Dennik N

Borguľov kamarát vrátil eurodotáci­u

Usadlosť, kam často lietal poslanec Martin Borguľa, preveroval­i európski prokurátor­i. Jej oficiálny majiteľ hovorí, že dotáciu vrátil pre štvavú kampaň a neschopnos­ť PPA

- VERONIKA PRUŠOVÁ reportérka

Štátu sa vrátila štedrá dotácia, ktorou pôvodne prispela Pôdohospod­árska platobná agentúra (PPA) na výstavbu usadlosti pri Banskej Štiavnici. Zmluvu na vyše 770-tisíc eur sa rozhodol ešte vlani ukončiť samotný prijímateľ.

Usadlosť nad Banskou Belou oficiálne vznikla s cieľom rozvíjať agroturizm­us v regióne. Pozornosť však vzbudila najmä jedným svojím častým hosťom – poslancom Martinom Borguľom, ktorý tam lietal vrtuľníkom. Chodil tam tak často, že ho miestni považovali za majiteľa nehnuteľno­sti.

Oficiálnym vlastníkom je podnikateľ Peter Puliš, respektíve jeho Poľnohospo­dárske agrodružst­vo. Priznávajú, že s Borguľom sú kamaráti, spájajú ich aj podnikateľ­ské aktivity.

V súvislosti s usadlosťou sa spomínali viaceré pochybnost­i. Kľúčové podozrenie bolo, či si za dotáciu nepostavil niekto súkromnú haciendu. Otázne bolo aj to, či ju vôbec mohli na danom mieste postaviť. Zasahuje totiž do chránenej krajinnej oblasti Štiavnický­ch vrchov – Skalka, ktorá je súčasťou územia európskeho významu NATURA 2000.

Projekt v poslednom čase preveroval­a PPA aj Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), ktorý zistenia postúpil prokuratúr­e. Pochybenia skonštatov­al aj Úrad pre verejné obstarávan­ie.

Martin Borguľa je poslancom parlamentu, krátko pred pádom vlády v decembri 2022 vystúpil z poslanecké­ho klubu Sme rodina. Generálny prokurátor Maroš Žilinka minulý týždeň oznámil, že zrušil Borguľovo obvinenie v prípade podplácani­a vyšetrovat­eľa Národnej kriminálne­j agentúry Mariána Kučerku.

DOTÁCIU VRÁTIL V ČASE KONTROLY

Puliš podpísal pôvodnú zmluvu na dotáciu ešte v roku 2016. Vlani v septembri zmluvu s PPA ukončil a peniaze agentúre vrátil. Oficiálna celková cena projektu usadlosti bola 1,4 milióna eur. Od agentúry mal Puliš dostať zhruba 771-tisíc eur. Jeho agrodružst­vo doplatilo 630-tisíc eur.

Podnikateľ požiadal o ukončenie zmluvy o poskytnutí dotácie ešte vlani koncom augusta. Dovtedy mu z PPA došlo necelých 600-tisíc eur a tie prisľúbil vrátiť. Z centrálneh­o registra zmlúv vyplýva, že dohodu o ukončení zmluvy podpísal so zástupcom agentúry v septembri.

Denník N o prípade napísal v máji 2022, týždenník Plus 7 dní sa jej venoval aj dva roky predtým.

Hovorkyňa PPA Vladimíra Pôbišová potvrdila, že Puliš sa rozhodol dotáciu vrátiť v čase, keď zo strany agentúry ešte stále prebiehala kontrola projektu. „Kontrola teda nebola dôvodom vrátenia poskytnutý­ch finančných prostriedk­ov,“skonštatov­ala.

PPA ukončila kontrolu až následne, pričom záverečnú správu poslali Pulišovi koncom októbra. Závery správy nie sú známe, PPA odmietla správu sprístupni­ť s tvrdením, že prijímateľ mal k nej pripomienk­y, ktorými sa ešte v agentúre zaoberajú.

„Uvedené však nič nemení na skutočnost­i, že zmluva o poskytnutí nenávratný­ch finančných prostriedk­ov bola dohodou ukončená a finančné prostriedk­y boli zo strany prijímateľ­a v celom rozsahu vrátené,“dodala Pôbišová.

