Kováčik, Pčolinský a Výboh našli pomoc u prokurátoriek
Špeciálna prokuratúra zverejnila listy, ktoré prokurátorky generálnej prokuratúry poslali na súd. Maroš Žilinka ich postup zahmlieva
September 2021, december 2021 a máj 2022 – obvinení Dušan Kováčik, Miroslav Výboh a Vladimír Pčolinský. V týchto troch prípadoch po podaní obžaloby napísali prokurátorky generálnej prokuratúry listy na súd a upozornili na údajné procesné pochybenia v prípravnom konaní.
Špeciálny prokurátor Daniel Lipšic označil tieto kauzy za „profilové“a dáva najavo, že takýto postup podriadených Maroša Žilinku považuje za zásah do výkonu spravodlivosti.
Spája ich aj to, že vo všetkých troch nestihli na generálnej prokuratúre rozhodnúť o návrhoch podľa paragrafu 363. Obvinení tak nedostali u Maroša Žilinku šancu, aby zrušil ich obvinenie.
KTO DOZERÁ NA VYŠETROVANIE, KTO SÚDI A ČO S TÝM MAJÚ ŽILINKOVI PODRIADENÍ
Prokurátorky generálnej prokuratúry upozornili sudcov na možné porušenie práva na obhajobu a „nechali na zváženie“, či sa to naozaj stalo. Podľa Trestného poriadku je porušenie práv na obhajobu dôvodom na odmietnutie obžaloby.
Prípady pritom dozorovala špeciálna prokuratúra: jej prokurátori robili dozor nad vyšetrovaním a doviedli ho až k obžalobám. A keď podali obžaloby na súd, bolo už na sudcoch, či ich prijmú a ako o nich budú ďalej rozhodovať. Právomoc generálnej prokuratúry sa končí ukončením vyšetrovania – a ako už opakovane ukázal Maroš Žilinka, cez paragraf 363 ju aj naplno využíva.
„Tieto podania boli zasielané súdu bez právneho titulu, bez znalosti spisu a bez informovania príslušného prokurátora špeciálnej prokuratúry,“upozornila vo štvrtok špeciálna prokuratúra na svojom Facebooku a aj zverejnila listy prokurátoriek Martiny Cibuľovej a Kataríny Habčákovej.
Špeciálna prokuratúra tak reagovala na vyjadrenia generálnej prokuratúry pod vedením Maroša Žilinku, ktorá namiesto vysvetlenia, prečo jeho podriadené takto konali, začala podstatu problému zahmlievať.
LIPŠIC: TOTO ROBÍ OBHAJOBA
Daniel Lipšic kritizoval postup prokurátoriek. Čudoval sa, ako je možné, že keď špeciálna prokuratúra podá v profilových kauzách obžalobu, „prokurátorka generálnej prokuratúry napíše na súd, aby obžaloba bola vrátená a vec odmietnutá“.
„To robí obhajoba – to nerobia prokurátori. My sedíme na hlavnom pojednávaní na opačných stranách miestnosti. Ak sa takéto podania stávajú súčasťou obhajoby v závažných kauzách, tak si myslím, že je to zarážajúce,“povedal Lipšic, ktorý pred novinármi vystúpil aj s viacerými kolegami.
„Generálna prokuratúra musí ako nepravdivé odmietnuť tvrdenie špeciálneho prokurátora, že by prokurátorka generálnej prokuratúry napísala na súd v nejakej veci, aby bola obžaloba vrátená a odmietnutá,“odkázal Žilinka cez hovorcu Dalibora Skladana.
Listy prokurátoriek sa pritom nedajú chápať veľmi inak ako návod na vrátenie a odmietnutie obžaloby. Neštandardné je už len to, že sa obrátili na súd, hoci prípad nedozorovali.
Na konci jedného z listov prokurátorky sa píše: „Ponechávam teda na zváženie sudcu […], či mohlo dôjsť k porušeniu práva obžalovaného na obhajobu.“
NAJVYŠŠÍ SÚD ICH ARGUMENTY ZAMIETOL
Prvý list sa týkal obžaloby bývalého špeciálneho prokurátora Dušana Kováčika a podnikateľa s kontaktmi na tajnú službu Petra Košča. V ich prípade v septembri 2021 prokurátorka Cibuľová upozornila sudcu Michala Trubana, že obžalobu podal prokurátor špeciálnej prokuratúry skôr, ako stihli na generálnej prokuratúre rozhodnúť podľa paragrafu 363 Trestného poriadku.
Truban obžalobu odmietol a videl v tomto pochybení porušenie práva na obhajobu. Prípad sa tak dostal na Najvyšší súd, ktorý však prikázal sudcovi konať. Argumenty o porušení práva pre nerozhodnutú 363-ku nepovažoval za správne.
„Podaním obžaloby totiž prieskum zákonnosti trestného stíhania, vrátane prieskumu zákonnosti vznesenia obvinenia, obvineným vôbec odopretý nebol, pretože ich trestné stíhanie sa tým len presunulo do štádia konania pred súdom,“napísal v decembri 2021 senát Jany Zemkovej, Petra Kaňu a Jany Serbovej.
