Film Všetko, všade, naraz varuje už svojím názvom
Prečo má dielo Daniela Kwana a Daniela Scheinerta jedenásť nominácií na Oscara
Ak mám dnes myslieť na jednu ďalšiu vec, praskne mi hlava! Život Evelyn Quanovej (Michelle Yeoh) sa skladá z nekončiaceho sledu činností. V matriarchálnom móde riadi rodinný podnik, rozdáva úlohy, organizuje, zachraňuje prešľapy, rieši účtovníctvo a myslí na všetky detaily. Berie si na plecia všetku zodpovednosť, chce byť riaditeľkou dobrého osudu svojej rodiny.
Výsledkom je presný opak. Firma kolabuje, na rozhovor s rodinnými príslušníkmi nie je čas, vzťahy sa rozpadávajú. Žena na pokraji nervového zrútenia má namiesto pohodového rodinného krbu do činenia s troskami domáceho hniezda. Vstupuje do pekla vydláždeného dobrými úmyslami.
Film Všetko, všade, naraz krúži okolo vyhorenej postavy. Identifikovať sa s ňou môže každý, kto má pocit, že deň má málo hodín. A že keď nenaplní všetky objavujúce sa požiadavky, nemá nárok sa zastaviť. Rúcajúci sa svet si vysvetľuje tak, že treba robiť viac.
Autori Daniel Kwan a Daniel Scheinert (scenár i réžia) si zvolili chytľavý námet, ktorý zrozumiteľne rozvinú v prvých desiatich minútach filmu. Nasledovať by mohli dve hodiny pomalého psychologického ponoru do vnútra postáv a hľadanie východiska.
Tých jedenásť nominácií na tohtoročných Oscarov však film Všetko, všade, naraz získal za niečo úplne iné. A „úplne iné“je ešte príliš zľahčené konštatovanie.
INÉ ŽIVOTY
Známa myšlienka, ktorá sa každému aspoň raz mihla v hlave: čo by sa stalo, ak by som sa v danom momente rozhodol inak? Ako by vyzeral môj život? Čo som mohol dosiahnuť? Mohla som byť šťastnejšia, spokojnejšia, úspešnejšia či vyrovnanejšia?
Túto otázku si kladie aj Evelyn. Rozdiel oproti nášmu snívaniu je v tom, že v jej prípade nejde len o čosi hypotetické.
Vo filme Všetko, všade, naraz vstupujeme do sveta, ktorý je metaverzom všetkých našich možných životov. Popri tom skutočnom totiž existujú aj iné životné línie, ktoré vznikli na základe našich rozhodnutí v kľúčových okamihoch.
Mala sa Evelyn stať speváčkou, herečkou, bojovníčkou kung-fu, neostať so súčasným partnerom, poslúchnuť rodičov či nesplodiť deti? Musela sa stať majiteľkou nudnej rodinnej práčovne, trpieť pod dominanciou otca, mať submisívneho partnera a dcéru, ktorá nezodpovedá jej predstavám?
Evelyn teraz môže nahliadnuť do všetkých možných alternatív svojho ja, sledovať sa v iných osudoch, porovnávať, hodnotiť, závidieť, trpieť. A to všetko s vedomím, že žije „najhoršiu“verziu z množiny svojich alternatívnych osudov.
AKČNÝ SÚBOJ O DOBRO
Že sa vám to začína zamotávať? A nerozumiete, čo má táto sci-fi vložka spoločné s pôvodným psychologickým námetom?
Autori filmu to divákovi nijako nezľahčujú. Okrem chrúmania čipsov musí zapojiť aj mozgové závity a byť v strehu.
Postupne mu dôjde, že príbeh vyhorenia a rozpadávajúcich sa vzťahov s najbližšími je naprojektovaný práve do tohto matrixovského univerza paralelných svetov. V tejto zložitej štruktúre sa Evelyn stretáva so svojím otcom, manželom aj dcérou, ich nevykomunikované emocionálne pnutie je vybičované do archetypálneho boja dobra so zlom.
Zo svojich paralelných životov si pritom Evelyn môže požičať vlastnosti, ktoré jej pomáhajú na ceste k záchrane seba i celkovej harmónie sveta. Zápas o dobro naberá formu ultrarýchleho akčného súboja medzi superhrdinami. Osobná trauma sa lieči na pódiu antickej drámy s množstvom krvi.
HYPERBOLA SO ZMYSLOM
Názov Všetko, všade a naraz úplne zodpovedá zážitku z filmu. Ak tvorcovia chceli navodiť pocit nervového vypätia, ktorým prechádza hlavná postava, dokonale sa im to podarilo. Nie každý divák to však zvládne.
Ten vizuálny útok a obsahová hyperbola však napokon dávajú zmysel. Akoby hovorili: z traumy sa dá vystúpiť len traumatickým zážitkom. Alebo zásadným poznaním, na základe ktorého človek zmení svoj prístup k svetu.
Ten kľúčový moment pre Evelyn prichádza v momente, keď má zabiť nositeľku všetkého zla, ktorá je zároveň prevtelením jej vlastnej dcéry. V tomto vrcholnom morálnom vypätí si uvedomí, že do negatívnej sféry dcéru dotlačila sama a že zmeniť musí niečo v sebe a nie v nej.
Klasická psychologická dráma by nám toto všetko rozprávala v temných farebných tónoch, za zvukov sláčikov a v dlhých záberoch na tečúce slzy. Daniel Kwan a Daniel Scheinert si, naopak, zvolili pohybové orgie a (možno až príliš) šťavnatý mix sci-fi, trileru, komédie a akčného filmu s prvkami ázijských bojových umení.
AJ BEZ SUPERVLASTNOSTÍ
Autori filmu utkali veľmi výživný koberec, na ktorom je radosť sa herecky vyblázniť. Preto neprekvapí, že za herecké výkony si zúčastnení vyzbierali až štyri nominácie na tohtoročného Oscara (Michelle Yeoh, Ke Huy Quan, Stephanie Hsu a Jamie Lee Curtis). Tvorcovia snímky však budú súťažiť aj s vlastným kreatívnym výkonom a to o najlepšiu réžiu, scenár a tiež v kráľovskej disciplíne o najlepší film.
A prečo? Daniel Kwan a Daniel Scheinert zasadili problém vystresovaného človeka dneška do filmového prostredia, v ktorom by sme ho nečakali. Už len za to si zaslúžia bod. Ich konceptuálny prístup si vyžaduje celého diváka a určite nesadne každému. Mnohí v polovici utečú k čomusi pomalšiemu.
Kto sa však tomu víru udalostí, strihov, pohybov a farieb podvolí, bude na konci odmenený poznaním. A síce, že na to, aby ste zachránili seba a svoju rodinu, nepotrebujete nadprirodzené sily.