Ako svietiť správne?
Funkcia je dôležitejšia než to, ako to svietidlo vyzerá, hovorí odborník na svetlo
Najväčšou chybou pri osvetlení domácností je podľa odborníka na svetlo Hynka Medřického to, že používame rovnaké svietidlá počas celého dňa. „Myslíme si, že je to fajn, že si svetlom večer môžeme predĺžiť aktivitu. Celá živočíšna ríša však potrebuje svetlo cez deň a tmu v noci, aby sa regenerovala a pripravila na deň,“vraví.
Pôvodne ste chceli do priestorov navrhovať pekné svietidlá, dnes upozorňujete na problémy, ktoré spôsobuje nevhodné osvetlenie. Ako k tomu došlo?
Keď som v roku 1991 začínal, osvetľovací priemysel v Českej republike ešte neexistoval. Väčšina ľudí svietila tak, že mali v strede miestnosti jeden luster, niekto možno ešte lampu na pracovnom stole. Pamätám si, že v detstve som takú lampu mal aj ja. Žiarovka v nej veľmi hriala a ja som sa pri nej učil. Za hlavou som mal luster a ten mi robil tieň. Vedel som, že to nie je dobré, a chcel som to vylepšiť. Po revolúcii sa otvorili možnosti. Zo začiatku sme ľuďom vyberali svietidlá, ktoré by mohli v priestore fungovať, ale neboli tu možnosti v zdrojoch svetla. Keď prišli nové zdroje svetla, boli také veľké, že sa do svietidiel ani nevošli. Vývoj v osvetľovacej brandži prichádza vždy po asi dvoch dekádach, no v čase, keď som začínal, som si naozaj myslel, že budem ľuďom do domácností umiestňovať dizajnové svietidlá.
Ale to sa tak celkom nestalo.
Postupne sme zistili, že keď sa pridá počet svietidiel v miestnosti a zmení sa úroveň, odkiaľ svetlo svieti, prináša to iný efekt. Dnes už sledujeme tri parametre: intenzitu svetla, svetelné spektrum a polohu zdroja svetla. Zistili sme, že atmosféru tvoria tieto tri parametre, no dodnes ich väčšina ľudí, ale ani dizajnérov veľmi nerieši. Snažili sme sa to aplikovať, ale vtedy ešte bez znalosti technológie a vplyvu svetla na organizmy.
Hovoríte, že osvetlenie by malo zohľadňovať cirkadiánny rytmus. O čo ide?
Cirkadiánny rytmus u človeka opísali v roku 2003. Detailnejšie správy o tom, že v tele človeka a iných organizmov existuje nejaký časový systém a svetlo predstavuje najsilnejší „časovač“, som zachytil až v roku 2010. Že je to akýsi dirigent. Tento rytmus sa dá riadiť aj stravou alebo teplotou, no najdôležitejšie je svetlo. Pretože naň sa mohli organizmy v prírode vždy spoľahnúť. Striedanie svetla počas dňa a tmy v noci bolo pre organizmy tým najdôležitejším synchronizačným signálom. Hoci nie som biológ, dávalo mi to zmysel, no hovoril som si, že nemáme možnosti, ako docieliť, aby svetlo bolo rovnaké ako slnko. V tom čase ešte neboli na trhu takéto technológie.
V roku 2012 som si kúpil prvý rádio-spektrometer a začal som sa venovať svetelnému spektru. Nemeral som len umelé zdroje, ale najmä slnko. Meral som ho ráno, na obed, večer, v horách aj pri mori. Postupne som si urobil obraz o tom, ako to vplýva na organizmy, pretože tie sa prispôsobili podmienkam, ktoré na planéte sú. To prispôsobenie trvalo milióny rokov a nie je to chyba. Chybou je, že sme pred 140 rokmi začali používať elektrické svetlo, ktoré spektrálne nezodpovedá tomu, ako by sme svetlo v priebehu dňa, večer a v noci mali používať.
Ako by sme teda svetlo mali používať?
červené filtre. Alternatívou sú vhodné okuliare.
Naozaj postačí mať vhodné filtre?
