Tínedžeri spia málo, ale nie vinou mobilu
Deti nespia toľko, koľko by mali. Zahlcuje ich škola, premýšľajú nad povinnosťami a nevedia zaspať
Každý druhý dospievajúci človek spí menej ako osem hodín, ukazuje medzinárodný prieskum. Lekárka Michaela Kostičová vysvetľuje, že to tak bolo vždy a aj v minulosti tínedžeri málo spali. Deti častejšie tvrdia, že nevedia zaspať preto, lebo sa pre niečo trápia. Najčastejšie sú zavalené školskými povinnosťami, na ktorých pracujú až do večera. V posteli nevedia vypnúť mozog a premýšľajú nad tým, čo ešte zabudli.
Ako slovenské deti spia?
Nespia toľko, koľko by mali. Tento výsledok nám vyšiel už pred piatimi rokmi a v terajšej štúdii ešte stúpol. V rámci výskumu sledujeme deti v konkrétnom veku, a to sú 11-, 13- a 15-roční školáci. So stúpajúcim vekom sa ukazuje, že deti spia menej – teda pätnásťroční spia asi najmenej z toho, čo by mali. Odporúčaná dĺžka je minimálne 8 hodín, no jedenásťročným deťom sa odporúča spať 9 hodín.
Hovoríte, že sa počet detí, ktoré spia menej, ešte zvýšil?
Áno, dá sa povedať, že každé štyri roky pribudne asi o 10 percent viac detí, ktoré spia menej, ako je odporúčané. V roku 2010 to bolo približne 50 percent detí. Podľa najnovších dát máme asi do 60 percent detí, ktoré majú kratší spánok cez školské dni.
Prečo iba cez školské dni?
Práve vtedy sledujeme nedostatok spánku. Dáta ukazujú, že deti to dospávajú cez víkendy a dochádza v ich spánkových zvykoch k posunu. To je takisto jeden z výskumných problémov, ktorý sa volá „sociálny jetlag“. Štruktúra spánku sa mení a výskumy hovoria, že aj toto škodí zdraviu.
Je nedostatok spánku u tínedžerov podobne vysoký aj v iných krajinách?
Áno. Existujú dokonca rôzne štúdie, ktoré skúmajú dĺžku spánku ďaleko do minulosti, a ukazuje sa, že to tak bolo vždy. Dospievajúce deti teda spali vždy menej, ako by mali. Akurát, že sa počas desaťročí menili odporúčania. Ale vždy vychádzalo, že deti v porovnaní s odporúčaniami spali približne o hodinu menej.
Výskum, o ktorom hovoríme, je veľká medzinárodná štúdia, v ktorej sa zbierajú odpovede viac ako 10-tisíc dospievajúcich. Ako prebieha zber dát na Slovensku?
Ide o 11- až 15-ročné deti, teda oslovujeme druhý stupeň základných škôl a aj osemročné gymnáziá. Ide o reprezentatívny prieskum, školy sa vyberajú náhodne z databázy škôl a koordinátori projektu potom oslovujú riaditeľov, či s tým súhlasia. Rodičia sú vopred informovaní a môžu vyjadriť nesúhlas s účasťou dieťaťa na prieskume. Zber prebieha zvyčajne v apríli až júni každé štyri roky.
Ideme priamo do škôl za deťmi, ktoré pod dohľadom školených administrátorov vypĺňajú dotazník počas školskej hodiny. Robia to elektronicky, takže zber prebieha v počítačovej učebni. Dôležité je, aby tam nebol prítomný učiteľ, aby nemali pocit, že je tam niekto, kto by ich kontroloval.
Keď chodíte každé štyri roky do škôl, odpozorovali ste, či sa žiaci nejako v čase menia?
Na výskum reagujú celkom dobre, hlavne preto, lebo to robia počas vyučovania. Nespozorovala som žiadne rozdiely, možno iba to, že tento rok sme mali viacero odmietnutí od rodičov. To je potom trochu ako davová psychóza – keď niekto v triede odmietne, strhne viacerých rodičov.
