Česko by malo zvážiť, či nezrušiť priamu voľbu prezidenta
Je veľkou otázkou, či priamou voľbou hlavy štátu získavame hodnotu, ktorá by vyvážila každých päť rokov obrovské bremeno dezinformácií rozdeľujúcich spoločnosť
Éra Andreja Babiša je opäť o niečo bližšie ku koncu. Bývalý premiér a predseda najsilnejšej opozičnej strany utrpel ďalšiu porážku. Na rozdiel od parlamentných volieb však išiel do boja o Hrad sám a výsledok oslabí nielen jeho politické hnutie ANO, ale aj Babiša osobne.
Babiš sa uchádzal o prezidentský post predovšetkým preto, lebo sa spoliehal na úspech svojho hnutia v parlamentných voľ bách najneskôr v riadnom termíne a na kumuláciu moci, ktorú by mohol využiť na to, čo sa mu nepodarilo na čele vlády – teda na upevnenie moci vo vlastných rukách podobným spôsobom, ako sa to podarilo jeho vzoru Viktorovi Orbánovi v Maďarsku.
Tento scenár sa zatiaľ podarilo odvrátiť. To je však len začiatok zmien, ktoré musí Česká republika s novým prezidentom na čele podstúpiť, aby v dohľadnom čase vôbec nehrozili.
Po svojom znovuzvolení pred piatimi rokmi Miloš Zeman oznámil, že sa vydá do obcí a regiónov, kde získal najviac hlasov. Toto je jeden z mnohých spôsobov, ako by mal Petr Pavel urobiť opak toho, čo urobil jeho predchodca. Mal by ísť na miesta, kde ľudia volili jeho protikandidáta. A problémy týchto ľudí, komunít a regiónov zaradil na prvé miesto svojho prezidentského programu.
TREBA CHODIŤ MEDZI BABIŠOVÝCH VOLIČOV
Miloš Zeman tam síce išiel, ale z chudobných častí a obyvateľov Českej republiky, ktorých problémy ho nezaujímali, a teda ani nič neriešil, si urobil len zásobáreň priaznivcov. Bohužiaľ, ani o súčasnej vláde sa nedá povedať, že by sociálne problémy považovala za svoju prioritu. Priznajme porazenému Andrejovi Babišovi, že to bol on, kto pre týchto ľudí urobil v posledných rokoch najviac, aj keď išlo len o nesystémové zvyšovanie dôchodkov, dávok a platov podhodnotených profesií. Ale bolo to aspoň niečo.
Je veľmi dobré, že Pavel oslovil Babišových voličov hneď po svojom víťazstve, ale nemalo by zostať len pri tom. Ak sa nechceme obávať víťazstva populistov v každých voľbách, musíme v tejto oblasti výrazne pridať. A hoci to musí urobiť v prvom rade vláda, prezident má obrovskú príležitosť posunúť krajinu vpred.
Je to práve hlava štátu, ktorá musí ísť do týchto regiónov, poukázať na ich problémy a tlačiť na pravicovú vládu, aby ich neprehliadala. Fungujúca verejná doprava, dostupné školy a nemocnice, koniec segregácie, biznisu s úžerou a exekúciami – to sú len niektoré zo zmien, o ktorých už roky vieme, že sú nevyhnutné, ale stále ich odsúvame.
STOJÍ NÁM PRIAMA VOĽBA ZA TO?
Kampaň, ktorá sa práve skončila, by mala viesť aj k vážnej úvahe, či neukončiť experiment s priamou voľbou prezidenta. V roku 2011 to dávalo zmysel; Česká republika sa zaradila k mnohým európskym krajinám, kde si voliči sami vyberajú hlavu štátu. V tom čase sme však nemali ani potuchy o dezinformáciách, ani o tom, akou veľkou výzvou pre demokraciu sa tento fenomén stane.
Samozrejme, dezinformácie ovplyvňujú aj parlamentné voľby, ale ich najväčší polarizačný potenciál je logicky počas výberu medzi dvoma možnosťami. V posledných týždňoch sme to naplno pocítili už druhýkrát. Je pravda, že na rozdiel od minulých volieb nezvíťazil favorit dezinformátorov, ale úplne zbytočný strach z „mobilizácie“alebo zo „zatiahnutia do vojny“zabezpečil, že zákopy v spoločnosti vykopal rovnako hlboko, ako to pred piatimi rokmi urobili obavy z migrantov alebo islamizácie.
Zároveň nie je veľmi pravdepodobné, že by demokratické krajiny v dohľadnom čase vyriešili fenomén dezinformácií. Je veľkou otázkou, či priamou voľbou hlavy štátu získavame hodnotu, ktorá by vyvážila toto obrovské bremeno každých päť rokov.
Ak by vyhral Andrej Babiš, výzvy na jej zrušenie by sa dali považovať za prejav frustrácie z porážky Petra Pavla.
Jeho víťazstvo nám však dáva príležitosť vážne sa zamyslieť nad výhodami a nevýhodami priamych volieb.
V marci vstúpi Česká republika do novej éry. Otvára sa jej príležitosť, ktorá sa v posledných rokoch zdala prakticky nemožná. Môže začať fungovať ako normálna demokratická krajina, ktorá neplytvá svojím potenciálom na osobné záujmy svojich vodcov, ale venuje ho budúcnosti svojich občanov. Zároveň však teraz minimálne do ďalších volieb nebude vo vysokej funkcii nikto, koho by bolo možné obviniť z neúspechu. Nový prezident bude niesť veľkú časť zodpovednosti za to, aby politici hrali slušnú hru s nádejnými kartami moci, ktoré sú rozdané v prospech nás všetkých.*
Samozrejme, dezinformácie ovplyvňujú aj parlamentné voľby, ale ich najväčší polarizačný potenciál je logicky počas výberu medzi dvoma možnosťami. V posledných týždňoch sme to naplno pocítili už druhýkrát.