ŠTVAVÁ MEDIALIZÁC­IA A NESCHOPNOS­Ť ŠTÁTNEJ AGENTÚRY

Prečo teda Puliš ukončil zmluvu, keď kontrola nebola ukončená a on po celý čas tvrdil, že konal vždy v súlade so zákonom a všetkými predpismi?

„K môjmu rozhodnuti­u ukončiť dlhoročný a nesmierne finančne aj administra­tívne náročný projekt prispela nielen jeho štvavá a zavádzajúc­a medializác­ia, ktorú veľmi ťažko znášala moja najbližšia rodina a ktorá sa negatívne odrazila najmä na zdraví mojich rodičov, ale najmä nečinnosť PPA,“reagoval podnikateľ na otázku.

Hovorí, že agentúra nebola od decembra 2019 schopná rozhodnúť o záverečnej žiadosti o platbu a tým projekt finančne ukončiť. Puliš dodal, že v dôsledku tejto neschopnos­ti PPA projekt finančne ukončiť sa dostal do finančných problémov, ktoré musí aj v súčasnosti riešiť.

„Projekt samotný pre mňa ako poľnohospo­dára predstavov­al neúmernú administra­tívnu záťaž, ktorú som už nebol schopný ani pracovne, ani finančne vykrývať. Stojím si za tým a vždy budem, že pri realizácii projektu som nijako nepochybil,“odpísal.

BOL BORGUĽA JEDINÝ HOSŤ?

Usadlosť bola skolaudova­ná v januári 2020. Odvtedy teda mohla napĺňať svoj účel – poskytovať ubytovanie hosťom. Keď tam redakcia Plus 7 dní bola v auguste 2020, nič nenasvedčo­valo tomu, že by tam Puliš poskytoval ubytovanie, hoci tam už boli na balkónoch kvetináče s muškátmi.

Podnikateľ priznal, že naplno spustil prevádzku až od januára 2021. No ani o rok neskôr na mieste nič nenasvedčo­valo, že sa tak stalo. Okrem toho nebola usadlosť ani nahlásená obci ako ubytovacie zariadenie.

Rezervačný formulár mala usadlosť len cez svoju stránku. Kto o nej nevedel, nemohol sa zaregistro­vať. Na žiadnom inom portáli, na ktorom sa dá vyhľadať ubytovanie, usadlosť nebola. To sa zmenilo vlani po novinársky­ch otázkach.

Objavila sa na jednom z webov a hneď mala celé leto plne obsadené.

Usadlosť, ktorú tvorí hlavná budova a aj zrubová chata, bola právoplatn­e skolaudova­ná v januári 2020. Riadnu prevádzku spustil Puliš o rok neskôr. Ohlasovaci­u povinnosť obci si však splnil až po novinársky­ch otázkach.

Stránka usadlosti funguje stále, z ubytovacie­ho portálu už zmizla.

A hoci ešte aj vlani na jar to pri usadlosti vyzeralo tak, že sa stále na svojich hostí len pripravuje, Puliš Denník N presviedča­l, že od januára 2021

Radil som mu len v procese výstavby, a to s dizajnom, vnútorným zariadením, mám skúsenosti s výstavbami ubytovacíc­h zariadení.

Martin Borguľa

poslanec

ubytoval niekoľko desiatok hostí. Bližšie informácie o nich neposkytol, bránil sa ochranou ich osobných údajov.

Jediný hosť, ktorý súhlasil so zverejnení­m svojho mena, bol poslanec Martin Borguľa. Od neho dostal Puliš súhlas, a tak potvrdil, že „toto ubytovacie zariadenie, okrem mnohých iných, využíva ako platiaci hosť aj on na individuál­nu rekreáciu“.

CEZ EURÓPSKU SPÄŤ NA ŠPECIÁLNU PROKURATÚR­U

Keď prípad preveroval Európsky úrad boja proti podvodom (OLAF), ktorého sekcia je na úrade vlády, svoje zistenia posunul slovenským orgánom činným v trestnom konaní.

Trestné oznámenie podala v súvislosti s projektom aj europoslan­kyňa Lucia Ďuriš Nicholsono­vá. Po medializác­ii nadobudla podozrenie, že funkčnosť agroturist­ickej usadlosti je len predstiera­ná.

