
Máte pocit, že komunikáciu pred referendom zanedbal aj Smer?
Myslím, že pragmaticky vyhodnotil to, že ak by aj dal na kampaň viac peňazí, nemalo by to z hľadiska účasti žiadny efekt. Uvedomili si, že sú tu objektívne bariéry a že predčasné voľby budú aj tak, ale musia dohrať tú hru do konca.
Organizátori referenda sa sťažujú, že o ňom seriózne médiá informujú len málo. Mohlo by zvýšiť účasť, pokiaľ by médiá o referende informovali viac?
Táto výhrada by bola relevantná, pokiaľ by sme hovorili o účasti, ktorá by mohla atakovať 50 percent, a o úspešnosti referenda by rozhodovali jednotky percent.
Vláda padla a ublížilo to z hľadiska preferencií hlavne SaS. Vo vašom prieskume mala v decembri len 5,6 percenta, pred letom mala pritom 11 percent. Už sa zastavil jej pád?
Čakám aj na prieskumy iných kolegov. My sme to merali hneď po páde vlády a ten pád je zrejmý a pokračuje. Nemyslím, že im už zostalo len jadro a nikam ďalej sa to nepohne. Relatívne veľká časť voličov SaS si dnes dokáže predstaviť, že by volila aj iné strany. Ide hlavne o PS, keďže ide o liberálno-progresívny segment a voliči sa v ňom navzájom alternujú. SaS sa nemôže spoliehať na to, že je to už dno, lebo, ako povedal klasik, niekto môže zaklopať aj zospodu.
Je to iba trest za to, že odišli z vlády a potom hlasovali za jej pád, alebo sú tam aj ďalšie dôvody?
Určite ide o hlasovanie za pád vlády, je to však aj kvôli ich nejasnej komunikácii a meneniu svojich vyhlásení. Napríklad to, že najprv považujú novú 76-ku za dobrý nápad a potom ju nechcú. Volič sa musí cítiť celkom zmätene. Áno, na SaS sa podarilo opäť prilepiť stigmu, že ide o rozbíjačov. Časti voličov sa vrátil naratív z roku 2010 a nepovedali ho konkurenti z opozície, ale ich bývalí koaliční partneri.
Hrozí reálne SaS, že sa nedostane do parlamentu?
Do volieb je ešte relatívne ďaleko, nechcel by som to ešte dnes predpovedať. Nemalá časť voličov sa rozhoduje na poslednú chvíľu. No bolo by zo strany SaS nezodpovedné, keby si neuvedomovala, že je v ohrození. Nehovoriac o tom, že dnes politická mapa nie je kompletná a pravdepodobne jej pribudnú ďalší konkurenti do priestoru, ktorý je umiernene liberálny, a pre časť voličov to môže byť zaujímavá ponuka.
Presne na toto sa chcem spýtať. Vyzerá to tak, že Eduard Heger s Jaroslavom Naďom odídu z OĽaNO a založia si konkurenčný stredový a hodnotovo skôr umiernený projekt. Majú šancu?
Myslím, že je tu isté percento voličov, ktorých odhadujem na osem až desať percent, ktorí dnes nie sú stranícky ukotvení. Keby chceli, už by prešli k Hlasu, k Smeru či k Republike. Nemotivuje ich však nahnevanosť na vládu, ale sú primárne sklamaní.
Môže ísť aj o bývalých voličov OĽaNO.
Aj o nich, ale oni neprešli na druhý breh ku Hlasu, nie sú ani pri SaS, ktorá mala na konci roka 2020 až 15 percent. Časť z nich prešla k PS, časť stále čaká na ponuku, nebude voliť existujúce strany, z ktorých sú sklamaní. Práve oni si pred sebou potrebujú ospravedlniť, že podporia niečo nové. Dialo sa to aj v minulosti, keď nové strany na seba naviazali sklamaných voličov – išlo o SOP, ANO či Sieť, ale aj Za ľudí.
Hegerova strana teda podľa vás má šancu získať okolo desiatich percent?
