Stromy ochránil zimný spánok

Obrazy vytrhnuté z rámov, rozbité poháre z 5. storočia, diery v podlahe

Mimoriadne teplý začiatok roka nie je problém iba pre vlekárov a prevádzkovateľov lyžiarskych stredísk. Výrobcovia ľadových vín naprieč Slovenskom čakajú aspoň na pár dní hlbokých mrazov a ovocinári sú v napätí, aká bude druhá časť zimy a jar.

Slovenský hydrometeorologický ústav hlásil už na začiatku januára 2023 prelamovanie denných teplotných rekordov. Napríklad na Štrbskom plese namerali 1. januára 9,4 stupňa Celzia, čo je najviac od roku 1951.

Na Zemplíne „kvitnú kvety aj ovocné stromy“, informuje televízia Markíza.

ZIMNÝ SPÁNOK STROMOV

Majú pestovatelia ovocia dôvod na obavy, keď po teplom januári prichádzajú mrazy?

Ovocné stromy sa dokážu prirodzene ochrániť aj pred aktuálnymi výkyvmi počasia, vysvetľuje Marián Varga, predseda Ovocinárskej únie a pestovateľ ovocia vo Veselom pri Piešťanoch.

Vysvetľuje, že na začiatku zimy sú stromy v zimnom spánku – ide o dormanciu, geneticky vytvorený spánok. Keď stromy spia, aktivita miazgy je minimálna, čo ich chráni pred prípadnými mrazmi.

Napríklad čerešniam sa zimný spánok končí už v polovici decembra, podobne aj niektorým odrodám marhúľ, niektoré jablone sa preberajú okolo 15. januára.

„Okrem genetickej je aj vynútená dormancia – chladom. Čiže keď sa skončí genetická dormancia pri niektorých odrodách, napríklad v polovici januára, a teploty sú nižšie ako osem stupňov, naďalej zostávajú v spánku,“vysvetľuje pestovateľ ovocia.

Ako to funguje? Pokiaľ je teplá zima do približne 15. januára, stromy to ešte nezobudí. „Problém nastáva najmä pri neskorých zimných alebo neskorých jarných mrazoch, keď už stromy kvitnú. Vtedy by sa problém prejavil naplno,“dodáva.

Ohrozením pre stromy je, ak po oteplení, keď sa už zníži koncentrácia bunečných štiav a stromy začnú ťahať vodu z koreňov, prídu mrazy. Voda prejde do kryštalickej formy a trhá pletivá.

V takom prípade musia ovocinári svoje stromy zohrievať, to však ešte nenastalo. Určenie kritickej teploty je pritom veda. „Napríklad je mínus 3,5 stupňa a vtedy sa vytvoria kryštály ľadu, ale pri 3,4 nevzniknú a bunka nepraskne. Vždy hľadáme kritickú teplotu, keď dochádza k poškodeniu,“vysvetľuje.

Na jar bude kritické aj to, v akom stave budú včely a iné opeľovače. „Včely, ale aj ostatné opeľovače sú ohrozené viac ako kedykoľvek predtým,“varuje Juraj Majtán zo Slovenskej akadémie vied. Pre agentúru TASR vysvetlil, že okrem pesticídov, parazitických roztočov a rôznych baktérií a vírusov ich vážne ohrozujú aj vlny sucha či búrok.

ĽADOVÉ VÍNO ČAKÁ NA MÍNUS SEDEM STUPŇOV

Zatiaľ čo majitelia ovocných sadov uvažujú nad tým, akým spôsobom ochránia stromy pred prípadnými silnými mrazmi, niektorí výrobcovia ľadových vín čakajú na mrazy a rozmýšľajú nad tým, čo urobia s hroznom, ak neprídu.

Podľa európskych noriem môžu totiž slovenskí vinári zbierať hrozno na výrobu ľadového vína, až keď teploty klesnú pod mínus sedem stupňov Celzia, čo je zárukou, že hrozno bude dobre premrznuté. Cukornatosť je stanovená na 29 brixov, inými slovami, v 100 gramoch roztoku je 29 gramov cukru a 71 gramov vody.

Samuel Waldner, obchodný riaditeľ Vinárskych závodov Topoľčianky, ktoré sú držiteľom mnohých najvyšších ocenení zo svetových súťaží vín, potvrdil, že majú približne päť ton hrozna ešte vo vinici a čakajú na podmienky vhodné na zber ľadového vína.

