Obetovali by ste sa za záchranu ľudstva?

Román Andyho Weira Posledná šanca sa číta ako zábavné sci-fi, podnecuje však k zásadným otázkam

Rozprávač sa zobudí na palube vesmírnej lode, do očí mu bije biele svetlo. Nevie, ako a prečo sa tam ocitol, spoločnosť mu navyše robia dvaja mŕtvi spolucestujúci. Akoby to nestačilo, netuší ani to, kto je on sám. Jeho mozog je čistý list papiera, ktorý sa len veľmi pomaly začína zapĺňať.

Autor Andy Weir si vystrihol veľmi chytľavý začiatok románu Posledná šanca (Lindeni, 2022) a už po pár stranách niet pre čitateľa úniku.

A rýchle namotávanie pokračuje. Spolu s hlavným hrdinom zistíme, že jeho meno je Ryland Grace a že s riadením vesmírnych korábov má nulovú skúsenosť. To je ešte stále nič v porovnaní s dostavujúcim sa zistením, že jeho úlohou je zachrániť ľudstvo.

V kozme sa totiž objavili záhadné organizmy, ktoré požierajú slnečnú energiu. Zemi preto hrozí ďalšia doba ľadová a úplné vymretie populácie. Grace je na prieskumnej misii k hviezde, ktorá kladie vesmírnej pliage odpor, a úlohou je zistiť možný scenár spasenia. Čitateľ popritom dostane veľkú dávku mikro- i makrofyziky, ktorá baví. Dôjde aj na vzťahovú drámu, hoci žiadny pozemšťan v tom nemá prsty.

Andy Weir namiešal kvalitný, takmer päťstostranový kokteil napätia, poznania i zábavy, ktorý budete s chuťou sŕkať až do konca. Tu by sa hodnotenie knihy mohlo aj skončiť konštatovaním, že autorská misia bola naplnená.

V skutočnosti sa myšlienková gymnastika ešte len začína.

SCI-FI HUMANIZMUS

Andy Weir mal byť pôvodne softvérovým inžinierom, no úspech jeho románu Marťan (slovensky Ikar, 2014) – a jeho sfilmovanie s Mattom Damonom – ho vystrelili do pozície slobodného autora. V tomto populárnom príbehu išlo o to, ako sa astronaut, ktorý uviazne na Marse, pokúša s využitím všetkých mentálnych i fyzických síl dostať opäť domov.

V románe Posledná šanca ide tiež o dramatickú sólo jazdu, v centre pozornosti však nestojí len život hlavného hrdinu, ale úloha zachrániť celé ľudstvo. Ešte pred pár rokmi by sme to čítali ako klasickú heroickú hyperbolu a ako príbeh moderného princa. Dnes sa núkajú úplne iné asociácie.

Veď čo je prítomnejšie ako otázka, ako má jedinec reagovať na pribúdajúce komplexné krízy a aká je jeho rola pri ich riešení? Sú nad jeho sily alebo dokáže prispieť k žiaducej zmene? Môže ľudstvo spasiť jedinec?

Vyberme si pre zjednodušenie jeden z najvypuklejších problémov – klimatickú krízu. Súčasťou psychického sveta človeka 21. storočia sa stala dilema, či dokáže pomôcť pri zvrátení globálneho otepľovania alebo je jeho príspevok zanedbateľný. Angažovanosť tak bojuje s apatiou. Vidno to už v tom, že napriek pochopeniu negatívnych vyhliadok Zeme sa všeobecný životný štýl radikálne nemení.

Ako na to reaguje literatúra? Nežánrová beletria sa začína zapĺňať psychicky gniavenými jedincami, ktorí bojujú s niektorou z bohatého repertoáru komplexných kríz. Literatúra je tu nástrojom na prienik do temného vnútra dnešného človeka a ukazuje, do akej situácie sme sa dostali.

Utópie dobrého konca sa stávajú výsadou sci-fi. Len tu je možné obsahovo to „prehnať“natoľko, že svet smeruje k záchrane, a ešte to dokonca môže byť výsledok úsilia jedného ľudského jedinca. Sci-fi je takto prístavom pozitívneho humanizmu, ktorý človeka neopúšťa a verí v jeho schopnosti pri zvrátení situácie.