Nedá sa hovoriť, že ide o potenciál tejto strany, ale myslím si, že je to priestor, ktorý sa budú snažiť osloviť. A Heger môže byť nakoniec z hľadiska zisku aj optimistickejší, pretože uvidíme, ako ten projekt bude postavený, aké budú jeho programové priority, aký bude líder a ďalšie osobnosti.
Zjavne sa stanú konkurentom SaS a možno aj PS. Budú aj konkurentami OĽaNO, alebo je jadro voličov OĽaNO už tak blízko ich výsledkom v prieskumoch, že Matoviča neopustí?
Nemyslím si, že sedempercentné OĽaNO je v komfortnej zóne. Vždy tam bude určitá časť voličov, ktorí pod vplyvom určitých situačných podnetov môže prebehnúť. Zdá sa mi však, že OĽaNO ani po páde vlády neklesá a do istej miery sa stabilizovalo. Z pádu vlády skôr vinia Sulíka.
Takže SaS je vo väčšom ohrození ako OĽaNO?
Videl by som to takto, aj nevieme, či je OĽaNO primárne o Matovičovi, alebo mu odchod Hegera s Naďom môže priniesť problém. Heger je medzi voličmi rovnako populárny ako Matovič, ale ide o to, či jeho popularita vyplývala hlavne z jeho funkcie, alebo išlo o jeho autentickú charizmu.
Zvýšilo by šance Hegerovho projektu, keby do neho išiel s Mikulášom Dzurindom?
Merania ukazujú, že Mikuláš Dzurinda nevyvoláva len pozitívne reakcie ani v tejto časti politického spektra. Vidím to tak, že by sa mal zhostiť len úlohy akéhosi starejšieho a pomôcť mu dobrými radami. Je politikom, ktorého časť priaznivcov tohto projektu môže vnímať s potleskom a pre inú časť môže znamenať bariéru. Možno sa mýlim, ale myslím, že aj on sám vidí svoju úlohu skôr v akejsi koordinačnej pozícii, ako človeka, ktorý by spájal politikov.
Aké by bolo ideálne spojenie stredopravých strán z hľadiska podpory voličov?
Myslím, že by sa mali rešpektovať ideologické vymedzenia jednotlivých elektorátov. Nemiešal by som PS či SaS do nejakého iného zoskupenia. Na druhej strane by som do tohto projektu nemiešal KDH, ktoré oslovuje iný typ voliča. Ak to má byť umiernený stred, mali by to byť skôr menšie strany typu Spolu či čiastočne Za ľudí – pravdepodobne nie so všetkými politikmi. A potom jednotlivci z iných projektov – napríklad z ODS.
Myslíte generála Pavla Macka?
Áno. Skôr tu vidím ten stred a umiernenosť.
Perspektíva Hegerovho projektu by mohla byť výrazne vyššia, keby sa pospájal s inými projektami?
Určite áno. Inak by to zbytočne rozbíjalo stredovo-umiernenú časť politického spektra.
Má strana Jablko Lucie Ďuriš Nicholsonovej šancu z hľadiska podpory voličov?
Ako samostatná strana nie.
Ktorý iný politik by pomohol Hegerovmu projektu, pokiaľ by sa do neho zapojil?
Viem si predstaviť Ivana Korčoka alebo Rastislava Káčera. Voličov by mohol zaujať jasný pohľad na zahraničnopolitickú ukotvenosť Slovenska. A aj toto sa približuje k SDKÚ.
To by bolo po dlhých rokoch prvýkrát, čo by sa táto otázka mohla stať prioritnou pri výbere politickej strany.
Áno, od nášho vstupu do NATO a EÚ v roku 2003. Niet pochýb, že veľmi dôležitou bude sociálna téma, ale pre časť populácie to môže byť kľúčová téma.
Igor Matovič dookola spochybňuje výskumné agentúry kvôli tomu, že sa netrafili do výsledku jeho hnutia. Prečo to tak vlastne bolo?
