Deti v polepšovniach bijú aj zneužívajú
Generálna prokuratúra spravila neohlásené kontroly vo všetkých 13 reedukačných centrách na Slovensku. Maroš Žilinka zvolal veľké pracovné rokovanie, vraví o neakceptovateľnom stave
Maloletá Timea trávi v „izolačke“už viac ako 24 hodín. V zamknutej miestnosti v „absolútne neprijateľných podmienkach“bez funkčného osvetlenia a s plesňou na toalete netuší, čo s ňou bude. A tak iba čaká, kedy sa dvere otvoria.
Zatvorili ju hneď po prijatí do Reedukačného centra v Zlatých Moravciach. Riaditeľka nariadila, že vyjsť môže až po piatich dňoch.
Do centra však nečakane prichádza na neohlásenú kontrolu prokurátorka Zuzana Hozová z generálnej prokuratúry, a keď sa dozvie o zatvorenej Timei, okamžite začne konať.
Riaditeľka zariadenia nie je v práci a telefonicky nie je schopná sformulovať zákonný dôvod na absolútnu izoláciu dievčaťa. Prokurátorka preto prikazuje pustiť ju von. Z izolačky vychádza dieťa bez príznakov akéhokoľvek ochorenia.
Toto je len začiatok opisu otrasných podmienok v reedukačných zariadeniach, kedysi nazývaných polepšovne.
Generálna prokuratúra zverejnila prelomovú správu o tom, ako zlyhávajú reedukačné centrá na Slovensku. Netrestný odbor ich preveroval počas minulého roka, Maroš Žilinka totiž zahrnul previerku týchto zariadení medzi svoje dlhodobé priority. Neohlásené kontroly spravili vo všetkých 13 centrách na Slovensku, je v nich okolo 390 detí.
ZBITÝ CHLAPEC PRIKRYTÝ V ROHU TRIEDY
Na úvod jeden príklad z Reedukačného centra vo Vrábľoch. V rohu triedy nehybne leží chlapec prikrytý karimatkou. Keď prokurátorka vošla do triedy školy pôsobiacej v rámci centra, ležiace chlapča si nevšimla. Upozornili ju až deti, keď sa ich pýtala, či sa učia len štyria. Hovorili jej, že je tam s nimi aj Riško, ale nie je mu dobre a bolí ho hlava. Keď sa chlapec posadil, všimla si modrinu na hlave a na líci škrabanec. Najprv nechcel prezradiť, čo sa stalo, prokurátorka však zistila, že ho udrela vychovávateľka. Zarážajúce je aj to, čo nasledovalo po oznámení prípadu polícii.. V akom strachu deti žijú, poodhalila už príprava výsluchov. Deti si želali mať pri nich radšej prokurátorku, teda úplne cudziu osobu, a nie niekoho z dospelých z reedukačného zariadenia, ktorých poznajú a ku ktorým by mali mať väčšiu dôveru.
Až šokujúce skutočnosti zistila prokuratúra takmer všade, kam prišla na kontrolu. Závažné nedostatky odhalili v každom jednom z 13 kontrolovaných centier.
VÝCHOVNÉ FACKY, NADÁVKY, NEPLATENÉ BRIGÁDY…
Zamestnanci zariadení deti bijú, rozdávajú „výchovné facky“, nadávajú im a trestajú. Po prijatí do zariadenia nútia deti ostrihať sa, lebo údajne „chodia so všami“. Stretávajú sa len s prísnym režimom s plusovými a mínusovými bodmi. Ich úteky neohlasujú, ako majú.
Deti sú neraz hladné, zákaz ísť na dupľu je jeden z trestov za mínusové body. Toaletný papier dostávajú na prídel, nárok na zubnú kefku majú raz za dva roky. Posielajú ich na brigády, a to aj k riaditeľom zariadení napríklad pomáhať na stavbu chaty. Za prácu im neplatia, a ak, tak dostanú jedlo alebo malinovku.