Aké otázky kladiete?
Otázky nie sú vymyslené nami, ale sú dané medzinárodným dotazníkom. V ňom existuje súprava povinných otázok, ktoré musí mať každá krajina. Sú tam zaradené témy o zdraví, životnom štýle, škole, rodine. Na začiatku bola jedna otázka o spánku, ktorá sa týka iba dĺžky spánku. Detí sme sa pýtali, koľko a kedy zvyknú spávať – kedy chodia spať a kedy vstávajú, keď chodia do školy. Každá krajina si môže doplniť voliteľné otázky a my sme ich teraz pridali aj k spánku.
Aké ďalšie aspekty spánku a zdravia ste skúmali?
Otázky vytvárali skupiny odborníkov, napríklad v mojej časti o zdraví boli prítomní pediatri, ale aj farmaceuti, keďže sa pýtame aj na lieky. Ale napríklad aj zubári, keďže sme súpravu asi desiatich otázok zamerali na ústne zdravie. Pri spánku sa nepýtame len na dĺžku spánku, ale aj na problémy so spánkom, čiže na jeho kvalitu. A takisto na to, čo si myslia, že spôsobuje problémy so spánkom.
Berú deti lieky?
Áno, ukazuje sa, že do desať percent detí užíva lieky. A to aj na psychické ťažkosti, na upokojenie, nervozitu alebo problémy so zaspávaním. Vieme, že mnohé deti majú poruchy správania, hľadajú odbornú pomoc u odborníkov. Je možné, že užívajú lieky, ktoré nie sú konkrétne len na spanie, ale možno aj na iné psychické problémy. Až 13 percent jedenásťročných chlapcov berie tieto lieky, 10 percent trinásťročných detí a 9 percent pätnásťročných. Vo všetkých vekových skupinách u dievčat je to deväť percent. Približne rovnaké to bolo aj pred štyrmi rokmi.
Aké výsledky vám ukázal prieskum v otázke fyzického a duševného zdravia tínedžerov?
Pozorujeme zásadný nárast výskytu psychických problémov. Výrazne sa ukázali problémy s fyzickým či so psychickým zdravím najmä u dievčat. Pýtali sme sa, aké konkrétne pocity zažívali viac ako raz za týždeň za posledný polrok. Z fyzických bolesti hlavy, chrbta a brucha, zo psychických podráždenosť, nervozita, smútok. Súčasťou toho sú aj problémy so spánkom. Nárast pozorujeme aj v predošlých rokoch, ale tento ukazovateľ sa zásadne zvýšil, najmä u 15-ročných.
Ako?
Náš výskum ukazuje, že až 60 percent 15-ročných dievčat pociťuje podráždenosť a nervozitu jeden až viac ráz za týždeň. Je to výrazný posun, skoro dvojnásobný oproti roku 2018, čiže pred pandémiou. Predtým to bolo okolo 30 percent.
U chlapcov to narástlo podobne?
U chlapcov také veľké zmeny nenastali. Uvádzajú, že nemajú až v takej miere či už fyzické, alebo psychické problémy. Smútok pociťuje tretina dievčat viac ako raz do týždňa, ale iba 14 percent chlapcov. Podráždenosť a nervozitu cíti 60 percent dievčat, iba tretina chlapcov.
Pri viacerých výskumoch dospievajúcich detí sa ukazujú takéto rozdiely medzi chlapcami a dievčatami. Prečo je to tak?
Ukazujú to aj výskumy zo zahraničia. Dievčatá sú citlivejšie na stres, ale takisto viac verbalizujú svoje problémy. Chlapci si častejšie nechcú priznať, že ich niečo trápi. Dievčatá v puberte sú oveľa citlivejšie na rôzne podnety, stresory a ľahšie sa s tým zdôveria.
Súvisia problémy s duševným zdravím tínedžerov so spánkom?
