Ozónová vrstva by sa mala úplne zotaviť

Odborníci očakávajú, že k plnej obnove dôjde v 60. rokoch tohto storočia. Zákaz freónov pomohol aj s globálnym otepľovaním

Ozónová vrstva nad zemským povrchom sa pomaly, ale zreteľne obnovuje. Konštatuje to panel odborníkov pri OSN zverejnený minulý týždeň.

Tento typ správy sa vydáva každé štyri roky. Odborníci očakávajú, že k plnej obnove ozónovej vrstvy dôjde v 60. rokoch tohto storočia.

Podmienkou je, že sa zachovajú súčasné opatrenia, ktoré zakazujú takmer 99 percent látok narúšajúcich ozónovú vrstvu.

Rýchlu reakciu medzinárodného spoločenstva na problém ozónovej diery si Martin Kremler, odborník na kvalitu ovzdušia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu (SHMÚ), vysvetľuje tým, že riešenia spojené s náhradou freónov neboli natoľko ekonomicky nákladné. „Zato riešenia klimatickej zmeny sú podstatne drahšie.“

GLOBÁLNE OTEPĽOVANIE

Zákaz týchto – a ďalších látok vrátane HFC – sa prejaví aj poklesom globálnej teploty. Prečo? Uvedené látky sú „zároveň skleníkovými plynmi, ktoré zadržiavajú teplo v atmosfére, takže ich postupné vyraďovanie (…) pomohlo spomaliť klimatickú zmenu“, vysvetlil na portáli The Conversation Ravi Ravishankara z univerzity v Colorade, odborník na výskum chemických procesov v atmosfére.

Pokles používania látok, ktoré narúšajú ozónovú vrstvu, „zabráni globálnemu otepľovaniu o približne 0,5 až 1 °C do polovice storočia v porovnaní s extrémnym scenárom s nekontrolovaným nárastom emisií látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu o 3 až 3,5 percenta ročne“, uvádza nový report.

RAKOVINA KOŽE

Ozónová vrstva sa meria v Dobsonových jednotkách (100 Dobsonových jednotiek predstavuje hrúbku 1 milimeter ozónu).

Ozón sa nachádza od zemského povrchu do výšky okolo 70 kilometrov a najvyššie koncentrácie dosahuje medzi 20 až 25 kilometrami nad povrchom (ozónová vrstva). No aj tu je ozón iba stopovým prvkom a dominuje dusík a kyslík (ozónu je tak málo, že keby sme ho priviedli k hladine mora a vytvorili z neho súvislú vrstvu, bola by hrubá 3 milimetre).

Ak je ozónová vrstva poškodená, na zemský povrch dopadá viac UV žiarenia, čím sa zvyšuje riziko rakoviny kože či iných zdravotných ťažkostí. „V minulosti sa vyskytli prípady, keď ozónová diera nad Antarktídou prešla ponad Ohňovú zem v Južnej Amerike alebo nad juhom Austrálie. Vo zvýšenej miere sa tam vyskytli prípady slepoty oviec alebo melanómu, rakoviny kože ľudí,“hovorí Martin Kremler, odborník na kvalitu ovzdušia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu.

Expert však dodáva, že nepriaznivú rolu zohralo aj to, že značná časť belošskej populácie Austrálie pochádza z Britských ostrovov a má svetlú pokožku s pehami. „Sú fototyp 1 a veľmi rýchlo sa spália.“

ZÁKAZ FREÓNOV

Začiatky poškodzovania ozónovej vrstvy sa datujú do 70. rokov minulého storočia. K objavu ozónovej diery došlo už v nasledujúcom desaťročí.

Pomerne rýchlo sa zistilo, že vinníkom zodpovedným za vznik ozónovej diery sú halogénované uhľovodíky (vo svojich molekulách obsahujú chlór, fluór alebo jód). Najničivejšie účinky na ozón mali freóny, čiže chlórované uhľovodíky (CFC).

Uvedené látky sa využívali napríklad ako hnacie médiá v hasiacich prístrojoch, sprejoch či ako chladiace médiá v chladničkách. K ich zákazu došlo Montrealským protokolom z roku 1987. Podpis tejto zmluvy sa považuje za jeden z najvýznamnejších úspechov, ktoré sa dosiahli na poli ochrany životného prostredia.

Martin Kremler zo SHMÚ objasnil, že významnú rolu zohrali ešte dodatky z Londýna (1990) a Kodane (1992), ktoré doplnili protokol z roku 1987. „V prvom kroku sa tvrdé freóny nahradili tými mäkkými, ktoré sa neskôr vymenili za ďalšie náhrady.“

Tvrdé freóny sú nebezpečnejšie, lebo sa nerozkladajú už v troposfére a vo vyšších množstvách sa dostávajú až do stratosféry (okolo 10 až 50 kilometrov nad povrchom), kde zotrvávajú desiatky rokov, vysvetľuje Martin Kremler. „Časť mäkkých freónov sa rozloží už v troposfére a do stratosféry sa nedostanú.“

Rýchlu reakciu medzinárodného spoločenstva na problém ozónovej diery si odborník zo SHMÚ vysvetľuje tým, že riešenia spojené s náhradou freónov neboli natoľko ekonomicky nákladné. „Zato riešenia klimatickej zmeny sú podstatne drahšie.“

Za objav látok, ktoré spôsobujú rozklad ozónu, bola udelená Nobelova cena v roku 1995. Celkovo je dnes zakázaných viac ako 100 takýchto látok, približuje denník The New York Times.