V polepšovniach dochádza aj k sexuálnemu násiliu. Hoci by sa mali súdy pravidelne zaujímať o osudy detí v takýchto zariadeniach, v praxi to funguje tak, že len podpisujú a pečiatkujú to, čo dostanú na stôl. Stáva sa, že sociálni pracovníci
Až šokujúce skutočnosti zistila prokuratúra takmer všade, kam prišla na kontrolu. Závažné nedostatky odhalili v každom jednom z 13 kontrolovaných centier.
a sudcovia dieťa aj roky nevidia a nevypočujú ho.
ŽILINKA: JE TO NEAKCEPTOVATEĽNÝ STAV
V zverejnenej súhrnnej správe generálna prokuratúra hovorí o porušovaní zákonov aj Dohovoru práv dieťaťa. Na neprijateľný stav doplácajú deti, ktoré do týchto zariadení prichádzajú v neľahkej situácii, a odborníci by im tam mali pomôcť.
Generálny prokurátor Žilinka považuje stav dodržiavania práv detí v reedukačných centrách za alarmujúci a neakceptovateľný. Pre rozsah a závažnosť porušovania zákonov zvolal na štvrtok pracovné stretnutie s verejným ochrancom práv, komisármi pre deti a pre osoby so zdravotným postihnutím a s ministerstvami školstva, spravodlivosti, zdravotníctva, práce, rodiny a sociálnych vecí.
Centrá sú v dezolátnom stave, so zatečenými a plesnivými stenami, špinavými chodbami. Počas jednej kontroly objavili aj vtáčí trus a mŕtve holuby. V nevyhovujúcich starých toaletách a sprchách nemajú deti súkromie. Môžu byť rady, ak sa smú umyť a tečie voda.
Ani pracovný stôl, na ktorom si môžu robiť úlohy, nie je samozrejmosťou. Chýbajúce základné vybavenie izieb zistili vo viacerých centrách. Na izbách sa nevetrá, okná sú bez kľučiek s mrežami. Niektoré deti v centre Čerenčany spávali na zemi na matraci.
„Stav, keď dieťa nemá v zariadení, ktoré ani len nie je plne obsadené, vlastnú posteľ a musí spať na matraci na zemi, hodnotí generálna prokuratúra ako neprijateľný,“píše sa v správe.
ZARÁŽAJÚCA POZNÁMKA O OSADÁCH
Situáciu v reedukačných centrách štát roky prehliadal. Prokurátorka v správe kladie otázku, ako je možné, že existujú aj centrá bez prívodu teplej vody, hoci to vyžadujú hygienické štandardy a bez ich splnenia nemohli dostať povolenie.
Napríklad v centre Zlaté Moravce boli s vedomím riaditeľky maloleté matky s novorodencami bez pitnej a teplej vody a opakovane tam mali ploštice. „Generálna prokuratúra hodnotí ako alarmujúce, že to bolo v zariadení, ktorého úroveň garantuje štát,“podotýka zverejnená správa prokurátorky Hozovej.
Priamo pred ňou, keď namietala nevyhovujúcu veľkosť izieb v jednom z reedukačných centier, tamojší zamestnanec zareagoval: „To, že v osade žijú všetky deti na kope, nevadí, ale tuto vadí, že nemajú šesť metrov?“V správe označila toto vyjadrenie za zarážajúce.
Prokurátorka upozornila aj na kontrast, že deti nemajú v nevyhovujúcich izbách ani len základné vybavenie, v Bačkove však majú dobre vybavenú telocvičňu s prístrojmi, do ktorej majú zákaz vstupu.
Problémom nie je len prostredie, do akého sa deti dostávajú. Ešte závažnejšie je, že často ostávajú bez pomoci psychológa. Počas kontrol dokonca odhalili, že štyri centrá nijakého psychológa nemajú.