Presne takto je nastavený aj étos príbehu Poslednej šance. S napätím sledujeme konanie odvážneho hrdinu, v skutočnosti však držíme palce celému ľudstvu.

OBETOVAŤ KOMFORT

Veľmi podstatný detail: cieľ výskumnej misie, na ktorej sa Ryland Grace nachádza, je tak ďaleko, že späť na Zem dokáže poslať len získané vzorky či zistenia. On sám sa už živý domov nedostane. Jeho cestovný lístok je jednosmerný.

Možno zomrie už počas cesty, a aj keď sa mu úlohu podarí splniť, zvyšok života strávi vo vesmíre. Možno ho prežije v nejakej psychóze, s plnohodnotným prežívaním to však určite nebude mať nič spoločné. Môžeme teda povedať, že sa svojho života vzdáva.

Je predstaviteľné, aby jeden človek obetoval svoj život za budúcnosť všetkých ostatných? Je jeden život menej hodnotný ako všetky ostatné dokopy?

To je jedna z najbrutálnejších etických otázok, akú si možno položiť. Je vôbec namieste si ju klásť?

My si ju (zatiaľ) našťastie klásť nemusíme. Napriek tomu tu román Posledná šanca opäť provokuje k zamysleniu.

Nie sme v situácii, aby sme sa museli vzdávať životov. Dokážeme sa však vzdať životného štýlu? Surfovať na vlne progresu a zlepšovania podmienok je príjemné, ale sme schopní si z nadobudnutého komfortu zásadne odkrojiť?

SPOLUPRÁCA NA ZÁCHRANE

Na základe merania úbytku slnečnej energie dokážu vedci v románe Posledná šanca vypočítať, koľko rokov ľudstvu ešte ostáva. Práve na základe tohto údaja začne vznikať akčný plán. Všetko je podriadené tomuto časovému oknu.

Čo by sa stalo, ak by sme takýto dátum mali stanovený my? Prebiehala by diskusia o klimatickej kríze inak? Stáli by sme v pozore a boli okamžite ochotní pristúpiť na potrebné kroky? Zmobilizovalo by sa ľudstvo do spoločného dialógu a akcie?

Zdá sa, že práve neurčitosť kritického dátumu a možnosť presunúť katastrofu na plecia ďalších generácií majú vplyv na to, ako k visiacej hrozbe pristupujeme.

Ako argument sa často objavuje náročnosť globálnej dohody, rozdiely v životných štýloch a potrebách na rôznych miestach Zeme a takisto geopolitické nezhody. Aj v tomto Weirov román ponúka poštuchnutie. Jeho hrdina sa dokáže na spoločnom postupe dohodnúť – a toľko si dovoľme prezradiť – aj s mimozemskou entitou. Naozaj to my ľudia medzi sebou nedokážeme?

OSVIETENÁ AUTOKRATKA

Paralelne s návratom pamäti hlavného hrdinu sa v románe dozvedáme, ako prebehla mobilizácia a príprava nutnej vesmírnej misie. Ide o veľmi náročnú logistiku, pretože je potrebné celosvetovo zladiť jej organizáciu a na jednom mieste držať opraty. Treba mať prístup k všetkým informáciám a získať absolútne rozhodovacie právo, a to naprieč štátmi a národmi.

V románe túto úlohu preberá postava Evy Strattovej, pôvodne administrátorky Európskej vesmírnej agentúry. Práve ona dostáva absolútnu moc a úplné rozhodovacie právo o všetkom na Zemi.

Máme tu do činenia s figúrou osvietenej diktátorky, ktorá môže v záujme záchrany ľudstva podnikať čokoľvek. Tu sa Andy Weir takisto dostáva na tep aktuálneho diskurzu. Do akej miery si necháme v záujme vlastnej záchrany niečo nakázať?

Zachráni aj nás nejaká láskavá autokratka?

Pokiaľ nás nevystrelí na jednosmerné misie do vesmíru, ale zoberie nám len obľúbené hračky, môžeme o tom pri čítaní Weirovho románu aspoň začať uvažovať.

V sci-fi románe Posledná šanca s napätím sledujeme konanie odvážneho hrdinu, v skutočnosti však držíme palce celému ľudstvu.