Obvinení už teraz kalkulujú s nižšími trestami
Novela trestného zákona bude mať devastačné následky, hovorí predseda rady prokurátorov Stanislav Jakubčík
Rada prokurátorov vydala po zverejnení vládnej novely trestných kódexov kritické stanovisko. Nesúhlasí s rušením špeciálnej prokuratúry a varuje pred zásahmi do Trestného zákona.
Predseda rady Stanislav Jakubčík považuje tieto zásahy za horšie ako rušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. „Bude to mať devastačný vplyv na trestnú politiku štátu,“hovorí.
Ako dlho ste predsedom rady prokurátorov?
Predsedom som zhruba tri roky, predtým som bol podpredsedom päť rokov. A členom som asi takých štrnásť rokov.
Pôsobíte na Krajskej prokuratúre v Žiline. Akým prípadom sa ako prokurátor venujete?
Som trestným prokurátorom, ale predovšetkým sa venujem trestným prípadom s medzinárodným prvkom.
Tak si skúsme hneď v úvode vyjasniť, aký je váš osobný postoj k rušeniu Úradu špeciálnej prokuratúry?
Môj názor korešponduje s vyhlásením rady prokurátorov, čiže je negatívny.
Prečo s rušením špeciálnej prokuratúry nesúhlasíte?
Myslím si, že Úrad špeciálnej prokuratúry má svoje opodstatnenie, čo sa za tých dvadsať rokov existencie aj preukázalo. Dôvody, ktoré vedú k jeho rušeniu, ma nepresvedčili. Nevidím dôvod na jeho rušenie.
A na znižovanie trestov za ekonomickú trestnú činnosť je dôvod?
Ak sa vláda rozhodne do určitej miery znížiť tresty, môžeme sa o tom rozprávať. Môže to mať svoje rácio, ale nie v takejto drastickej rovine, ako sa to deje.
Keď ste ako rada prokurátorov začiatkom decembra poslali kritické stanovisko k vládnej novele trestných kódexov, tak ste sa vyjadrili za všetkých prokurátorov?
Vyjadrovali sme sa predovšetkým za tých, ktorí budú dotknutí tými zmenami. Či už ide o Úrad špeciálnej prokuratúry, ale aj krajské prokuratúry, na ktoré sa má preniesť agenda špeciálnej prokuratúry.
V stanovisku konštatujete, že zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry by viedlo k oslabeniu boja proti závažnej organizovanej kriminalite a korupcii. Prečo si to myslíte?
Práve v tom vidíme najväčší zmysel vo fungovaní Úradu špeciálnej prokuratúry. Primárny dôvod, prečo sa tento úrad zakladal, bola korupcia. Malo to rácio v odstránení či popretŕhaní väzieb, ktoré môžu v danom regióne vzniknúť. Na to je ten centralizovaný orgán dobrý.
Pokiaľ ide o organizovanú kriminalitu, závažné majetkové hospodárske trestné činy, najmä závažné zločiny spáchané zločineckou skupinou, založenie, podporovanie zločineckej či teroristickej skupiny – to všetko si vyžaduje špecializáciu. Sú to náročné prípady skutkovo aj právne. Je dobré, keď sa tomu venuje niekto, kto má viac času, pretože spisov má menej.
Sú také prípady zložitejšie, ako riešite vy na krajskej prokuratúre?
Určite áno, hoci paušalizovať sa to nedá. Spravidla sa týkajú viacerých skutkov a odhaliť zločineckú skupinu si vyžaduje veľa úsilia a zadovážených výpovedí. Sú to tisícky strán.
Prečo by však zrušenie jedného úradu malo mať až taký vplyv, ako hovoríte? Zaznieva argument, že aj vy prokurátori na krajských prokuratúrach ste dostatočne zruční.