V Reedukačnom centre Bystričany riaditeľka vysvetľovala prokurátorke neprítomnosť psychologickej pomoci takto: „Psychologička tu kedysi bola, ale nemala tu čo robiť, tak pomáhala upratovať.“Zariadenie je pritom jedným z tých, kde vyšetrujú podozrenie zo spáchania sexuálneho násilia.
V levočskom centre zase zistila, že pri sedeniach dievčat s psychiatričkou býva zdravotná sestra. „Namiesto dievčat odpovedá aj na otázky kladené psychiatričkou,“zaznamenala do správy prokurátorka s tým, že ide o zásah do práv detí.
NEOCHRÁNIA ANI PRED SEXUÁLNYM NÁSILÍM
Ak sa deti v polepšovni ocitnú v zúfalej situácii, nemajú sa prakticky na koho obrátiť, aby im pomohol. Zo správy prokuratúry vyplýva, že nemajú vlastne šancu sa zo svojej situácie vymaniť, ak v zariadení nik neprejavuje záujem.
Okrem ponižovania a šikany sa deti v reedukačných centrách stávajú aj obeťami trestných činov. A tie sa neraz bagatelizujú, napríklad v Reedukačnom centre Bystričany riaditeľka povedala, že ak sa niečo také stane opäť, tak to už oznámia. V júli riaditeľka vo funkcii skončila.
Na ilustráciu, ako štát v tomto zlyháva, generálna prokuratúra spomína prípad maloletej Simony, ktorá až v dvoch centrách zažila sexuálne násilie.
Keď bola v centre Čerenčany, tak ju iná „chovankyňa“vo večerných hodinách „násilím donútila vsunúť si do pošvy pravítko“. Páchateľku síce odsúdili, no maloletú Simonu po dovŕšení 15 rokov presunuli do Trstína a tam vraj opäť zažila sexuálne násilie.
Práve v Trstíne sa Simona zdôverila prokurátorke, že ju iné dievča prinútilo k sexuálnemu styku. Prípad nahlásili a ešte sa vyšetruje. Simonina nechcená skúsenosť podľa prokuratúry nie je ojedinelá.
V Reedukačnom centre Tornaľa sa napríklad ocitol Samuel, ktorého tam presunuli z centra pre deti a rodinu, kde ho podozrievali zo šikanovania a z pokusu o sexuálne násilie. V Tornali, čo je zariadenie výlučne pre chlapcov od 15 do 18 rokov, potom znásilnil od decembra 2022 do marca 2023 troch tínedžerov. Už ho odsúdili.
NESMÚ SA KONTAKTOVAŤ S RODIČMI
Ďalším problémom je, ako deti v reedukačných centrách obmedzujú. Často sú protizákonne odstrihnuté od kontaktu s blízkymi, nemôžu sa vôbec kontaktovať s rodičmi, kontrolujú im listy či otvárajú balíky. Nedovolia im ani telefonovať. A ak im to povolia, tak len na krátko, pričom neostanú osamote, hovor počúva zamestnanec polepšovne.
Prokuratúra považuje za neprijateľné, že majú možnosť telefonovať v menšom rozsahu než obvinení vo väzbe alebo odsúdení zločinci vo väzení.
„Je neprípustné, ak dieťa v reedukačnom centre žije nezriedka aj niekoľko rokov v podmienkach prísnejších, než majú obvinení vo väzbe a odsúdení vo výkone trestu. Navyše deti častokrát nevedia, z akých dôvodov boli do zariadenia umiestnené a aké faktory majú vplyv na dĺžku ich umiestnenia,“podotýka prokurátorka Hozová.
Generálna prokuratúra hovorí o „absolútnom nerešpektovaní práv detí“.
