Najdôležitejšie voľby tohto roka budú v Turecku
Zatiaľ čo sa Erdoğan snaží predĺžiť svoju vládu, ani tí, ktorí si želajú, aby odišiel, nemôžu byť optimistickí v tom, čo bude nasledovať
Spomedzi volieb s medzinárodným významom, ktoré treba tento rok sledovať, budú tie nigérijské, ktoré sú naplánované na február, zďaleka najväčšie. Tie pakistanské, ktoré sa majú uskutočniť do októbra, budú pravdepodobne najhlučnejšie. Tie najdôležitejšie sa však odohrajú v júni, keď sa prezident Recep Tayyip Erdoğan pokúsi predĺžiť svoju vládu nad Tureckom na tretiu dekádu.
Výsledok bude dôležitý pre geopolitické a ekonomické kalkulácie vo Washingtone i v Moskve, ako aj v hlavných mestách Európy, Blízkeho východu, Strednej Ázie i Afriky. „To, čo sa deje v Turecku, nezostane len v Turecku,“hovorí Ziya Meral, spolupracovník Kráľovského inštitútu pre obranné a bezpečnostné štúdie. „Turecko je možno stredne veľká mocnosť, ale tamojšie voľby ovplyvnia aj veľmoci.“
KIEŽBY ODIŠIEL
Vplyv Ankary na svetové dianie svedčí o Erdoğanových úspechoch počas jeho dlhého pôsobenia na čele krajiny či už v pozícii premiéra (2003 – 2014), alebo prezidenta (od roku 2014). Napriek tomu doma aj v zahraničí vyvolávajú jeho volebné vyhliadky zmiešané pocity. A tí, ktorí si želajú, aby po júnových voľbách odišiel, nemôžu byť optimisti v otázke, kto alebo čo bude nasledovať.
Západní lídri budú radi, keď uvidia Erdoğana odchádzať. Podkopal bezpečnosť NATO, keď objednal systémy protiraketovej obrany z Ruska, svojím blokovaním členstva Švédska a Fínska marí rozširovanie Aliancie, opakovane sa vyhrážal zaplavením Európy utečencami a v posledných mesiacoch používal na adresu Grécka čoraz bojovnejšiu rétoriku.
USA a Európe by bolo lepšie bez Erdoğanovho rušivého vplyvu na svetové dianie, najmä keď sa zintenzívňuje ich konfrontácia s Vladimirom Putinom. Jeho užitočnosť ako partnera je obmedzená. Hoci minulé leto pomáhal sprostredkovať dohodu o zabezpečení odvozu obilia a rastlinného oleja z Ukrajiny, turecký prezident nemal žiadny obmedzujúci vplyv na svojho „drahého priateľa“Vladimira.
POMALÝ OBRAT
Erdoğana nič neobmedzuje. Hoci mnohí ľudia z amerických i európskych zahraničnopolitických kruhov lipnú na nádeji, že sa dá zlákať späť, jeho svetonázor je „oveľa radikálnejší, než si väčšina ľudí zo Západu myslí“. Tak hovorí politológ Selim Koru, ktorý dodáva, že jeho ambíciou v bezprostrednom susedstve Turecka, kde má Ankara čoraz väčší vplyv, nie je dopĺňať americký a európsky vplyv, ale „nahradiť ho a čeliť mu“.
Ak by bol prezident porazený, hovorí Sinan Ülgen, riaditeľ istanbulského think-tanku EDAM, „jeho nástupca premení Turecko na iného zahraničnopolitického aktéra, ktorému bude viac vyhovovať jeho postavenie západného národa“.
Lenže aj keby sa to stalo, nikto by nemal očakávať rýchly obrat o 180 stupňov. Erdoğan mal dvadsať rokov na to, aby v tureckých inštitúciách – vo vláde, armáde, akademickej obci, náboženských organizáciách a médiách – presadzoval svoj radikálny svetonázor. Ak z volieb vzíde nový prezident, bude musieť rozobrať budovu, ktorú postavil jeho predchodca. Úloha však bude ešte ťažšia, pretože jeho strana AKP zostane v parlamente výrazne prítomná a bude sa určite zúrivo brániť zmenám.
Stojí za to pripomenúť, že tureckému lídrovi trvalo aspoň desaťročie, kým podkopal sekulárny charakter štátu, ktorý vybudoval zakladateľ moderného Turecka Kemal Atatürk, a AKP mala počas tohto obdobia v parlamente pohodlnú väčšinu. Aj Herkules by sa mohol po jeho odchode zdráhať vyčistiť anatolské stajne.