„Podľa aktuálnych odhadov budeme vo vinárstve čakať vzhľadom na aktuálny zdravotný stav hrozna maximálne do konca prvej dekády februára. V prípade, že do tohto termínu mrazy neprídu, hrozno oberieme a spracujeme podľa dosiahnutej cukornatosti, či už bobuľový výber, alebo hrozienkový výber,“vraví Waldner.

Spomína, že v podobnej situácii sa ocitli aj pri ročníku 2019, keď sa koncom januára 2020 rozhodli ďalej nečakať a hrozno spracovali. Výsledkom je podľa neho pomerne zaujímavé a unikátne víno, ktoré ešte zreje v pivnici.

Jaroslav Ostrožovič s manželkou sú svetoznámi „tvorcovia“tokajských vín z Veľkej Tŕne, ktorí pozbierali mnoho zlatých medailí na súťažiach vo svete aj so svojím Tokaj cuvée s prívlastkom ľadové. Ostrožovičovo vinárstvo robilo iba tri razy počas takmer 33ročnej existencie ľadové víno. Prvý raz v roku 2005, potom o dva roky neskôr a tretí, zatiaľ posledný raz, až v roku 2018.

Vzhľadom na zásoby a absenciu potrebných mrazov v roku 2019, v nasledujúcich rokoch a aj v tomto roku hrozno na ľadové víno teraz nenechali vo vinici.

Ostrožovič hovorí, že na Tokaji majú oproti iným oblastiam výhodu, pokiaľ ide o prírodne sladké vína, a nie sú odkázaní na slamové alebo ľadové vína.

Keď koncom októbra zablokovali ruskí vojaci centrum Chersonu a obkľúčili miestne múzeum umenia, pred budovou zastavilo päť nákladných áut a vojenské vozidlá, z ktorých vystúpili vojaci a vtrhli dnu. Po piatich dňoch po nich zostala spúšť – rozbité sklo, prázdne steny a podstavce.

Podľa denníka New York Times z Chersonského regionálneho múzea Rusi ukradli 15-tisíc diel, archeologických vykopávok vrátane bronzových sôch, unikátnych artefaktov, odborných kníh či dvesto rokov staré kosti milenca Kataríny Veľkej Grigorija Potemkina, ktorý mesto založil v roku 1778.

Americký denník, ktorý sa odvoláva na svedkov, uvádza, že išlo o starostlivo naplánovaný a vysoko organizovaný vojenský útok, ktorého cieľom bolo umenie.

„Diela, ktoré inde na svete neexistujú, nakladali, ako keby to boli odpadky,“povedala pre New York Times riaditeľka múzea Alina Docenková, ktorá sa v decembri vrátila na Ukrajinu. Všetko jej opísali kolegovia.

„Keď som sem prišla a zistila som, koľko nám toho ukradli, myslela som si, že sa zbláznim,“povedala Donecková, ktorá v múzeu pracovala 45 rokov. „Som dcéra dôstojníka a otec ma vychoval tak, aby som bola silná. No napriek tomu som dva týždne plakala.“

Chersonské múzeum vlastnilo aj veľkú zbierku umenia vrátane diel francúzskych, poľských či britských maliarov zo 17. až 20. storočia. Zostali po nich len prázdne depozitáre.

Cherson pritom nie je jediné mesto, ktoré sa stalo cieľom plienenia ruskej armády. K podobným zločinom došlo aj v mestách Kachovka, Melitopol či Mariupol, kde Rusi vypálili múzeum venované Archipovi Kuindžimu, rodákovi z mesta a jednému z najvýznamnejších krajinárov svojej doby.

Ukazuje sa tak, že cieľom Rusov na Ukrajine nie je len ničiť kritickú infraštruktúru a terorizovať obyvateľstvo, ale takisto plieniť národné kultúrne inštitúcie, kde sa dovtedy nachádzali najdôležitejšie diela ukrajinského dedičstva.

KRADNÚ DEDIČSTVO

Ruskí vojaci to všade robia veľmi podobne – bezohľadne strhnú obrazy zo stien a zabalia ich do plachiet. Robia to systematicky a vo veľkom. Nejde o ojedinelé správanie niekoľkých jedincov.