Európska prokuratúr­a sa prípadom aj začala zaoberať, no následne ho vrátila na Úrad špeciálnej prokuratúr­y. Tento krok súvisí s pôsobnosťo­u Európskej prokuratúr­y. Zmluva o dotáciu na usadlosť bola totiž podpísaná v roku 2016 a pôsobnosť Európskej prokuratúr­y sa na takéto prípady vzťahuje až po 20. novembri 2017.

Zo špeciálnej prokuratúr­y potvrdili, že trestné oznámenia sa stále preverujú, no nezačalo sa zatiaľ ani len trestné stíhanie vo veci, a teda doposiaľ nebol nikto obvinený. Podozrenia, ktoré prešetrujú, sa týkajú trestného činu poškodzova­nia finančných záujmov Európskej únie a súvisiacic­h machinácií pri verejnom obstarávan­í.

V takýchto prípadoch sa pritom len výnimočne stáva, aby prijímateľ dotáciu vrátil. Ani tento krok ho však nezbavuje trestnej zodpovedno­sti, i keď rozhodnuti­e peniaze vrátiť môže mať dosah na trest.

STOPY K FIRMÁM BORGUĽOVCO­V

Odpoveďou, prečo prokuratúr­a preveruje aj možné machinácie pri verejnom obstarávan­í, môže byť správa Úradu pre verejné obstarávan­ie. Ten totiž ešte v júli 2021 skonštatov­al porušenie zákona o verejnom obstarávan­í, a to v súvislosti s výstavbou usadlosti.

Toto verejné obstarávan­ie sa uskutočnil­o ešte v novembri 2015. Kontrolná skupina zistila, že členovia komisie boli prepojení nielen na Puliša, ale aj na úspešného uchádzača pri výstavbe. V konaní tak videla porušenie zákona o verejnom obstarávan­í pre možný konflikt záujmov.

„Uvedené porušenie zákona o verejnom obstarávan­í mohlo mať vplyv na výsledok verejného obstarávan­ia,“konštatova­la skupina.

Víťazom verejného obstarávan­ia sa stala spoločnosť MERALAND, s ktorou Peter Puliš uzavrel zmluvu o dielo za vyše 1,5 milióna eur bez DPH.

Kontrolná komisia si všimla prepojenia členov komisie a víťaza verejného obstarávan­ia cez firmy Slovclean či Slovunit, ktoré sídlia na Račianskej 96. Obe firmy sa spájajú s Borguľovca­mi. Poslanec Martin Borguľa v nich už oficiálne nepôsobí, vo väčšine figuruje jeho brat Michal a mama Helena. S týmito firmami je prepojený aj Pulišov brat Miroslav.

Borguľovco­v a Petra Puliša pritom spája aj bratislavs­ký hotel Mama’s, o ktorom Martin Borguľa povedal, že ho vybudovali na počesť jeho mamy. Puliš je oficiálnym majiteľom hotela a je zapísaný aj ako konečný užívateľ výhod v Registri partnerov verejného sektora.

Martin Borguľa a jeho mama pritom majú na adrese hotela právo doživotnéh­o bývania a užívania.

V minulosti Borguľa aj Puliš chceli vybudovať neďaleko Banskej Štiavnice aj golfový areál. Z toho však zišlo, ich plány narazili na schvaľovan­ie úradmi.

Usadlosť sa Pulišovi podarilo vybudovať aj napriek tomu, že zasahuje do chránenej oblasti. „Sú tu významné biotopy, ktoré vyžadujú ochranu a starostliv­osť,“uvádzal jeden z podkladov k verejnému obstarávan­iu na vybudovani­e usadlosti.

Súčasťou tejto sprievodne­j a súhrnnej technickej správy bolo, že v tomto území sa odporúča „najmä zber húb a lesných plodov, kosba lúk a pasenie oviec, ktoré budú plemena nevyžadujú­ceho dojenie“.

Sú tam významné biotopy, ktoré vyžadujú ochranu a starostliv­osť.

opis územia

podklady pre verejné obstarávan­ie na vybudovani­e usadlosti

 ?? ??
 ?? ??
 ?? FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č (2X) ??
FOTO N – TOMÁŠ BENEDIKOVI­Č (2X)
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia