Rusko vedie na Ukrajine eugenickú vojnu
Definícia Ruska je prázdna: je to rasa, ktorá súťaží s inými ľuďmi o zdroje, pričom tento jej boj sa začína rasovou očistou
Keď Vladimir Putin hovoril, že Rusi a Ukrajinci tvoria jeden národ, čo myslí svojimi slovami, že Ukrajinci budú súhlasiť s použitím sily? Vojnové plány predpokladali, že ukrajinská identita je len umelým transplantátom, ktorý vyreže rýchly vojenský úder tým, že fyzicky odstráni elitu podporovanú zo zahraničia. Ukázalo sa, že táto forma genocídy je neuskutočniteľná, pretože bola založená na chybných predpokladoch. Ukrajinská identita je v obyvateľoch Ukrajiny usadená tak hlboko, že tamojší ľudia z vlastnej iniciatívy pomáhajú, aby ich krajina vyhrala vojnu. V tomto zmysle je v tejto vojne možné ukrajinskú identitu pozorovať oveľa ľahšie ako tú ruskú.
ZAČNITE DEFINÍCIOU NEPRIATEĽA
Táto vojna v skutočnosti vyvoláva otázku, čo je Rusko? Putin na túto otázku nedokázal odpovedať v žiadnom pozitívnom zmysle. Ak sa o to vôbec pokúsil, spojil ruskú identitu s identitou Ukrajiny, čo vôbec nie je to, čo zamýšľal. Súdiac podľa ruských médií vrátane najdôležitejších diskusných relácií, v súčasnosti Rusi dominantne chápu samých seba ako „protiukrajinských“.
Ako odporúčali nacistický právny teoretik Carl Schmitt a ruský fašista Ivan Iľjin, ruská politika sa začína definíciou nepriateľa. Treba povedať, že táto definícia nie je veľmi presná a ani takou nemôže byť. Ukrajina ako nepriateľ je v oficiálnej ruskej rétorike jednoducho akýmsi úložiskom všetkého, čo propagandisti považujú za desivé. Sú to nacisti, gejovia, Židia, gejskí nacistickí Židia atď. Momentálne je hlavnou myšlienkou, že Ukrajina je vlasťou satanizmu. To len súznie s Iľjinovým učením.
SAMOČISTKA
Medzi ruskými elitami neexistuje žiadny explicitný obraz Ruska, v politike však možno nájsť implicitné zmienky o rase. Znepokojenie, ktoré Putin zdieľa so svojimi obdivovateľmi z krajnej pravice, sa týka demografie: čoskoro nás nebude dosť a ich bude priveľa. Aj keď sa Rusku nepodarilo na Ukrajine dosiahnuť vojenské ciele, ktoré si jeho vodcovia stanovili, zaviedlo ambicióznu politiku rasovej transformácie. Nemám tu na mysli genocídnu politiku, ktorú Rusko presadzuje proti Ukrajine (aj keď, ako uvidíme, aj tu dochádza k prekrývaniu), ale skôr ruskú eugeniku, snahu vybudovať „zdravší“ruský „Volk“prostredníctvom boja.
Začiatok vojny a neskôr aj vyhlásenie mobilizácie vyhnali veľkú časť ruskej inteligencie a stredných vrstiev do zahraničia. Z pohľadu Putina to bola nevyhnutná „samočistka“, pri ktorej Rusko „vypľúvalo“zradcov (jeho slová) ako hmyz. V počiatočných inváznych silách a potom aj medzi mobilizovanými boli nadmerne zastúpené ruské etnické menšiny. Aj to mení skladbu ruského multietnického obyvateľstva a robí ho viac ruským. Po tretie, Rusko taktiež vyprázdňuje svoje väznice, aby poslalo týchto mužov bojovať a umierať na Ukrajine. Aj to je vyslovene prezentované ako očista ruského obyvateľstva.
BUDÚ Z NICH RUSI
Všetky spomenuté činnosti znižujú počet obyvateľov Ruskej federácie. Štvrtá rasová akcia to však viac než kompenzuje. Ide o systematické odoberanie ukrajinských žien a detí a ich deportáciu do šíreho Ruska. Z území okupovaných Ruskom boli deportované asi tri milióny ľudí, nadproporčne mladé ženy a deti. Násilím do Ruska odvliekli 200- až 700-tisíc detí. (Na porovnanie: nacistické Nemecko deportovalo na asimiláciu počas celej druhej svetovej vojny asi 200-tisíc poľských detí.) Logika znie, že ženy sa budú musieť vydať za ruských mužov a že deti vyrastú ako Rusi.
Stratégia deportácie sleduje rovnakú logiku, ktorá predovšetkým viedla Rusko k invázii na Ukrajinu: že Ukrajinci sú len bieli kresťanskí Prarusi, ktorí si neuvedomujú svoju pravú identitu a môžu byť prerobení nasilu. Ženy a deti sú deportované po prechode cez „filtračné tábory“, v ktorých sú muži považovaní za nenapraviteľne ukrajinských jednoducho zastrelení. Z ukrajinského pohľadu ide o genocídu a dôvod, prečo treba vyhrať vojnu. Z právneho hľadiska je ich úsudok správny: hoci sa ruskí predstavitelia neustále chvália všetkými deťmi, ktoré Rusko unieslo, táto prax je v dohovore z roku 1948 výslovne označená za genocídu.
LEN ANTIUKRAJINA
Už nejaký čas prebieha diskusia o tom, či je Rusko fašistické. Zdá sa, že pre túto diskusiu je relevantný aj eugenický charakter vojny. Putin už desaťročie hovorí o svete bez pravidiel, o svete permanentného boja o zdroje, ktorý určí (citujem jeho prejav z roku 2012), „kto sa ujme vedenia a kto zostane outsiderom a nevyhnutne stratí svoju nezávislosť“. Putin vtedy opísal, čo je na Rusku zvláštne, s pomocou myšlienky ruského fašistického mysliteľa Leva Gumileva. Keď Putin vlani v septembri ohlásil „anexiu“ukrajinských území, tvrdil, že pre Rusko neplatia žiadne pravidlá, keďže ide o špeciálnu civilizáciu. A citoval, ako to často robí, ruského fašistického mysliteľa Ivana Iľjina.
A tak aj keď prechádzame od propagandy k praxi, definícia Ruska zostáva prázdna: je to jednoducho rasa, ktorá súťaží s inými ľuďmi o zdroje, pričom tento jej boj sa začína rasovou očistou. Zdalo by sa, že ide o fašistický pohľad na veci.
V tomto svetle je Rusko v inom zmysle „Antiukrajinou“, keďže ukrajinská politická prezentácia vojny nemá nič spoločné s rasou a všetko s občianskou sebaobranou. Zatiaľ čo ruská vojnová eugenika je založená na strachu z toho, čo prinesie budúcnosť, Ukrajinci trvajú na definovaní svojho najvyššieho cieľa ako „slobody“v zmysle otvorenej budúcnosti plnej možností.
Po tretie, Rusko taktiež vyprázdňuje svoje väznice, aby poslalo týchto mužov bojovať a umierať na Ukrajine. Aj to je vyslovene prezentované ako očista ruského obyvateľstva.