Pár dní po tomto rozhodnutí písala na špecializovaný súd prokurátorka Habčáková, aby v prípade obžaloby vplyvného podnikateľa Miroslava Výboha, proti ktorému sa konalo ako proti ušlému, upozornila na pochybenia v prípravnom konaní. Chybu videla v tom, že prokurátor rozhodol o sťažnosti proti obvineniu takmer súbežne s podaním obžaloby, čím vraj znemožnil obvinenému využiť právo podať si návrh podľa paragrafu 363.
Procesné pochybenie videla i v tom, že obhajoba si nemohla preštudovať celý spis. Chýbalo v ňom totiž rozhodnutie o sťažnosti proti obvineniu.
„Ponechávam na zváženie sudcu […], či uvedeným postupom, teda skončením vyšetrovania bez toho, aby uznesenie o vznesení obvinenia nadobudlo
špeciálny prokurátor
právoplatnosť, a následne rozhodnutím o sťažnosti deň pred podaním obžaloby, teda odňatím práva obvineného na podanie návrhu podľa paragrafu 363 […], mohlo dôjsť k porušeniu práv obvineného na obhajobu,“napísala Habčáková.
Pôvodne mal o obžalobe Výboha rozhodovať sudca Jozef Šutka, ktorý ju nevrátil a neodmietol. V prípade však nakoniec rozhodovať nebude, pretože medzičasom prešiel na Najvyšší súd. Výbohov spis tak zdedil sudca Truban.
VÝBOH SA CÍTI DOTKNUTÝ
Práve Výbohovi obhajcovia sa do sporu medzi špeciálnou a generálnou prokuratúrou verejne zapojili. V stanovisku, ktoré poslali médiám, sa postavili na Žilinkovu stranu.
Aj oni pripomínajú, že prokurátorka vo Výbohovom prípade nenavrhla odmietnuť obžalobu.
„V skutočnosti list obsahoval len faktografickú chronológiu nezákonného konania zo strany vyšetrovateľky NAKA a prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry pri skončení vyšetrovania a podaní obžaloby,“uviedli obhajcovia. Prokurátori špeciálnej prokuratúry podľa nich nie prvýkrát neuvádzali pravdu o kauze ich klienta.
„Týmto konaním tak opäť neprimeraným spôsobom zasiahli do osobnostných práv Miroslava Výboha,“napísali. Tvrdia, že v „právnom štáte je neprijateľné, aby zo strany orgánov prokuratúry dochádzalo k takýmto neprimeraným útokom na klienta“.
Za konaním prokurátorov špeciálnej prokuratúry vidia len snahu odvrátiť pozornosť sudcu a verejnosti „od priam bizarného porušenia Trestného poriadku“.
Na záver obhajcovia upozornili, že vyjadrenia prokurátorov ÚŠP vnímajú ako „nespochybniteľný dôkaz zaujatosti špeciálneho prokurátora a jemu podriadených prokurátorov voči Miroslavovi Výbohovi“. Je pravdepodobné, že vystúpenie prokurátorov teda využijú na námietku voči nim.
Výboh má celý tím obhajcov, ktorý vedie Ladislav Smejkal z Dentons Europe, ale je v ňom napríklad aj Robert Kaliňák či Ondrej Urban. Ten zastupuje aj bývalého šéfa SIS Vladimíra Pčolinského, ktorého sa týkal tretí list z generálnej prokuratúry.
ANI PRI PČOLINSKOM NEUSPELA
Aj tretí list písala prokurátorka Cibuľová a opäť so svojou argumentáciou napokon na Najvyššom súde neuspela. V máji 2022 napísala na špecializovaný súd kvôli Pčolinskému, ktorému už raz paragraf 363 pomohol. Koncom leta 2021 na základe tohto ustanovenia zrušili u Žilinku jeho obvinenie.
Po opätovnom obvinení Pčolinského už na generálnej prokuratúre podľa paragrafu 363 rozhodnúť nestihli. Cibuľová preto vyše dvesto strán podkladov od obhajoby preposlala sudcovi aj so sprievodným listom, v ktorom ho upozornila, že o námietke voči pôvodnému dozorovému prokurátorovi rozhodol nepríslušný prokurátor.
Za problém označila, že nerozhodoval bezprostredný nadriadený prokurátora, ale vtedajší zástupca špeciálneho prokurátora Ladislav Masár.
„Ponechávam na zváženie sudcu […], či uvedeným postupom, teda znemožnením vybavenia návrhov obvineného v rámci prípravného konania, ktoré boli obvineným podané riadne a včas, pred skončením vyšetrovania, mohlo dôjsť k porušeniu práv obvineného na obhajobu,“napísala Cibuľová.
Sudca Rastislav Stieranka sa s týmto argumentom stotožnil. Všimol si však aj pochybenie vyšetrovateľa v závere konania, a aj preto prípad odmietol a vrátil ho prokurátorovi. Najvyšší súd sa stotožnil so Stierankovým rozhodnutím, pokiaľ išlo o chybu policajta.
Na rozdiel od Stieranku pochybenie na prokuratúre Najvyšší súd nevidel a povedal, že rozhodnutie o námietke bolo v súlade so zákonom.
Denník N preto oslovil generálnu prokuratúru, ako to vníma. Vysvetlenie pred rokom (na list sme sa pýtali 4. januára) neprišlo. „Generálna prokuratúra nekomentuje rozhodnutia súdov,“odpovedal hovorca Dalibor Skladan.