NAD SLOVENSKOM JE NAJMENEJ OZÓNU V MÁJI A V JÚNI

K najvýraznejšiemu porušeniu ozónovej vrstvy dochádza nad územím Antarktídy. „Ozónová diera sa tam vyskytuje každý rok počas polárnej jari, čiže v septembri a októbri,“hovorí Martin Kremler.

To znamená, že ide o epizodický jav, ktorý netrvá celý rok. V uvedenom období dochádza nad Antarktídou k nadpolovičnému úbytku ozónu z celkového množstva.

Ak sa naďalej bude dodržiavať zákaz látok, ktoré porušujú ozónovú vrstvu, možno očakávať, že sa v okolí južného pólu dostane na hodnoty pred rokom 1980 (keď sa ozónová diera ešte nevyskytovala) v roku 2066.

Menej často sa ozónová diera nachádza aj nad Arktídou, kde by sa ozónová vrstva mala obnoviť do roku 2045. Na zvyšku územia medzi polárnymi regiónmi by k obnove malo dôjsť do roku 2040.

Stav ozónu sa na Slovensku meria od roku 1993 v Poprade-Gánovciach, kde je jediná stanica tohto druhu u nás. Podľa Martina Kremlera dochádza na našom území vo vybranom období roka k poklesu stratosférického ozónu len o niekoľko percent, „z dlhodobého hľadiska určite menej ako o 10 percent“.

Najmenej ozónu nad Slovenskom je v máji a v júni, proti UV sa preto treba chrániť – pobytom v tieni alebo opaľovacími krémami.

SPOMALENIE OBNOVY O ROK

K spomaleniu obnovy ozónovej vrstvy došlo v minulom desaťročí, keď sa po roku 2012 zaznamenal nárast koncentrácie freónu-11 (CFC-11) v atmosfére. Túto látku zakazoval už Montrealský protokol z roku 1987.

Vyšetrovanie ukázalo, že značná časť emisií CFC-11 pochádzala z fabrík vo východnej Číne, ako sa píše v novom reporte.

Podľa štúdie z roku 2019 však emisie zakázaného freónu začali zase klesať, čo naznačuje, že čínska vláda zasiahla proti výrobe škodlivej látky.

atmosféry,“

Kremler.

Odborník zo SHMÚ ďalej vysvetľuje, že keď radikál chlóru reaguje s ozónom, molekuly ozónu rozbíja v katalytickom cykle (urýchľujúci proces spojený s rapídnym úbytkom ozónu). „Jedna molekula chlóru dokáže zničiť až 100-tisíc molekúl ozónu.“

Klimatická zmena je spôsobená nárastom koncentrácie skleníkových plynov, najmä oxidu uhličitého, ale aj metánu či iných, ako sú oxid dusný či freóny obsahujúce fluór. Kremler dodáva, že medzi skleníkové plyny sa radí aj ozón – preto existuje istý vzťah medzi klimatickou zmenou a narúšaním (či obnovou) ozónovej vrstvy v stratosfére. „Tým, že sa ozónová vrstva rekonštruuje, ozónu bude viac, čo čiastočne zosilní skleníkový efekt atmosféry,“upozorňuje odborník s tým, že tento efekt nebude dominovať. „Ozón nepatrí medzi najvýznamnejšie skleníkové plyny.“

Keďže mnohé z látok, ktoré narúšajú ozónovú vrstvu, sú aj silnými skleníkovými plynmi, ich zákaz povedie k redukcii globálneho otepľovania. dodáva

Martin

GEOINŽINIERSTVO

Nová správa sa po prvý raz zaoberá aj témou geoinžinierstva a zvažuje možnosť rozprašovať aerosóly síry z lietadiel, aby odrážali slnečné lúče pred tým, než sa dostanú na zemský povrch. Cieľom takej aktivity je ochladiť atmosféru.

Táto téma už nejaký čas rozdeľuje vedeckú komunitu. Niektorí vedci a vedkyne vyjadrili obavy z nezamýšľaných dôsledkov tejto činnosti, ktorá by mohla mať potenciálny vplyv na celosvetové počasie.

Iní zdôrazňujú, že geoinžinierstvo treba poriadne preskúmať, lebo hrozí, že onedlho sa pre nárast globálnej teploty dostaneme do bodu, keď bude ľudstvo odkázané práve na takýto typ zásahov.

Ak by sa zistilo, ktoré geoinžinierske metódy fungujú a za akých okolností, podľa jeho zástancov by sme si tak mohli kúpiť čas pred tým, než sa zníženie emisií skleníkových plynov prejaví poklesom globálnej teploty.

Hoci častice síry budú mať vplyv na ozónovú vrstvu, podľa obhajcov nepôjde o nič dramatické, približuje denník The New York Times. „Už to vieme, lebo sopka Pinatubo urobila experiment za nás,“povedal David Fahey z Národného úradu pre oceán a atmosféru (NOAA).

Pri erupcii tejto filipínskej sopky v roku 1991 sa do atmosféry dostalo obrovské množstvo „aerosólového oparu“, podobne ako v predstavách geoinžinierov. Táto erupcia dočasne ochladila planétu asi o 0,5 stupňa Celzia, ale ozónová vrstva sa nezrútila, povedal Fahey z NOAA. „Je odolná,“dodal.