Nemusím sa obhajovať, či sme sa trafili alebo nie. Výskumné agentúry veľmi dobre zachytili trend, ku ktorému došlo. Igor Matovič si vyberá prieskumy z jesene, v ktorých mali okolo piatich či šiestich percent. A pamätám si aj na telefonáty od politikov, od ktorých išla obava a otázky, ako to vnímam. OĽaNO jednoducho urobilo dobrý záver kampane. Fungovala aj téma protikorupčnosti, pomohlo im aj to, že sa nespojilo PS/Spolu a Za ľudí a že nevznikla veľká protiváha ku Smeru. Chýbal tak silný líder v tomto segmente a toho sa umne a marketingovo chopil Igor Matovič. Veľmi dôležitú úlohu zohrala aj tvorba kandidátky a to, že išlo o ľudí z rôznych regiónov.
OĽaNO preferencie pred voľbami veľmi rýchlo rástli.
Áno, pamätám si, že druhý prieskum, na ktorý sa skladali ľudia a realizovali sme ho my spolu a AKO a dáta sme do neho zbierali zhruba týždeň pred voľbami, už malo OĽaNO medzi 19 a 20 percentami. A to už bolo výrazne viac ako päť percent. Pred voľbami OĽaNO dokonca rástlo tempom piatich percentuálnych bodov týždenne. Niektoré kroky PS/Spolu vtedy nemuseli ich voliči vnímať pozitívne a rozšíril sa práve tento prieskum a mohol fungovať „veľká kopa pýta viac“a časť nerozhodnutých mohla prispieť OĽaNO ďalšími piatimi percentami.
Z môjho pohľadu sa chyba agentúr neudiala. Ale možno očakávanie ľudí od prieskumov bolo také, že vedia predpovedať výsledok volieb. Prieskumy sa niekedy „trafia“lepšie a inokedy horšie a závisí to od dynamiky diania. Záleží aj od priebehu televíznych debát, čo ukazuje aj príklad z Česka z minulého týždňa.
Dá sa odhadnúť, či vyhrá voľby v septembri Smer alebo Hlas?
Netrúfam si to odhadnúť. Rozdiel medzi nimi už dnes nie je veľký. Smer sa posunul viac k Republike a Hlas viac ku stredu z hľadiska mnohých ideových vymedzení, ale aj kvôli tomu, že je širšie rozkročený. Napriek tomu existuje veľké množstvo voličov Hlasu, ktorí by ako druhú stranu volili Smer. Funguje to aj naopak, ale hlavne voliči Hlasu považujú za svojho politika číslo dva Roberta Fica. Mnohé tak záleží aj na tom, ako sa Pellegrini a Fico v kampani voči sebe vymedzia. Aj preto si netrúfam povedať, že je úplne nemožné, že by Fico vyhral voľby.
Ako by to mohlo byť s mobilizáciou voličov pred septembrovými voľbami? Mohli by voliči strán súčasnej koalície a SaS či PS alebo KDH byť natoľko demotivovaní, že veľká časť z nich voliť nepríde a výrazne posilní Smer, Hlas či Republiku?
Na celkovej voličskej účasti sa to nemusí prejaviť, ale je možné, že voliči Smeru, Hlasu a Republiky budú mobilizovanejší. A áno, stačí sa pozrieť na rok 2012, ktorý je príkladom, keď u týchto voličov došlo k sklamaniu. Očakávam, že tu príde aj k nejakému pokusu o mobilizáciu občianskeho sektora smerom k prvovoličom alebo sklamaným voličom.
Matovič aj iní politici hrozia, že by sa mohol opakovať rok 2012. Hrozí to naozaj?
Áno. No nie, samozrejme, to, že tu bude jednofarebná vláda.
Hrozí, že Smer, Hlas a Republika vyskladajú vládu?
Áno, sklamanie voličov je tu vidieť. Asi aj vy počúvate vo svojom okolí názory ľudí, ktorí nevedia, koho by volili, a ide o voličov súčasnej koalície. A týchto voličov nemá šancu zozbierať nikto iný, ako nový projekt. Druhou stranou však je, že aj súčasné politické subjekty môžu byť tým pádom ohrozené. Môže ísť o dobrú ideu, aby neprepadli hlasy. No tie nakoniec prepadnúť môžu. A to nehovoríme o maďarských stranách, ktoré sú pod hranicou zvoliteľnosti.
Heger je medzi voličmi rovnako populárny ako Matovič, ale ide o to, či jeho popularita vyplývala hlavne z jeho funkcie, alebo išlo o jeho autentickú charizmu.