Tých problémov je viac. Prvým je, že sa táto zmena deje v skrátenom legislatívnom konaní. Je pravda, že prokurátori na krajoch sú odborne aj morálne zdatní. Nepochybujem o tom, že časom tú agendu preberú zodpovedne, ale na druhej strane nemajú taký časový priestor a možnosti, ako boli poskytnuté Úradu špeciálnej prokuratúry a Špecializovanému trestnému súdu. Bola to troška poddimenzovaná oblasť.
Čo tým myslíte?
Špecializovaný trestný súd zvykne pojednávať iným spôsobom. Sú vytvorené podmienky, aby pojednával aj niekoľko dní alebo týždňov po sebe. Má vytvorenú väčšiu súčinnosť polície. Materiálno-technické zabezpečenie je na vyššej úrovni ako na okresných súdoch, a to aj sídelných, teda v sídle kraja.
Ako vlastne vzniklo stanovisko rady prokurátorov k vládnej novele, ktoré vyvolalo také ohlasy?
Tá kritika či mediálny humbug, ktorý okolo nášho stanoviska vznikol, nebol naším zámerom. Naším primárnym cieľom bolo poukázať na negatívne vplyvy, ktoré vyplývajú z vládneho návrhu. Či už ide o rušenie špeciálnej prokuratúry, alebo o zásadné zmeny v oblasti trestného práva.
Je pravda, ako informoval generálny prokurátor Maroš Žilinka, že stanovisko bolo prijaté piatimi z deviatich členov?
Je to tak.
A je to nejaký problém?
Je to väčšina rady prokurátorov. Verejná informácia bola, že piati boli za a štyria proti. To by som chcel opraviť, pretože výsledný záver je, že piati boli za. Nedostal som ani jeden hlas proti. Tie štyri hlasy sú tých členov, ktorí nevyjadrili stanovisko v stanovenej lehote.
Argumentom za zrušenie ÚŠP je aj to, že na úrade je systémová zaujatosť, ktorá súvisí práve s Danielom Lipšicom ako expolitikom. Ako vy vnímate túto výhradu?
Na to by som reagoval asi tým, že v súčasnosti na Úrade špeciálnej prokuratúry pôsobia štyria prokurátori z Krajskej prokuratúry Žilina. Sú to skutočne výnimoční, dobrí a zdatní prokurátori, o ktorých odborných a hlavne morálnych kvalitách netreba absolútne pochybovať. Už len to je pre mňa garanciou toho, že žiadna zaujatosť nie je.
Ide aj o Matúša Harkabusa či Daniela Mikuláša. Nešli teda títo kolegovia na špeciálnu prokuratúru s tým, že musia odstíhať niekdajších nominantov Smeru či samotných predstaviteľov tejto strany?
Určite nie. Išli za istým posunom v kariére.
Ako ste vnímali, keď sa Daniel Lipšic ako expolitik, advokát stal špeciálnym prokurátorom?
Vyjadrili sme sa k tomu verejne. Poukázali sme na rôzne negatívne dôsledky prameniace z tohto postupu. Nestotožnili sme sa s tým.
Dopláca teraz ÚŠP na zvolenie Daniela Lipšica?
To je politická otázka, na ktorú neviem odpovedať.
Daniel Lipšic sa stal špeciálnym prokurátorom po Dušanovi Kováčikovi, ktorý je dnes právoplatne odsúdený za korupciu, za to, že zobral úplatok 50-tisíc eur od mafie. Vy ste ako prokurátor zo Žiliny vnímali zmenu po nástupe Lipšica?
Určite áno. Bola to veľká zmena vo fungovaní úradu a nielen úradu, ale i samotného špeciálneho prokurátora. Bol som až príjemne prekvapený, že špeciálny prokurátor má sám dozorovať niektoré prípady. Na to som nebol zvyknutý. A možno to ani nie je potrebné, keďže je šéf a má manažérske kompetencie. Má teda dosť práce aj bez toho, aby robil priamo dozor. To je jedna zo zmien, ale vnímal som aj to, že sa úradu a polícii rozviazali ruky. Zrazu sa začali vyšetrovať prípady, ktoré sa predtým nevyšetrovali.
