Z úspešnej hry sa stal seriál
Čo sa oplatí vidieť z aktuálnej ponuky streamingových videoslužieb?
THE LAST OF US (HBO MAX)
Knihy sa filmujú odjakživa, ani adaptácie hier nie sú novinkou. A keď ide o takú, ktorá patrí medzi najúspešnejšie, bola to len otázka času. Kreatívny riaditeľ z tímu stojaceho za hitom roku 2013 The Last of Us už odmietol ponuku z Hollywoodu a urobil dobre. Počkal si na scenáristu Craiga Mazina, ktorý po výbornej minisérii Černobyľ pripravil pre HBO ďalší potenciálny hit. Prečo potenciálny? Pretože HBO bude zverejňovať jednotlivé epizódy nového seriálu postupne.
Zatiaľ je vonku len pilotná časť, no už veľa naznačuje, pretože má 80 minút. Kto pozná hru z PlayStation, môže porovnávať, ale tá najpodstatnejšia informácia je, že seriál funguje aj sám osebe. Teda, samozrejme, len vtedy, keď chcete pozerať dystopické príbehy o ľudstve bojujúcom o prežitie. Alebo inak povedané, máte radi napríklad knihy ako Cesta od Cormaca McCarthyho.
Je to roadmovie s nezvyčajnou dvojicou hlavných hrdinov putujúcich Amerikou, ktorú likviduje rýchlo sa šíriaca mimoriadne nebezpečná huba. Nejde však len o pašeráka Joela a dievča Ellie, seriál rozširuje pôvodný príbeh a v prvých reakciách fanúšikov hry aj divákov prevažuje veľká spokojnosť. Pridávam sa k nim.
FAUDA (NETFLIX)
Viete, že slovenský herec Gregor Hološka má dvojníka? Volá sa Lior Raz a hrá bývalého agenta izraelskej špeciálnej jednotky, ktorý sa opäť vráti do služby a ktorého čakajú nové súboje s hnutím islamského odporu Hamás. Zápletka nie je príliš originálna, ale výborné obsadenie, autentické prostredie a scenáristické nápady vytvárajú jeden zo súčasných top špionážnych seriálov. Je to aj tým, že Lior Raz patrí aj k jeho autorom a ťaží okrem iného z vlastných skúseností v izraelskej armáde. V arabčine výraz Fauda znamená chaos, izraelskí agenti ho používajú ako kódové označenie pre evakuáciu svojich jednotiek z akcie. To naznačuje, že súboj s nepriateľom nie je jednostranný. Nečakané zvraty pokračujú aj v štvrtej sérii. V jej úvode sled udalostí znovu prinúti agenta Dorona zanechať súkromný život v ústraní. Tentoraz sa neplánovane ocitne na misii v Bruseli, ktorá nevyjde, pretože do hry ako nekompromisný súper vstupuje Hizballáh. A dej sa opäť rýchlo rozbieha v sérii ďalších prekvapení.
VYŠŠIA MOC (EDISONLINE)
Keď ste sa namotali na Trojuholník smútku (alebo aj na Štvorec) a chcete vedieť, čo režisér Ruben Östlund nakrúcal predtým, pozrite si napríklad tento príbeh o tom, ako sa idylická zimná dovolenka v horách zvrtne úplne nečakaným smerom. Otec štvorčlennej švédskej rodiny oddychujúcej vo francúzskych Alpách nezvládne kritickú situáciu nielen vtedy, keď sa reálne odohrá, ale ešte väčší problém má s jej spätným spracovaním. Atmosféra hustne tým, čo všetko zaznie z úst hlavného hrdinu, ale najmä tým, čo zostáva nevypovedané.
Psychologická konverzačka na škandinávsky spôsob rozoberá tradičné patriarchálne stereotypy a rozpráva v novej variácii o tom, či sme takí, ako sa vidíme my sami alebo ako nás vidia ostatní. Porota festivalu v Cannes 2014 jej udelila svoju cenu a Vyššia moc vtedy získala aj nomináciu v sekcii Un Certain Regard, kde sa hodnotí najoriginálnejšia výpoveď a výrazová poetika filmov.
BREAK POINT (NETFLIX)
Tenis je individuálny šport, no kto mu rozumie, vie, že na profesionálnej úrovni ide o záležitosť tímov stojacich okolo hráčov. Trénerov, priateľov, rodín. Nová dokumentárna miniséria je načasovaná k prvému vrcholu roka – ku grandslamovému turnaju Australian Open, ktorý je práve naplno rozbehnutý. Ide do detailov a do zákulisia. Nakrúcala sa počas minulého roka a nesústredila sa na legendy ani na najvýraznejšie talenty, ale tenistov a tenistky, ktorí už majú niečo za sebou a môžu nahradiť odchádzajúcu silnú generáciu najväčších hviezd. Pretože s kariérou sa vlani rozlúčili Federer a Serena Williams, tento rok sa k nim môže pridať Nadal.