Nastavený filter je taká prvá pomoc, upozorňuje, že nastáva zmena. Ak si ho človek nastaví, nebude sa mu narušovať cirkadiánny rytmus a bude sa mu chcieť skôr spať. Ak pôjde skôr spať, prejaví sa to aj tým, že bude mať dlhší a kvalitnejší spánok. Deň pre neho bude znesiteľnejší a bude mať lepší pracovný výkon a lepšiu náladu. Nebude zívať a usínať o štvrtej poobede, lebo sa cíti unavený.
Deň si potom človek má nastaviť tak, ako som hovoril – osem hodín aktivita, osem hodín relaxácia, osem hodín spánok a chodiť spať pravidelne. Môže pozerať aj na displeje, no len s blokáciou modrého svetla. Ľuďom sa skvalitní spánok a budú vstávať spontánne. Ak sa naučia chodiť spať o desiatej večer, tak po ôsmich hodinách sa ich organizmus o šiestej ráno spontánne prebudí.
Ak idete do práce na ôsmu, máte dve hodiny času, ktoré môžete využiť podobne ako tie dve hodiny pred spánkom. O rannej práci ľudia hovoria, že ju zvládajú rýchlejšie a nerobia pri nej chyby. Aj keď sa niekto potrebuje učiť, tak ráno sa mu bude učiť lepšie ako v noci. Niekto povie, že nočné učenie sa po spánku lepšie zapíše do hlbokej pamäti, ale aj ranné učenie sa do hlbokej pamäti zapíše, keď si idete po tých 16 hodinách ľahnúť.
Keď ľudia spia krátko alebo nekvalitne, môžu spať aj osem hodín, no keď o šiestej vstávajú na budík a inak by spali aj do desiatej, niečo robia zle. Po ôsmich hodinách by sa mal človek zobudiť bez budíka, ak nie, má spánkovú depriváciu.
Keď hovoríme o osvetlení, veľa ľudí sa naň pozerá cez dizajn svietidiel, neuvažujú o svetelnom zdroji ako takom. Čo všetko odporúčate v interiéri zohľadniť?
Treba zohľadňovať tri úrovňové pásma, tri odtiene svetla: biele svetlo, teplé biele svetlo a oranžové svetlo a časy, kedy sa majú používať. Cez deň do asi šestnástej popoludní si treba svietiť stropným osvetlením bielym svetlom. Okolo večere, teda približne o devätnástej večer, by sme mali svietiť v úrovni očí a teplým bielym svetlom napríklad nástennými svietidlami alebo nejakými stojacimi lampami. A večer po dvadsiatej prvej hodine treba svietiť už len pod úrovňou očí. Musia to však byť nízke svietidlá a v prípade samostatne stojacich lámp tie s ohnutým ramenom a musí to byť slabé oranžové svetlo, v ktorom nie je modrá ani zelená zložka.
Prečo je dôležitá úroveň očí?
Vždy sme mali len jeden zdroj svetla – Slnko a podľa toho, či bolo nízko alebo vysoko, vrhalo v interiéri tiene. Keď večer rozsvietime svetlo pod úrovňou očí, tak sa zmenia tiene predmetov, ktoré sú v miestnosti, sú naopak. Počas dňa máme tieň pod sebou a večer nad sebou. Tieto tiene telo vníma ako signál, že sa má pripraviť na spánok.
Kde robia bežné domácnosti najväčšie chyby pri osvetľovaní? Je to v tom, že svietia málo cez deň a veľa večer?
Áno, svietia málo počas dňa, veľa v noci a nerozlišujú teploty chromatickosti. Počas dňa by sme mali svietiť neutrálnym bielym svetlom, no ľudia svietia teplým bielym svetlom počas dňa aj v noci. Rovnakej intenzity, rovnakého odtieňa a z rovnakého miesta.
Náš biorytmus si z toho potom nedokáže prečítať informácie, lebo svetlo svieti stále rovnako. Nie je to však chyba len v našich domovoch, je to tak aj v nemocniciach, domovoch pre seniorov, hoteloch či internátoch. Všade je jedno svetlo na strope, ktorým si svietia počas dňa aj v noci.