Najprv prázdniny, potom šturm

Krajina, kde sa riešia problémy na poslednú chvíľu. A niekedy aj neskôr

Parlament vo štvrtok začal rozpravu o uznesení k predčasným voľbám. Hlasovať sa však o ňom bude až v poslednom možnom termíne, v utorok 31. januára o piatej.

Je to priam vzorec správania časti niekdajšej koalície: najprv si dáme prázdniny, naťahujeme čas, ktorý si občas krátime čakaním na zázrak, a potom šturmujeme. Niekedy až potom, čo to už nemá zmysel. Najlepšiu ukážku sme videli cez letné prázdniny. Na ich začiatku bolo ultimátum SaS vyzývajúce na odchod Igora Matoviča. Kam sa posunula situácia za dva mesiace? Začiatkom septembra podal demisiu len Richard Sulík a svojich desať podmienok si dal, naopak, Matovič. Heger dostal ešte pár dní, no so svojím straníckym šéfom nepohol, čím si pomohol k strate väčšiny.

V decembri SaS pristúpila k ešte tvrdšiemu kroku – k návrhu na vyslovenie nedôvery vláde. Isté je, že opäť žiadala Matovičovu hlavu. No ten svoju demisiu odniesol tesne pre hlasovaním. Tým ho oddialil, ale len dokiaľ sa neukázalo, že si to napokon rozmyslel, čím prispel k pádu vlády. Po Matovičovom naozajstnom odchode nám premiér i SaS dokonca predviedli, ako riešiť problémy hodinu po dvanástej. To keď vytvárali dojem, že by sa koalícia mohla dať opäť dokopy. Liberálov to zakrátko prešlo, ale Heger aj tak pokračoval v zbere podpisov ešte niekoľko dní.

Zhoda medzi pozostatkami bývalej koalície sa nakoniec našla, ale na niečom inom – na zabetónovaní volebného systému a na otázke, ako skrátiť volebné obdobie. Takýto súlad je milým prekvapením. To, čo neprekvapí vôbec, je odkladanie hlasovania o skrátení volebného obdobia na posledný deň. A, samozrejme, ani to, že si chcú niekdajší koaličníci natiahnuť mandát do posledného únosného termínu. Nech si prieskumy či zdravý rozum hovoria, čo chcú, oni to inak ani nevedia.*

Najprv si dáme prázdniny, naťahujeme čas, ktorý si občas krátime čakaním na zázrak, a potom šturmujeme. Niekedy až potom, čo to už nemá zmysel.