Zaujímavé príbehy a témy postupne pred kamerou otvárajú Nick Kyrgios (škoda, že pre zranenie tento rok jeden z najoriginálnejších hráčov nemohol nastúpiť pred domácim publikom v Melbourne), Matteo Berrettini, Taylor Fritz, Felix Auger Aliassime alebo Maria Sakkari, občasné komentáre z prvej ruky pridávajú v dokrútkach Maria Šarapovová a Andy Roddick. Nejde len o insiderskú záležitosť.
Aj keď tenis nehrávate alebo nesledujete, cez okno do špecifického prostredia nazriete do hláv tých, čo robia vrcholový šport, a môžete spoznať ich bežný život.
WESTWOOD: PUNK, ICON, ACTIVIST (DAFILMS)
V kresle sedí dokonale nahodená dáma v rokoch a po chvíli premýšľania vyhlási: „Urobíme to tak, že sa ma nebudete pýtať. Nechajte ma skrátka hovoriť, nech to máme z krku. Nakoniec sa k všetkému dostanem, ale je hrozná nuda hovoriť všetky tie veci.“Jej zásluhou a zásluhou toho, čo prežila, to žiadna nuda nie je. To, ako vytvorila imidž kapele Sex Pistols, je známe; čo tomu predchádzalo a čo nasledovalo, tvorí hlavnú časť jeho obsahu.
Viac než cez hudbu sa tu punk rozoberá vo svete módy cez jednu z najvýraznejších postáv tohto sveta. Je to výborný dokument, forma monológu vôbec neprekáža (keď vidíte, ako v jednej zo scén Vivienne Westwood ako čiperná sedemdesiatnička nakladá svojej asistentke, chápete, že na dialóg s ňou by musel prísť niekto rovnocenný). Nedávno zomrela a toto je asi najlepší nekrológ, z ktorého dokonale pochopíte životný príbeh aj osobitosť tejto Angličanky.
Urobíme to tak, že sa ma nebudete pýtať. Nechajte ma skrátka hovoriť, nech to máme z krku. Nakoniec sa k všetkému dostanem, ale je hrozná nuda hovoriť všetky tie veci.
Vivienne Westwood
v dokumente o jej živote
mažďujú ich však „v koncertnej sále, pretože je to jediné miesto, ktoré je pre ne dostatočne veľké“.
VYTRHNUTÉ RÁMY
Ukrajinci majú s rabujúcimi Rusmi svoje skúsenosti. Už od čias cárskeho Ruska a počas obdobia ZSSR sa Moskva pokúšala potlačiť ukrajinskú identitu vrátane jazyka. Aj preto boli Ukrajinci na takéto správanie ruských vojakov čiastočne pripravení.
Keď vypukla vojna 24. februára, zakryli sochy na námestiach vrecami piesku a vzácne umelecké diela premiestnili do podzemných trezorov. Rusov to však nezastavilo. V Melitopole uniesli riaditeľku miestneho múzea Leilu Ibrahimovú a hľadali vzácnu zbierku zlatých artefaktov zo starovekej Skýtie, ktorá má pre Ukrajinu obrovskú symbolickú hodnotu.
Zamestnanci múzea zlato ukryli do škatúľ do vlhkej pivnice a dúfali, že ho tam Rusi nenájdu. Tí s týmto zámerom vypočúvali viacerých pracovníkov múzea a zlato napokon našli v podzemí budovy.
Poklad potom odniesli do múzea v okupovanej Doneckej oblasti. Jeho riaditeľ Jevgenij Gorlačev, ktorého tam dosadili ruské úrady, pre britský Guardian uviedol, že zlaté artefakty nie sú len pre Ukrajincov, ale „majú veľkú kultúrnu hodnotu pre celý bývalý Sovietsky zväz“.
Podľa správy neziskovej spoločnosti PEN America a PEN Ukraine sa múzeá, knižnice, sochy a ikony na Ukrajine nedostali pod paľbu ruských vojakov len náhodou, ale boli zámerne ničené.
Ruskí vojaci zanechali po sebe spúšť aj v Chersonskom múzeu miestnej tradície – rozbité vitríny a diery v podlahe, ktoré vznikli, keď sa vojaci snažili jednotlivé diela odtiahnuť.
„Hrubo porušili pravidlá prepravy a balenia diel. Obrazy boli v rýchlosti vytrhnuté z rámov, rámy sa rozbili. Kultúrne predmety boli tiež poškodené alebo zničené,“uviedol ukrajinský právnik Vitalij Tytyč, ktorý pracuje v špeciálnej vojenskej jednotke dokumentujúcej vojenské zločiny proti kultúrnemu dedičstvu. „Prídeme v dôsledku toho o množstvo diel.“
Inšpektora kultúrnych predmetov pre chersonskú vládu Denysa Sykozu našli reportéri denníka New York Times postávať nad črepinami skleneného pohára z 5. storočia. „Rozbili ho, keď sa ho snažili ukradnúť. Existoval len jeden takýto,“ticho povedal.
UNESCO od začiatku ruskej agresie zaznamenalo poškodenie 236 kultúrnych miest na Ukrajine.