„Nie je to tak, že by si jeden vojak dal do ruksaku strieborný kalich,“povedal pre americký denník James Ratchliffe, hlavný právny zástupca z organizácie The Art Loss Register, ktorá monitoruje ukradnuté umenie. „Deje sa to v omnoho, omnoho väčšom meradle.“

Podľa ukrajinských úradov aj medzinárodných expertov ide o všeobecný útok na hrdosť, kultúru a identitu Ukrajiny. To zapadá do rétoriky ruského prezidenta Vladimira Putina, ktorý myšlienku Ukrajiny ako samostatného národa opakovane popiera.

Podľa medzinárodných odborníkov na umenie, na ktorých sa odvoláva New York Times, môže byť ruské plienenie ukrajinských múzeí a galérií najväčšou kolektívnou kultúrnou krádežou od čias, keď nacisti počas druhej svetovej vojny drancovali Európu.

Vzhľadom na to, že na Ukrajine stále počítajú chýbajúce diela vrátane malieb, bronzových nádob, búst či mincí, počet ukradnutých vecí sa pravdepodobne ešte zvýši.

„Nie som šokovaný, skôr zúrim. Veria, že keď nám ukradnú dedičstvo, nebudeme už ďalej žiť ani tvoriť. To však nie je pravda,“povedal ukrajinský minister kultúry Oleksandr Tkačenko, ktorý v decembri vyzval na bojkot ruskej kultúry.

„Nehovoríme o vymazaní Čajkovského, ale skôr o pozastavení predstavení jeho diel, kým Rusko neukončí svoju krvavú inváziu,“napísal v komentári pre denník Guardian v reakcii na ničenie ukrajinských pamiatok, umeleckých diel, múzeí a historických stavieb.

„Táto vojna je civilizačným bojom o kultúru a históriu,“napísal Tkačenko. „Kremeľ dal jasne najavo (...), že kultúra je nástroj a dokonca zbraň v rukách vlády a že bude aktívne využívať všetky príležitosti, ktoré má k dispozícii, od propagácie ruského baletu až po ochranu práv rusky hovoriacich ľudí v zahraničí s cieľom presadzovať svoje záujmy.“

PORUŠUJÚ DOHODY

Ukrajinci kvôli ukradnutým dielam spolupracujú s medzinárodnými umeleckými organizáciami a hľadajú to, čo im Rusi ukradli.

„Všetci na trhu s umením sú v pohotovosti, aby si dávali pozor na predmety z Ukrajiny. Keby sa nejaký dostal do aukcie, objaví sa množstvo otázok,“povedal

Ratcliffe, ktorého organizácia zaregistrovala už viac ako dvetisíc ukrajinských predmetov.

Ukrajina obviňuje Rusko z porušovania medzinárodných zmlúv. Dohoda o ochrane kultúrnych majetkov z roku 1954 v prípade ozbrojeného konfliktu zakazuje drancovať umenie. Zmluvy podpísal Kyjiv aj Moskva a zaviazali sa v nej, že zabránia a zastavia akúkoľvek formu krádeže kultúrnych majetkov.

Rusi si však nemyslia, že túto zmluvu porušujú. Svoje správanie prezentujú ako oslobodenie.

„Neprepadajme panike,“povedal na jeseň Ruskom dosadený správca Chersonskej oblasti Kirill Stremousov, keď musel vysvetľovať, čo sa stalo so sochami, ktoré z mesta odniesli ruskí vojaci.

„Keď boje ustanú, určite sa vrátia. Všetko sa robí v prospech zachovania historického dedičstva Chersonu,“dodal muž, ktorý neskôr zomrel.

Nemusí to byť pravda. Viaceré diela z chersonského múzea sa už objavili v múzeu na Kryme, ktorý Rusi okupujú od roku 2014. Pre španielsky denník El País to potvrdil riaditeľ múzea v Simferopole Andrei Malguin.

„Máme 10-tisíc diel a robíme ich inventarizáciu. Krymské ministerstvo kultúry zariadilo, aby sme si ich tu nechali, kým nám nepovie inak,“povedal Malguin, podľa ktorého tak urobili, aby ich ochránili pred zničením. Zhro

Keď som sem prišla a zistila som, koľko nám toho ukradli, myslela som si, že sa zbláznim.

Alina Docenková

riaditeľka múzea v Chersone