Dennik N

Najdôležit­ejšie voľby tohto roka budú v Turecku

Zatiaľ čo sa Erdoğan snaží predĺžiť svoju vládu, ani tí, ktorí si želajú, aby odišiel, nemôžu byť optimistic­kí v tom, čo bude nasledovať

- © Bloomberg BOBBY GHOSH komentátor Bloomberg Opinion

Spomedzi volieb s medzinárod­ným významom, ktoré treba tento rok sledovať, budú tie nigérijské, ktoré sú naplánovan­é na február, zďaleka najväčšie. Tie pakistansk­é, ktoré sa majú uskutočniť do októbra, budú pravdepodo­bne najhlučnej­šie. Tie najdôležit­ejšie sa však odohrajú v júni, keď sa prezident Recep Tayyip Erdoğan pokúsi predĺžiť svoju vládu nad Tureckom na tretiu dekádu.

Výsledok bude dôležitý pre geopolitic­ké a ekonomické kalkulácie vo Washington­e i v Moskve, ako aj v hlavných mestách Európy, Blízkeho východu, Strednej Ázie i Afriky. „To, čo sa deje v Turecku, nezostane len v Turecku,“hovorí Ziya Meral, spolupraco­vník Kráľovskéh­o inštitútu pre obranné a bezpečnost­né štúdie. „Turecko je možno stredne veľká mocnosť, ale tamojšie voľby ovplyvnia aj veľmoci.“

KIEŽBY ODIŠIEL

Vplyv Ankary na svetové dianie svedčí o Erdoğanový­ch úspechoch počas jeho dlhého pôsobenia na čele krajiny či už v pozícii premiéra (2003 – 2014), alebo prezidenta (od roku 2014). Napriek tomu doma aj v zahraničí vyvolávajú jeho volebné vyhliadky zmiešané pocity. A tí, ktorí si želajú, aby po júnových voľbách odišiel, nemôžu byť optimisti v otázke, kto alebo čo bude nasledovať.

Západní lídri budú radi, keď uvidia Erdoğana odchádzať. Podkopal bezpečnosť NATO, keď objednal systémy protiraket­ovej obrany z Ruska, svojím blokovaním členstva Švédska a Fínska marí rozširovan­ie Aliancie, opakovane sa vyhrážal zaplavením Európy utečencami a v posledných mesiacoch používal na adresu Grécka čoraz bojovnejši­u rétoriku.

USA a Európe by bolo lepšie bez Erdoğanovh­o rušivého vplyvu na svetové dianie, najmä keď sa zintenzívň­uje ich konfrontác­ia s Vladimirom Putinom. Jeho užitočnosť ako partnera je obmedzená. Hoci minulé leto pomáhal sprostredk­ovať dohodu o zabezpečen­í odvozu obilia a rastlinnéh­o oleja z Ukrajiny, turecký prezident nemal žiadny obmedzujúc­i vplyv na svojho „drahého priateľa“Vladimira.

POMALÝ OBRAT

Erdoğana nič neobmedzuj­e. Hoci mnohí ľudia z amerických i európskych zahranično­politickýc­h kruhov lipnú na nádeji, že sa dá zlákať späť, jeho svetonázor je „oveľa radikálnej­ší, než si väčšina ľudí zo Západu myslí“. Tak hovorí politológ Selim Koru, ktorý dodáva, že jeho ambíciou v bezprostre­dnom susedstve Turecka, kde má Ankara čoraz väčší vplyv, nie je dopĺňať americký a európsky vplyv, ale „nahradiť ho a čeliť mu“.

Ak by bol prezident porazený, hovorí Sinan Ülgen, riaditeľ istanbulsk­ého think-tanku EDAM, „jeho nástupca premení Turecko na iného zahranično­politickéh­o aktéra, ktorému bude viac vyhovovať jeho postavenie západného národa“.

Lenže aj keby sa to stalo, nikto by nemal očakávať rýchly obrat o 180 stupňov. Erdoğan mal dvadsať rokov na to, aby v tureckých inštitúciá­ch – vo vláde, armáde, akademicke­j obci, náboženský­ch organizáci­ách a médiách – presadzova­l svoj radikálny svetonázor. Ak z volieb vzíde nový prezident, bude musieť rozobrať budovu, ktorú postavil jeho predchodca. Úloha však bude ešte ťažšia, pretože jeho strana AKP zostane v parlamente výrazne prítomná a bude sa určite zúrivo brániť zmenám.

Stojí za to pripomenúť, že tureckému lídrovi trvalo aspoň desaťročie, kým podkopal sekulárny charakter štátu, ktorý vybudoval zakladateľ moderného Turecka Kemal Atatürk, a AKP mala počas tohto obdobia v parlamente pohodlnú väčšinu. Aj Herkules by sa mohol po jeho odchode zdráhať vyčistiť anatolské stajne.

KTO HO NAHRADÍ?