S rozviazanými rukami súviseli časté tlačové besedy stíhaných osôb, respektíve predstaviteľov Smeru, ktorí otvorene útočili aj na prokurátorov špeciálnej prokuratúry. Nespomínam si na vyjadrenia rady prokurátorov, ktorými by ste sa ich zastali.
Ale my sme reagovali, a to na gestapácke kabáty. Zastali sme sa vtedy prokurátorov Ondreja Repu a Michala Šúreka.
A na ďalšie útoky ste už nereagovali?
Na opakované už nie, pretože sme reagovali na ten prvý.
Odstrašujúca funkcia pri majetkových a hospodárskych trestných činoch sa bude relativizovať. V konečnom dôsledku to môže viesť k zvýšeniu majetkovej kriminality.
Vlani v decembri ste však opäť zareagovali, a to na útoky predstaviteľov exekutívy aj akademickej obce. Po viacerých „znevažujúcich až kriminalizujúcich útokoch“ste ich vyzvali na zachovanie vecnosti, odbornosti a zásad korektnej argumentácie. Predpokladám, že išlo o reakciu na vyjadrenia dekana Právnickej fakulty UK Eduarda Burdu.
To bolo tým spúšťacím momentom.
Ako ste si vysvetľovali útoky politikov na prokurátorov?
To by som sa zapojil do politického boja, a to nechcem.
Viete, koľko spisov zo špeciálnej prokuratúry vám po jej zániku pribudne?
Neviem. Hovorí sa o tom, že neskončených spisov je 1300. Tento počet by sa mal rozdeliť medzi osem krajských a zrejme jednu centralizovanú prokuratúru, ktorá vznikne na generálnej prokuratúre.
Hovoríte, že sa spisy rozdelia medzi krajské prokuratúry. Ako sa to bude dať, keďže spisy majú ísť tam, kde došlo k spáchaniu skutku? Nemôže sa stať, že viac teda dostanú prokuratúry v Košiciach či v Prešove? Alebo už poznáte nejaké usmernenie, ktoré hovorí, že sa spisy rozdelia rovnomerne?
Generálny prokurátor už avizoval, že prípady, ktoré sú rozpojednávané, si ponechajú aj terajší prokurátori špeciálnej prokuratúry. Tí zrejme prejdú na to špecializované pracovisko generálnej prokuratúry. Pokiaľ ide o ďalšie spisy, treba povedať, že viaceré z nich sa týkajú viacerých skutkov. Zďaleka nie všetky spisy sú viazané len na jeden región, pretože páchateľ sa napríklad pohyboval po celom území krajiny. Ak teda niektorá prokuratúra tých spisov bude mať viac, tak práve takýmito spismi sa to dorovná, aby všetky prokuratúry mali zhruba rovnako.
My sme však poukazovali aj na nepomer na krajských prokuratúrach. V Žiline máme piatich prokurátorov, ktorí sa venujú tejto agende. Inde je ich až osem. Aj to sa musí zohľadňovať pri rozdeľovaní spisov.
Ako sa dá v praxi zabezpečiť, aby aj po zrušení špeciálnej prokuratúry ostali spisy pôvodným prokurátorom?
Generálny prokurátor to vysvetlil tak, že tým, ktorí ostanú, zostanú aj spisy.
Ale budú musieť ostať pod generálnou prokuratúrou alebo sa budú môcť vrátiť aj na krajské prokuratúry, napríklad k vám do Žiliny?
To v zákone nie je riešené a je to na vôli generálneho prokurátora. On sa môže s prokurátormi dohodnúť aj na inom postupe ako na takom, že by prešli na špecializovaný útvar na generálnu prokuratúru.
Čo pre prokurátora znamená, ak dostane tisícstranový spis a musí ho riešiť, hoci nebol pri prípade od začiatku?
