Končí najstaršia ruská ľudskoprávna organizácia
Ešte pred šiestimi rokmi si ruský prezident Vladimir Putin pripil šampanským s tvárou Moskovskej helsinskej skupiny (MHS), jej najslávnejšou predsedníčkou a symbolom boja sovietskych i ruských občanov za ich práva Ľudmilou Alexejevovou. Lenže to bol rok 2017.
O rok neskôr sa Putin vydal na pohreb tejto ženy, ktorá do svojich 92 rokov neúnavne apelovala na úrady, súdy, politikov aj represívne zložky, aby si ctili ľudskú dôstojnosť.
V stredu sa v Moskve konal súd, ktorého verdikt poslal Moskovskú helsinskú skupinu do ilegality. Ruské ministerstvo spravodlivosti totiž zažalovalo najstaršiu sovietsku a ruskú ľudskoprávnu organizáciu za „vážne, hrubé porušenie zákona“. A dosiahlo svoj cieľ. Teraz je na území Ruska zakázaná.
Ruská prokuratúra už nejaký čas činnosť MHS preverovala. Bez toho, aby vedenie organizácie niekto upozornil, že sa dopúšťa niečoho nekalého, na ňu bola podaná žaloba s návrhom totálnej likvidácie. Prečo? Podľa žalobcu sú porušenia zákona také závažné, že ich nemožno odstrániť. Žiadna šanca na nápravu pre obžalovaných.
ROZHODUJÚCI ÚDER PRIŠIEL PRÁVE TERAZ
Mraky sa nad Moskovskou helsinskou skupinou začali sťahovať už vo chvíli, keď úrady začali jej členov nálepkovať ako „zahraničných agentov“, čo je v Rusku označenie pre tých, ktorí spolupracujú so zahraničím alebo sú zo zahraničia financovaní.
Na zoznam sa rýchlo dostali dvaja slávni členovia MHS – Valerij Borščov a Lev Ponomariov. A to napriek tomu, že ešte v roku 2017 sa šéfka MHS Alexejevová demonštratívne zriekla akejkoľvek podpory zo zahraničia. Nestačilo to.
Teraz prišiel rozhodujúci úder zo strany štátu. Valerij Borščov v reakcii naň povedal: „Mám 80 rokov a nikdy by mi nenapadlo, že sa budem zúčastňovať na súdnom konaní, ktoré má zničiť boj za ľudské práva ako taký.“
Súboj obrancov ľudských práv so štátnou mašinériou prebiehal v malej zasadacej sieni Moskovského mestského súdu, kde boli už pred začiatkom procesu skoro všetky miesta obsadené ľuďmi, z ktorých nikto nepatril k MHS ani inej neziskovej organizácii.
Niektoré obvinenia sú očividne absurdné. MHS sa napríklad údajne previnila okrem iného tým, že hoci bola zaregistrovaná v hlavnom meste Moskve, zúčastňovala sa aj na akciách v iných ruských regiónoch.
Členovia MHS skutočne chodili do regiónov, napríklad sledovať súdy s väzňami z trestaneckej kolónie v Jaroslavlianskej oblasti, ktorí sa odhodlali svedčiť proti dozorcom. V kolónii boli väzni podľa obvinení dlhé roky mučení. Zo svojej podstaty má Moskovská helsinská skupina sledovať aj práva tých, ktorých držia v ruských trestaneckých kolóniách. Teraz sa však preto dostala pred súd.
Helsinské výbory vznikli v rôznych krajinách potom, čo vo fínskych Helsinkách 1. augusta 1975 predstavitelia 35 štátov vrátane ZSSR podpísali Záverečný akt konferencie o bezpečnosti a spolupráci v Európe.
V ZSSR bola Moskovská helsinská skupina tvrdo prenasledovaná, jej členov zatýkali a nútili emigrovať. Napriek tomu prežila až doteraz.
V OHROZENÍ JE AJ SOLŽENICYN
Riaditeľka MHS Svetlana Astrachancevová je presvedčená, že MHS žiadne pravidlá neporušila. A to ani pravidlá registrácie, podľa ktorých prakticky nesmie opustiť Moskvu, kde má úradnú adresu. MHS sa vraj snažila riadiť pravidlom zakazujúcim pôsobenie mimo hlavného mesta, právnici organizácie však nečakali, že ako porušenie zákona bude vyhodnotená aj účasť pozorovateľov na súdoch s väzňami.
Súdny verdikt o MHS je podľa ruských nezávislých komentátorov symbolický. Potvrdzuje to, čo sa za posledných niekoľko mesiacov odohralo v Rusku v oblasti ľudských práv.
Skutočným dôvodom dnešného súdu je totiž rozhodnutie ruského prezidenta Vladimira Putina vyčistiť ruský verejný priestor od akýchkoľvek aktivistických, ľudskoprávnych a ekologických hnutí. Povolené budú len tie, ktoré existujú pod dohľadom Kremľa, ako napríklad Prezidentská rada pre rozvoj občianskej spoločnosti a ľudských práv. Tá je plne podriadená ideológii režimu.
Tomu zodpovedá aj atmosféra v spoločnosti a takisto meniaca sa výučba na školách. Spochybňovanie jednoznačne kladnej úlohy Červenej armády počas takzvanej Veľkej vlasteneckej vojny je napríklad úplne zakázané.
V ruskej Štátnej dume vystúpil v uplynulých dňoch poslanec vládnej strany Jednotné Rusko Dmitrij Viatkin s návrhom, aby zo školských osnov vypadla slávna kniha Alexandra Solženicyna Súostrovie Gulag, ktorá opisuje otrasné podmienky v sovietskych trestaneckých lágroch.
Podľa časti ruskej politickej scény totiž vrhá zlé svetlo na sovietsku minulosť, ktorá vraj nebola taká čierno-biela, ako sa ju „pokúšajú vykresľovať“na Západe. Za v mnohom „lživú knihu“označil kultové dielo nositeľa Nobelovej ceny za literatúru aj ruský politológ Dmitrij Jevstafiev, ktorý pred časom poskytol Deníku N rozhovor.
Nápad svojho straníckeho kolegu netrápiť deti hrôzami opísanými v Súostroví Gulag síce hneď zavrhla členka rady strany Jednotné Rusko Olga Kazakovová s dodatkom, že oficiálne sa o ničom takom nerokuje, ale tieň nad jedným z najslávnejších sovietskych literárnych diel už visí.
Zaujímavé je, že knihu zaradil do školských osnov v roku 2009 sám prezident Putin krátko po Solženicynovej smrti. A rovnako ako kedysi Putin navštevoval šéfku MHS Alexejevovú, chodil počas prvých piatich rokov vo funkcii prezidenta aj za Solženicynom.