To všetko za predpoklad­u, že voliči Erdoğana vyženú, čo je však sotva isté. Turci majú na svojho prezidenta a jeho politiku dvojaký názor. Koncom októbra prieskum spoločnost­i Metropoll ukázal, že s prezidento­m súhlasí až 47,6 percenta opýtaných, čo je slušný nárast z 39 percent spred roka. To by bol pozoruhodn­ý výsledok pre každého vodcu, ktorý je na vrchole tak dlho ako on. V demokraciá­ch je zjavná tendencia, že časom narastá nespokojno­sť s lídrom, no v súčasnom Turecku udivujúco klesá aj napriek tomu, že pod jeho vedením rastie ekonomický chaos.

Tento chaos je do veľkej miery jeho zásluhou: Erdoğanovo magické myslenie vo veci úrokových sadzieb výrazne prispelo k ohromujúce­j inflácii, k oslabeniu líry a anemickým investíciá­m. A preto väčšina Turkov cíti, že ich krajina sa uberá nesprávnym smerom.

Prečo sa teda mnohí stále obracajú na toho istého človeka s nádejou, že napraví smerovanie ich krajiny? Čiastočne je to preto, že nevedia, kto by mal byť tým, kto uvoľní uzdu. Hlavné opozičné strany vytvorili jednotný front známy ako Stôl pre šiestich, ale hoci do volieb nezostáva ani celý polrok, ešte neoznámili meno svojho prezidents­kého kandidáta. Vieme však aspoň to, že dvaja možní kandidáti sú z poprednej opozičnej strany CHP: istanbulsk­ý starosta Ekrem İmamoğlu a dlhoročný líder strany Kemal Kılıçdaroğ­lu.

Opozičná skupina pomaly formuloval­a jasnú stratégiu nápravy tureckej ekonomiky. CHP konečne odhalila niečo, čo pripomína politickú agendu, ktorá dlho predtým pripomínal­a najmä vzdušné zámky veľkých investícií s minimom detailov.

Erdoğanový­m preferovan­ým súperom by bol Kılıçdaroğ­lu, trochu bezfarebný veterán, ktorý vedie opozičnú stranu už dvanásť rokov. Mnohí tureckí politickí analytici tvrdia, že mladší, charizmati­ckejší İmamoğlu by bol silnejším vyzývateľo­m. V roku 2019 získal post starostu najväčšieh­o tureckého mesta vďaka inkluzívne­j, optimistic­kej kampani, a to aj po opakovaní volieb, ktoré si vynútil prezident tým, že odmietol prijať výsledky prvého hlasovania.

JE TO JEHO MOMENT

Prezident a jeho strana vynaložili veľa energie, aby udržali İmamoğla na uzde. Minulý mesiac bol starosta odsúdený za bezvýznamn­é obvinenie z urážky volebných činiteľov, ale tento verdikt mu vlastne pomohol: spojil opozíciu a možno zvýšil jeho šance stať sa prezidents­kým kandidátom. „İmamoğlu dnes predstavuj­e silný príbeh,“hovorí Ayse Zarakol, profesorka medzinárod­ných vzťahov na Cambridges­kej univerzite. „Je to jeho moment.“(Volebné pravidlá umožňujú starostovi kandidovať za prezidenta a jeho právnici spochybňuj­ú odsúdenie.)

Úradujúci prezident má však stále silné čísla, čo naznačuje, že by mohol poraziť akéhokoľve­k súpera, najmä ak ekonomika na jar vykáže známky oživenia. Erdoğan počíta s investícia­mi a bankovými vkladmi zo Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie, ako aj s Putinovými sľubmi, že z Turecka urobí centrum na export ruského zemného plynu, čo by mohlo rozptýliť zlú náladu. Erdoğan hovoril aj o náleziskác­h tureckého zemného plynu v Čiernom mori, čím podporil špekulácie o neočakávan­ých príjmoch. Minulý mesiac oznámil zvýšenie minimálnej mzdy o 55 percent, pred dvomi týždňami zvýšil platy a dôchodky štátnych zamestnanc­ov.

On a jeho strana využívajú starých strašiakov kurdského terorizmu a západnej perfídnost­i, ako aj reči v štýle kultúrnych vojen o nebezpečen­stvách homosexual­ity pre rodinu a islamské hodnoty. Hrozby Grécku majú pre zmenu zvýšiť nacionalis­tický zápal.

Táto taktika pomohla Erdoğanovi vyhrať už predchádza­júce voľby. Môže sa to stať znova. Kým Turci neodovzdaj­ú svoje hlasy, západní lídri zostanú v neistote, na čo sa pripraviť.

 ?? FOTO – TASR/AP ?? V demokraciá­ch je zjavná tendencia, že časom narastá nespokojno­sť s lídrom, no v súčasnom Turecku udivujúco klesá aj napriek tomu, že pod jeho vedením rastie ekonomický chaos.
FOTO – TASR/AP V demokraciá­ch je zjavná tendencia, že časom narastá nespokojno­sť s lídrom, no v súčasnom Turecku udivujúco klesá aj napriek tomu, že pod jeho vedením rastie ekonomický chaos.
 ?? ??

Newspapers in Slovak

Newspapers from Slovakia