DO „BASY“ZA TREST
Deti opisovali prokurátorke ako jednu z najhorších vecí „basu“. Hovorovo takto označovali zamrežovanú „ochrannú miestnosť“s upevneným nábytkom, kam má podľa zákona ísť dieťa na odporúčanie psychológa po rozhodnutí riaditeľa zariadenia, keď ho treba upokojiť. Realita je však taká, že bežne tam končia za trest a aj na viac ako deň, čo je v rozpore s predpismi.
Ak sú deti na samotke, zamestnanci nereagujú na ich zvonenie. Takto nechali bez povšimnutia aj dieťa, ktoré dostalo astmatický záchvat.
Reedukačné centrá sú pritom špeciálnymi výchovnými zariadeniami v pôsobnosti ministerstva školstva, kam umiestňujú deti, ktoré si vyžadujú citlivý prístup, aby sa ich podarilo začleniť do „bežného života“.
Dostávajú sa do nich „sociálne, mravne a emocionálne narušené deti, u ktorých boli zistené nedostatky v sociálnej prispôsobivosti, v osobnostných vlastnostiach a charakterovom vývine a ich výchova a vzdelávanie v iných zariadeniach alebo v prirodzenom rodinnom prostredí by neviedli k náprave“.
Podľa prokuratúry v reedukačných centrách na dlhý čas končia aj deti záškoláci, ktoré by tam už nemuseli byť.
ROZDIEL MEDZI POLEPŠOVŇOU A DETSKÝM DOMOVOM
Aký je rozdiel medzi polepšovňami a centrami pre deti a rodinu, čo sú niekdajšie detské domovy? Do reedukačných centier idú deti takpovediac na prevýchovu. Do centier pre deti a rodinu umietňujú akékoľvek dieťa, o ktoré sa rodičia nechcú, nevedia alebo nemôžu postarať. To znamená, že im nevedia poskytnúť starostlivosť, napríklad ak užívajú drogy.
Ak sa dieťa raz dostane do reedukačného centra, jeho šanca na návrat do „bežného života“je už len malá.
Koho tam pošlú napríklad ako desaťročného, tak sa podľa zistení prokuratúry obvykle už len presúva medzi centrami. Po 15. narodeninách sa posunie do centra pre staršie deti. A ani súdy nezaujíma, ako na tom v skutočnosti je, hoci to sudcovia majú zo zákona posudzovať. Dá sa povedať, že čo dostanú na stôl, odsúhlasia a je to vybavené.
Previerky napríklad odhalili, že centrum v Čerenčanoch dievčatá po dovŕšení 15. roku veku „plynule“premiestňovalo do Zlatých Moraviec.
Ďalší príklad. V reedukačnom centre Bačkov síce vykazovali, ako sa deti zlepšujú „vo všetkých oblastiach vyhodnocovaných počas procesu ich reedukácie“, no na súdy už zasielali podklady, že v reedukácii ešte treba pokračovať.
Objavili aj „hromadnú“žiadosť riaditeľky centra v Bačkove, ktorou žiadala riaditeľku zariadenia v Košiciach o prijatie detí po ukončení povinnej školskej dochádzky. Čiže bez ohľadu na výsledky reedukácie a na ich aktuálne správanie.
VĎAKA PROKURATÚRE SMEL NA VYSNÍVANÚ ŠKOLU
Maloletý Simon sa zdôveril prokurátorke, ako sa obáva, že nebude môcť nastúpiť na strednú školu, kam ho prijali, lebo musí ostať v polepšovni v Sološnici, odkiaľ by dochádzať nemohol.
Keď sa to prokurátorka dozvedela, nahliadla do jeho spi
su a zistila, ako si ho už desať rokov posúvali rôzne zariadenia a do správ iba prepisovali, že sa jeho správanie nemení. Až po jej zásahu sa ním naozaj začali zaoberať a výsledok je, že môže chodiť na vysnívanú strednú školu.
Mnohí takéto „šťastie“nemajú, premiestňujú ich medzi zariadeniami podľa toho, kde je voľné miesto, a nie podľa školy, na ktorú by chceli chodiť.