Ak je to väzobný prípad, tak treba rýchlo reagovať. Ak už ide o prípad, ktorý je na súde, tak viete, že pojednávanie bude o pol roka či neskôr, tak to má chvíľku čas. Musíte si to utriediť, čomu venovať najväčšiu pozornosť. Načítať si spis s tisíckami strán si vyžaduje nemalé úsilie a časový priestor niekoľkých dní až mesiacov.
Novela nie je len o rušení špeciálnej prokuratúry, mení aj trestné kódexy.
Minister spravodlivosti Boris Susko (Smer) navrhuje znižovať sadzby za ekonomické trestné činy, zvyšuje hranice škody a súčasne skracuje premlčacie lehoty. Túto kombináciu vnímate ako?
Vnímam to negatívnejšie ako rušenie špeciálnej prokuratúry.
Prečo?
Bude to mať devastačný vplyv na trestnú politiku štátu. Už v súčasnosti to pritom má vplyv na určité správanie obvinených, ktorí kalkulujú so znižovaním sadzieb v už rozbehnutých trestných prípadoch.
Ako?
Odďaľujú úkony trestného konania, posielajú rôzne ospravedlnenky. Budem veľmi konkrétny. Máme rozbehnutý jeden drogový prípad, kde bola
Máme rozbehnutý drogový prípad, kde bola uzavretá dohoda o vine a treste. Medzičasom bola zverejnená novela, obvinený si ju pozrel... Keď mal o dohode rozhodovať súd, tak už dohodu odmietol.
uzavretá dohoda o vine a treste. Medzičasom však bola zverejnená novela, obvinený si ju pozrel a dokázal spočítať, čo mu hrozí po novom. Keď mal následne o dohode rozhodovať súd, tak on ju už odmietol. Povedal jasne, že s políciou spolupracoval a bude spolupracovať, ale v danom štádiu sa mu neoplatí uzatvárať takú dohodu, pretože po novom by dostal asi polovičný trest.
Dajú sa veľké prípady odhaliť bez spolupracujúcich obvinených?
Je to inštitút, ktorý má svoje opodstatnenie. Pri veľkých skupinách potrebujete človeka zvnútra, ktorý odhalí jej fungovanie.
Môže sa stať po novele aj to, že veľké ryby budú stále unikať pred spravodlivosťou?
Bude to sťažené, lebo niekedy nebudete mať dôležité inštitúty v rukách. Napríklad odposluchy alebo nasadenia agenta sú inštitúty, ktoré sú viazané na to, že ide o závažnejší skutok, napríklad zločin. Po novom však môže byť daný trestný čin len prečinom, teda taký závažný nebude. A niekedy sú tieto inštitúty kľúčové pre odhalenie páchateľa.
O novom nastavení trestov sa tu hovorí roky. Kedy je trest primeraný a spravodlivý? Viete pomenovať presne hranicu v sadzbách?
Najväčšia spravodlivosť je tá, ktorá nastúpi čo najskôr. Nejde však len o sadzby. Ide o komplex zmien, napríklad aj určenie novej hranice škody. Doposiaľ bola základná hranica, keď je už skutok trestným činom, na úrovni 266 eur. Následné definície boli desaťnásobkami.
Teraz sa táto filozofia opúšťa a stanovujú sa pevné sumy. Základná škoda je po novom 700 eur, väčšia škoda bola desaťnásobkom, teraz je to 35-tisíc eur, čiže až trinásťnásobok. Škoda veľkého rozsahu je až 700-tisíc eur, predtým to bolo 133-tisíc eur. Chýba mi vysvetlenie, prečo je to až taký nárast. Veď nárast priemernej mzdy nebol až taký, aby odôvodňoval takéto radikálne zvýšenie hranice škody.
Trestné sadzby pri majetkových a hospodárskych trestných činoch sa paušálne znižujú na úroveň troch až desiatich rokov v tých najzávažnejších prípadoch. A to platí pri podvodoch aj krádežiach, čo sú najčastejšie trestné činy. A ďalší moment je premlčanie.
