Hynek Medřický (1971)

Používanie elektrického svetla si musíme rozdeliť do troch pásiem dňa. Deň – aktivita, večer – relaxácia a noc – regenerácia. Vždy, keď bola tma, organizmy sa regenerovali. Noc je pre organizmus dôležitejšia ako deň. Ak by stále bola len noc a tma, tak sa v podstate nestane nič zlé, pretože organizmus má svoj vnútorný čas – urobí si svoj deň a svoju noc. Keby sme stále svietili, tak je to horšie. Samozrejme, najlepšie je to striedanie, svetlo počas dňa a tma v noci.

Čím sa tento systém narušil?

Ten systém sa narušil, keď sme sa dostali pod strechu. Naši predkovia pred ešte asi 200-300 rokmi vykonávali všetky činnosti vonku. Hoci už žili pod strechou, bolo tam málo svetla na prácu. Až s príchodom elektrickej energie sme sa dostali pod strechu tak, že nevychádzame von. Už nemáme silný signál svetla cez deň a slabý v noci. Signály, ktoré tu boli milióny rokov a riadili nás, sme prebili elektrickým svetlom, no nie vždy je to na prospech. Narušenie rytmu spočíva v tom, že elektrické svetlo používame málo počas dňa a veľa večer.

Mnohí používame rovnaké svietidlá počas celého dňa. Myslíme si, že je to fajn, že si svetlom večer môžeme predĺžiť aktivitu. Celá živočíšna ríša však potrebuje svetlo cez deň a tmu v noci, aby sa regenerovala a pripravila na deň. My sme si to zničili.

V jednom príspevku ste hovorili, že je oveľa lepšie nastavovať si večierku, nie budík. Prečo?

Oveľa dôležitejšie je chodiť spávať pravidelne. Budík je tu len 100 rokov, naši predkovia sa ním neriadili. Keď nebolo elektrické svetlo, vstávali za svitania a pracovali väčšinou v poľnohospodárstve do západu slnka. Keď nebolo v zime čo robiť, lebo boli krátke dni, tak nepracovali. Odpočívali, aby zvládli náročnú prácu. Zvládnuť ju mohli len preto, že dokonale spali. Nemali „rušiče“– elektrické svetlo ani svetlo z obrazoviek. Lenže my sme sa v spoločnosti nastavili tak, že celý rok pracujeme rovnako a tomu si prispôsobujeme aj interiéry. V lete chladíme, v zime kúrime, keď sa zotmie, svietime. Úplne sme sa odlúčili od toho ročného cyklu, že počas roka by sa malo pracovať inak, ako je spoločnosť zvyknutá. Hovorí sa, že New York nikdy nespí, že žije 24/7, ale my ľudia na to nie sme nastavení.

Nastavenie spoločnosti sa asi len tak nezmení.

Môžeme pracovať celý rok osem hodín pri rovnakom výkone, no musíme telu dať aspoň osem hodín spánku. Keď som zverejnil príspevok o večierke namiesto budíka, asi tretina ľudí mi napísala, že by to tak radi robili, a tretina, že je to nemožné. Písal mi napríklad chlapec, že má školu a potom športy, ale čo má o desiatej večer, keď mi v tom čase písal na Instagrame?

Poslednú tretinu tvoria tí, ktorí to už robia. Písal mi muž, ktorý to praktizuje dva roky a na budík potreboval vstať len štyrikrát, ďalší, že chodí spávať pravidelne o desiatej večer, ráno vstáva spontánne a považuje to za to najlepšie, čo mohol pre seba urobiť.

Tí, čo to vyskúšajú, vedia, že to funguje, a chcú to robiť ďalej. Potom sú takí, ktorí by to chceli robiť, no nie všetci majú dostatočne silnú vôľu. A potom sú tu tí, ktorí budú stále hovoriť, že to nejde, že si chcú život užiť a spať sa má v hrobe.

Najsilnejší negatívny vplyv na rozladenie cirkadiánneho systému má modré svetlo obrazoviek pred spaním. Prečo?

Pretože svetlo z obrazoviek má vlnovú dĺžku 450, respektíve 460 nanometrov, to je tá modrá, ktorá sa nachádza v displejoch. V tých starších displejoch je to 450 nanometrov, v nových OLED displejoch je to 460 nanometrov.

Asus, veľký kórejský výrobca notebookov, vlani informoval, že posúva vlnovú dĺžku z obrazoviek zo 450 nanometrov na 460 nanometrov kvôli takzvanému harmful blue light. To je to škodlivé modré svetlo, ktoré má definíciu 415 až 455 nanometrov. Ide o svetlo s krátkou vlnovou dĺžkou, no s veľkou energiou. Hoci je to vo výsledku malá energia, pri dlhodobom používaní by mohla spôsobiť makulárnu degeneráciu (centrálnu stratu zraku – pozn. red.). Prihlásilo sa k tomu aj LG, čo je najväčší výrobca displejov na svete.

Počas dňa nám to neprekáža, lebo svetla prichádza dosť a máme subjektívny deň. Problém je v noci, respektíve po západe slnka, keď máme subjektívnu noc. Keď rozsvietime svetlo, ktoré tomu dirigentovi povie, že je deň a treba fungovať ako cez deň. A to je tá desynchronizácia.

Preto je dôležité používať softvérový filter. Apple má už od roku 2016 vo svojich zariadeniach funkciu Night Shift, vďaka ktorej obrazovka sama zoranžovie, keď si to nastavíte. Sú však aj iné možnosti, napríklad aplikácia f.lux, ktorá funguje pre androidy a je zadarmo. Je to teplý biely filter, ktorý sa zapína okolo večere. 90 minút pred spaním treba eliminovať modrú a ideálne aj zelenú spektrálnu zložku, na čo slúžia

Je svetlár. Tridsať rokov sa venuje svetlu a kvalite osvetlenia. Navrhuje a dodáva osvetlenie pre byty, domy, kancelárie a ďalšie priestory. Vyše desať rokov sa zaoberá vplyvom svetla na človeka aj ostatné živé organizmy, spolupracuje s vedcami a ďalšími odborníkmi. Skúma, ako najlepšie napodobniť prokognitívne účinky denného svetla umelými LED zdrojmi. Získal patenty pre Českú republiku a ďalšie krajiny sveta na LED osvetlenie s vplyvom na kognitívne funkcie mozgu a cirkadiánny rytmus a na prepínaciu LED žiarovku s denným, večerným a nočným režimom.