Áno, viaceré štúdie potvrdzujú, že nedostatok spánku alebo zlá kvalita má vplyv na duševné zdravie. Tieto deti majú napríklad poruchy v oblasti regulácií emócií. Môže sa to prejaviť bezprostredne, čiže keď je dieťa nevyspaté, na druhý deň sa horšie koncentruje, má sklon k agresii, je nervóznejšie, podráždenejšie. Tento rok nám vyskočilo, že detí s takýmito pocitmi pribudlo. Ale je tu otázka kauzality.
Ako to myslíte?
Nevieme, či pribudlo podráždených detí preto, lebo menej spia, alebo či majú ťažkosti so zaspávaním práve pre poruchy emócií.
Čiže ťažkosti so zaspávaním môžu mať v dôsledku nejakej nervozity alebo trápenia.
Áno, to sa nám ukázalo aj pri otázke, keď sme sa ich pýtali na ich vlastné dôvody, prečo málo spia. Tínedžeri najčastejšie uvádzali, že problémy so spánkom
majú preto, lebo sa pre niečo trápia, majú nejaký stres.
Z čoho?
Keď sme sa neskôr v kvalitatívnych rozhovoroch pýtali, aký stres majú, najčastejšie hovorili o strese pre školu. Ukazuje sa nám, že školské povinnosti sú dôvod neskorého zaspávania. Jednak večer doháňajú úlohy a učivo. A tiež preto, lebo hoci idú skôr spať, keď si ľahnú, dookola premýšľajú nad školou – čo ešte musia spraviť, na čo zabudli. Obavy prežívajú viac dievčatá – a to 30 až 40 percent z nich. U chlapcov to pozorujeme menej, asi každý piaty chlapec udáva problémy so zaspávaním.
Sú to dva odlišné ukazovatele? Teda prvý nám hovorí o tom, ako málo spia tínedžeri – ale to môžu byť aj celkom spokojné deti, ktoré nič netrápi. Ale ťažkosti so zaspávaním môže mať aj dieťa, ktoré spí osem hodín. Ukazujú ťažkosti so zaspávaním nejaký väčší problém?
Určite áno, sú to dokonca dve úplne odlišné dimenzie. Jeden je dĺžka spánku a druhý kvalita spánku, ktoré sú nezávislé, aj keď na seba pôsobia, a majú na deti dosah nezávisle od seba. Keď hovoríme o nedostatku spánku, sú medzi deťmi veľké rozdiely. Niekto potrebuje viac, niekto menej spánku. Dokonca pri osobných rozhovoroch nám mnoho deti povedalo: mne neprekáža, keď málo spím, vôbec to nevidím ako problém. Keď cítim únavu, idem spať, ale zaspať mi nerobí žiadne problémy. Iná vec je ľahnúť si do postele a nemôcť zaspať.
Prvoplánová odpoveď mnohých rodičov by bola, že deti majú problém zaspať, lebo sú dlho na počítači.
Mám pocit, že deťom tento dôvod niekedy až podsúvame. Ale nám vyskakuje skôr problém školských povinností a domácich úloh, ktoré deti trápia. Mnohé uvádzajú, že majú veľa úloh, musia sa veľa učiť. Robia to večer, lebo cez deň zase nestíhajú, majú krúžky. Keď prídu domov, potrebujú si oddýchnuť, tak úlohy odsúvajú a nájdu si na ne čas večer. Deti hovoria, že majú veľa učenia. To bol asi najvýznamnejší dôvod, ktorý sa nám tam ukazoval.
Je prirodzené, že keď deti pracujú na úlohách večer, tak na to v posteli nevedia prestať myslieť.
Uvádzajú, že práve elektronické médiá im pomáhajú vypnúť hlavu. Je to pre ne relax, ktorý im paradoxne pomáha zaspať. Iný problém sú sociálne siete. To už nie je len pasívne pozeranie do mobilu, ale aktívne četovanie s kamarátmi. V rozhovoroch sa ukazovalo, že deti majú rôzne skupiny, v ktorých sú niektorí spolužiaci hore aj do jednej, druhej či tretej. Chodia im upozornenia, ale nechcú to vypnúť, majú pocit, že o niečo dôležité prídu. Problémom nie je samotný mobil ani hry, tie už deti hrajú oveľa menej.