Vo viacerých zariadeniach držia deti len v uzavretom priestore. „Niekedy sa aj počas celého týždňa vôbec nedostanú na čerstvý vzduch,“konštatuje správa. Podľa predpisov by mali byť vonku mimo budovy najmenej hodinu denne, lenže závisí od dospelých, či im to umožnia. Väzni sa majú lepšie, lebo majú garantovanú najmenej hodinovú vychádzku každý deň v otvorenom priestore ústavu.
Nezákonne postupujú niektoré reedukačné centrá, keď „zatvárajú“zariadenia na určitý čas počas leta, lebo si vraj čerpajú dovolenku, pritom majú mať nepretržitú prevádzku.
VYBAVENÚ TELOCVIČŇU PRED DEŤMI ZAMYKAJÚ
Keď sa deti sťažujú na zdravotné problémy, zvyknú to zamestnanci zľahčovať. Ak ochorejú a potrebujú lieky, pýtajú za to peniaze z ich vreckového.
Deťom centrá neoprávnene siahajú aj na vreckové, napríklad im strhávali 17 eur ako „kauciu na benzín“. Hoci podľa zákona majú nárok dostať darček k narodeninám, meninám či na Vianoce, vo výške najmenej 30 percent životného minima v rámci kalendárneho roka, nezvyknú nič dostávať, prípadne im dajú keksík alebo čokoládu.
Keď Reedukačné centrum Bačkov v rámci projektu dostalo 43 tabletov, deťom sa do rúk vôbec nedostali.
Natrafila aj na prípad, keď zariadenie neriešilo, že deti nechodia do školy. Inde zase vôbec nevyučovali matematiku alebo si deti samy zapisovali známky pred polročným hodnotením.
Reedukačné centrá vzbudili väčšiu pozornosť pred desiatimi rokmi, keď niekdajšia ombudsmanka Jana Dubovcová priniesla poslancom do parlamentu skromné balíčky s celodennou stravou za 2,50 eura, aby si uvedomili, že deťom takáto suma nestačí a hladujú. Vďaka tomu ich dokázala presvedčiť, aby sumu navýšili, a odvtedy sa o zariadeniach príliš nehovorilo.
U ŽILINKU VOLAJÚ PO SYSTÉMOVEJ ZMENE
Ukázalo sa, že zlyhávajú aj vo vypracovávaní samotných reedukačných programov. Tie majú raz za štvrťrok prehodnocovať podľa potrieb každého umiestneného dieťaťa, avšak nerobia to. Na príklade centra v Levoči prokuratúra poukázala, ako do programov len prepisujú všeobecné vety, že budú „budovať kladný vzťah k práci“či „vytvárať pozitívny vzťah k plneniu povinností“.
Generálna prokuratúra hovorí, že každé reedukačné centrum malo v čase kontrol viac zamestnancov než umiestnených detí, no na úroveň starostlivosti to nemalo vplyv. Vzhľadom na „markantné“porušovanie práv detí považuje za nevyhnutnú systémovú zmenu činnosti reedukačných centier. Žiada prehodnotiť aj ich personálne a priestorové zabezpečenie.
„Aktuálny stav, ktorý umožňuje, aby reedukačné centrá dlhodobo nezodpovedali ani len minimálnym požiadavkám vyplývajúcim z právnej úpravy, a aby v nich preukázateľne dochádzalo k trestnej činnosti a protiprávnemu konaniu, ktorých obeťou sú deti, nie je možné akceptovať,“uzatvára správa prokuratúry.
V akom strachu deti žijú, poodhalila už príprava výsluchov. Deti si želali mať pri nich radšej prokurátorku, teda úplne cudziu osobu, a nie niekoho z dospelých z reedukačného zariadenia, ktorých poznajú a ku ktorým by mali mať väčšiu dôveru.