Okrem toho sa kladie dôraz na uloženie trestu domáceho väzenia. Bude ho možné uložiť pri každom čine, ktorého sadzba neprevyšuje desať rokov. Ako skutočne nevhodné sa mi zdá, že pri škode napríklad miliardy eur je možné uložiť podmienku. Pre mňa je to jednoducho filozoficky neprijateľné.
Bude novela odrádzať od páchania trestnej činnosti?
Vaša otázka súvisí práve s tým, či má trest aj odstrašujúci efekt. A tá odstrašujúca funkcia pri majetkových a hospodárskych trestných činoch sa bude relativizovať. V konečnom dôsledku to môže viesť k zvýšeniu majetkovej kriminality.
Exminister Viliam Karas odhadol, že novela ovplyvní tisícky spisov. Vidíte to rovnako?
V každom spise, ktorý sa bude týkať skutkov pred prijatím novely, budeme musieť porovnávať sadzbu pred prijatím a po ňom. To nie je až toľko práce, pretože je jasné, že sadzby budú nižšie. Ale každý skutok budete musieť analyzovať hĺbkovo – kedy bol spáchaný a či tam sú okolnosti, ktoré ovplyvnia plynutie premlčacej doby. Aj premlčanie sa totiž skracuje.
Skúste vysvetliť, čo budete po prijatí novely robiť? Vyťahovať jeden spis za druhým a analyzovať ho?
Určite áno. Budú sa rad za radom hĺbkovo analyzovať. A to aj z dôvodu vecnej príslušnosti. Spisy sa budú presúvať zo špeciálnej prokuratúry na krajské, a to nielen z dôvodu jej rušenia, ale aj preto, že sa zmenia kvalifikácie skutkov v súvislosti so zmenou hraníc škody. Budú sa presúvať spisy z krajov na okresy. Novelou budú zasiahnutí absolútne všetci od vyšetrovateľov až po prokurátorov.
A ešte aj okresné úrady, pretože z mnohých skutkov sa stanú vlastne len priestupky.
Zvýši sa počet priestupkov a veľa z nich nebude možné ani posúdiť, pretože pri nich je len dvojročná prekluzívna lehota (je to ako premlčacia lehota, ale pri priestupkoch, pozn. red.).
Takže mnohí páchatelia ostanú nepotrestaní.
Určite áno.
Aký čas by ste pripravovali na prípravu na takúto zásadnú zmenu?
Ak si dobre spomínam, tak novela Viliama Karasa počítala so zhruba polročnou lehotou na prípravu. A to považujem za primerané.
Aký dosah to môže mať v praxi, ak niečo zmeškáte?
Najzávažnejší môže byť pri väzbách, o čom sme ešte nehovorili. Novelou sa vytvára asymetrický model. Na jednej strane máme centralistický model Špecializovaného trestného súdu a pritom bude fungovať osem krajských prokuratúr a jeden centralizovaný útvar na generálnej prokuratúre.
Veľký vplyv to môže mať pri rozhodovaní o väzbe, tam máte striktné procesné lehoty. Ak do 48 hodín po obmedzení osobnej slobody obvineného nebude návrh na jeho väzobné stíhanie doručený Špecializovanému trestnému súdu, bude musieť byť prepustený na slobodu.
Čiže to nebudete stíhať?
Bude náročné to stíhať. Už teraz sú požiadavky súdov pri rozhodovaní o väzbe náročné. Chcú, aby pred ich rozhodovaním o väzbe sa tie prípady aspoň nejakým spôsobom objasnili, aby boli kľúčoví svedkovia vypočutí. Musíte ich v rámci tej lehoty vypočuť, vypracovať návrh na vzatie do väzby a zároveň ten návrh musí doručiť súdu.
A z tých 48 hodín ešte odkrojíte štyri či päť hodín, pretože to je úplne bežný čas cesty z Košíc, Prešova do Pezinka. Riešením by bolo vytvorenie ešte jednej pobočky Špecializovaného trestného súdu, aspoň pre prípravné konanie. Ale s tým sa v návrhu vôbec nepočíta.