Aké dôvody uvádzajú deti, ktoré chodia neskoro spať?
To, že chodia neskoro spať, by nebol až taký problém. Medzinárodne sa rieši skôr otázka, prečo sa škola pre dospievajúcich začína tak skoro ráno. Ak spoločnosť tlačí na to, aby sa škola začínala o ôsmej ráno, pre adolescentov to nie je prirodzené. Neskoro spať idú nielen preto, lebo ich bavia iné aktivity, ale fyziologicky nepociťujú v dospievaní potrebu spať.
Naozaj?
Jedenásťročné deti sa ešte cítia unavené, k večeru sa im zíva a chcú spať. Ale pri puberte okolo 13 až 15 rokov už únavu fyziologicky nepociťujú. Pre tínedžerov je normálne ísť neskoro spať, ale my ich tlačíme skoro vstať. Preto je ich spánok krátky. V niektorých krajinách sa rieši, aby sa nemenilo správanie detí, ale radšej sa posunul začiatok školy. Niektoré štáty v USA majú pravidlo, že škola sa nemôže začať skôr ako o pol deviatej.
Vo výstupoch z minulých ročníkov ste hovorili, že problémom sú aj energetické nápoje. Ukázalo sa, že by bola súvislosť medzi zaspávaním a pitím energetických nápojov?
Viaceré výskumy už potvrdili prepojenie týchto faktorov. Deti, ktoré sú dlho hore, sú na druhý deň unavené a to zaháňajú energetickými nápojmi, aby vydržali byť čo najdlhšie hore. Tak sa nám to kumuluje. Spánok je návyk, ktorý je úzko prepojený so zdravím.
Ako to myslíte?
Človek má okrem spánkových návykov aj stravovacie a pohybové. Tieto správania navzájom súvisia. Ako sa hýbu, stravujú či spia, to všetko ovplyvňuje ich zdravie. Ak je dieťa vyspaté, naraňajkované a cez deň má dostatok pohybu, bude lepšie aj spať. Bude sa fyzicky lepšie cítiť. To je aj v odporúčaniach, ako zlepšiť spánok. Nedá sa zamerať len na spánok, ale riešiť všetky ďalšie návyky. Ak bude mať lepšiu životosprávu, ak bude dostatočne unavené fyzicky, spánok bude lepší. A platí to aj naopak. S kolegami výskumne riešime, aké následky má to, ak je dieťa nevyspaté. Napríklad otázku obezity či úrazov.
Úrazov?
Keď je dieťa unavené, má horšiu koncentráciu a vyskakuje nám, že má oveľa viac úrazov – na telocviku či vo voľnom čase. Ukazujú to aj výsledky štúdií zo zahraničia. Pri nedostatku spánku nedochádza k dostatočnej regenerácii svalov, a tak sú citlivejšie na zranenie.
Koľkokrát deti spia cez deň?
To bolo pre nás veľmi prekvapujúce. Vyšlo nám, že asi polovica detí si pospí cez deň. Väčšina to urobí poobede, po škole. Ale časť detí si dokonca zdriemne v škole – okolo 11 percent.
Cítia sa deti ospalo?
Jedna z otázok na kvalitu spánku je, či sa deti cítia ráno oddýchnuté a čulé. Dve tretiny detí hovoria, že sa ráno cítia unavené. Približne rovnaké množstvo detí uviedlo, že sa cítia cez deň ospalo. Viacerí uvádzajú, že večer ich to nejako prejde a chytia druhý dych – učia sa alebo relaxujú inými aktivitami.
Aký spánok dospievajúci mladí ľudia potrebujú?
Zahraničné štúdie uvádzajú, že keby sa im dal priestor, aby spali, koľko by chceli, bolo by to približne 9 hodín. Nejde o to, že by nechceli spať, ale o to, že musia skoro vstávať. Keby mali spať 8 až 9 hodín, tak by museli ísť spať o desiatej večer. V priemere totiž vstávajú okolo 6.30 až 7.00. Je prirodzené, že o desiatej večer ešte nie sú unavení.