KTO HO NAHRADÍ?
To všetko za predpokladu, že voliči Erdoğana vyženú, čo je však sotva isté. Turci majú na svojho prezidenta a jeho politiku dvojaký názor. Koncom októbra prieskum spoločnosti Metropoll ukázal, že s prezidentom súhlasí až 47,6 percenta opýtaných, čo je slušný nárast z 39 percent spred roka. To by bol pozoruhodný výsledok pre každého vodcu, ktorý je na vrchole tak dlho ako on. V demokraciách je zjavná tendencia, že časom narastá nespokojnosť s lídrom, no v súčasnom Turecku udivujúco klesá aj napriek tomu, že pod jeho vedením rastie ekonomický chaos.
Tento chaos je do veľkej miery jeho zásluhou: Erdoğanovo magické myslenie vo veci úrokových sadzieb výrazne prispelo k ohromujúcej inflácii, k oslabeniu líry a anemickým investíciám. A preto väčšina Turkov cíti, že ich krajina sa uberá nesprávnym smerom.
Prečo sa teda mnohí stále obracajú na toho istého človeka s nádejou, že napraví smerovanie ich krajiny? Čiastočne je to preto, že nevedia, kto by mal byť tým, kto uvoľní uzdu. Hlavné opozičné strany vytvorili jednotný front známy ako Stôl pre šiestich, ale hoci do volieb nezostáva ani celý polrok, ešte neoznámili meno svojho prezidentského kandidáta. Vieme však aspoň to, že dvaja možní kandidáti sú z poprednej opozičnej strany CHP: istanbulský starosta Ekrem İmamoğlu a dlhoročný líder strany Kemal Kılıçdaroğlu.
Opozičná skupina pomaly formulovala jasnú stratégiu nápravy tureckej ekonomiky. CHP konečne odhalila niečo, čo pripomína politickú agendu, ktorá dlho predtým pripomínala najmä vzdušné zámky veľkých investícií s minimom detailov.
Erdoğanovým preferovaným súperom by bol Kılıçdaroğlu, trochu bezfarebný veterán, ktorý vedie opozičnú stranu už dvanásť rokov. Mnohí tureckí politickí analytici tvrdia, že mladší, charizmatickejší İmamoğlu by bol silnejším vyzývateľom. V roku 2019 získal post starostu najväčšieho tureckého mesta vďaka inkluzívnej, optimistickej kampani, a to aj po opakovaní volieb, ktoré si vynútil prezident tým, že odmietol prijať výsledky prvého hlasovania.
JE TO JEHO MOMENT
Prezident a jeho strana vynaložili veľa energie, aby udržali İmamoğla na uzde. Minulý mesiac bol starosta odsúdený za bezvýznamné obvinenie z urážky volebných činiteľov, ale tento verdikt mu vlastne pomohol: spojil opozíciu a možno zvýšil jeho šance stať sa prezidentským kandidátom. „İmamoğlu dnes predstavuje silný príbeh,“hovorí Ayse Zarakol, profesorka medzinárodných vzťahov na Cambridgeskej univerzite. „Je to jeho moment.“(Volebné pravidlá umožňujú starostovi kandidovať za prezidenta a jeho právnici spochybňujú odsúdenie.)
Úradujúci prezident má však stále silné čísla, čo naznačuje, že by mohol poraziť akéhokoľvek súpera, najmä ak ekonomika na jar vykáže známky oživenia. Erdoğan počíta s investíciami a bankovými vkladmi zo Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie, ako aj s Putinovými sľubmi, že z Turecka urobí centrum na export ruského zemného plynu, čo by mohlo rozptýliť zlú náladu. Erdoğan hovoril aj o náleziskách tureckého zemného plynu v Čiernom mori, čím podporil špekulácie o neočakávaných príjmoch. Minulý mesiac oznámil zvýšenie minimálnej mzdy o 55 percent, pred dvomi týždňami zvýšil platy a dôchodky štátnych zamestnancov.
On a jeho strana využívajú starých strašiakov kurdského terorizmu a západnej perfídnosti, ako aj reči v štýle kultúrnych vojen o nebezpečenstvách homosexuality pre rodinu a islamské hodnoty. Hrozby Grécku majú pre zmenu zvýšiť nacionalistický zápal.
Táto taktika pomohla Erdoğanovi vyhrať už predchádzajúce voľby. Môže sa to stať znova. Kým Turci neodovzdajú svoje hlasy, západní lídri zostanú v neistote, na čo sa pripraviť.