Prečo práve dospievajúci nie sú unavení? Mení sa to?
Áno, dochádza k regulačným a hormonálnym zmenám. Napríklad v puberte začne oneskorené uvoľňovanie melatonínu a dochádza k posunutiu 24-hodinového cyklu. Dokonca ešte podľa ďalších teórií u dospievajúcich detí klesá pocit ospalosti, teda tlak, že už nevládzem a idem spať. Čiže v podstate naozaj fyziologicky nemajú potrebu ísť skoro spať. Aj v rozhovoroch nám adolescenti hovoria, že si musia vedome povedať – potrebujem osem hodín spať, musím všetko odložiť a ísť si ľahnúť. Naozaj je to pre nich otázka sebakontroly.
Ako by vyzerala škola, ak by sme ju nastavili podľa fyziológie dospievajúcich?
Posun má podľa rôznych výskumov naozaj efekt. Stačí posunúť začiatok školy len o polhodinu alebo hodinu. Je tam, samozrejme, množstvo kritikov, ktorí narážajú na logistické problémy – príchod do školy v prípade viacerých detí alebo krúžky.
Je prirodzené aj zaspávanie tínedžerov popoludní? Nemalo by to rodičov trápiť?
To nie je až také prirodzené. Ale sú odporúčania na kvalitu spánku, ktoré považujú za normálne zdriemnuť si. Jedenásťročné dieťa by si ešte nemalo pospať popoludní, ale u starších a dospelých je úplne normálne pospať si, ale iba tak do 30 minút. To by sme nemali považovať za škodlivé, pokiaľ to nie je dlhšie alebo príliš často.
Ako majú rodičia pozmeniť prístup tínedžera, ktorý chodí neskoro spať?
Existuje mnoho odporúčaní, medzi nimi napríklad spánková hygiena. Ako deti hovoria, musia si večer samy uvedomiť, že už potrebujú ísť spať. My im k tomu môžeme pomôcť tým, že odstránime z izby všetky rušivé vplyvy – hluk, svetlo, teplo v izbe. Je dobré, ak nejdú do postele veľmi najedené a nič ich netlačí. V prípade mladších detí sa odporúča aj obmedzenie elektronických médií aspoň 30 minút pred zaspávaním. Je dobré nastaviť si približne rovnaký čas zaspávania a snažiť sa ho dodržať.
A keď tínedžer nevie zaspať?
Môže to byť pre dospelých signál, že ho niečo trápi. Mali by sa porozprávať s dieťaťom a opýtať sa ho na to. Existujú aj relaxačné techniky, ako sa zbaviť myšlienok a vypnúť si mozog, sú na to aj rôzne aplikácie. Ťažkosti so zaspávaním môžu byť obrazom iného problému a je dobré si to všímať. Odporúčame aj pediatrom, aby sa pýtali na kvalitu spánku, pretože je to často obrazom niečoho, čo dieťa trápi. Psychické problémy sa často odrazia ako prvé na spánku.
Hovoríte, že aj v minulosti tínedžeri zle spali. Je to teda vôbec problém? Mali by sa s tým rodičia zmieriť a brať to jednoducho tak, že je to súčasťou dospievania?
Niektoré veci sú jednoznačne dokázané. Napríklad súvis s obezitou, štúdie ukazujú aj súvis s kardiovaskulárnymi ochoreniami – melatonín je ochranný faktor voči vzniku týchto ochorení. Vplyv to má aj na duševné zdravie. Odporučila by som rodičom zbystriť pozornosť vtedy, keď vidíme, že to dieťaťu robí problémy – že je nespokojné či nervózne.
Nedostatok spánku alebo zlá kvalita má vplyv na duševné zdravie. Tieto deti majú napríklad poruchy v oblasti regulácií emócií. Môže sa to prejaviť bezprostredne, čiže keď je dieťa nevyspaté, na druhý deň sa horšie koncentruje, má sklon v agresii, je nervóznejšie, podráždenejšie.