Čo bude s industriálnym dedičstvom na Gemeri
Železnice chcú zbúrať stavby v Plešivci z prelomu 19. a 20. storočia. Obec, aktivisti aj pamiatkari na to nevidia dôvod
Koncom minulého roka ohlásili Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) búranie industriálneho komplexu pri železničnej stanici v Plešivci. Argumentujú, že budovy sú nevyužívané, v zlom technickom stave a nevzťahuje sa na ne pamiatková ochrana.
Plán železníc vyvolal vlnu nevôle u aktivistov aj pamiatkarov. „Nerozumieme tomu, prečo ich chcú zbúrať. Nie je na to žiaden dôvod. To naozaj budeme búrať aj iné pamiatky, lebo momentálne nemajú využitie?“hovorí Martin Lipták zo združenia Čierne diery, ktoré na zámer upozornilo na sociálnych sieťach.
Za zachovanie budov vznikla aj petícia, ktorú podpísalo už takmer 8-tisíc ľudí. Okrem zastavenia búracích prác v nej signatári vyzývajú železnice, aby objekty zakonzervovali, až kým pre ne nenájdu nové využitie. Proti likvidácii sa medzičasom vyslovili aj viacerí politici.
Hovorkyňa železníc Vladimíra Bahýlová hovorí, že zmluvu na likvidačné práce zatiaľ neuzatvorili. Pred asanáciou ešte chcú preveriť možnosť „prípadného predaja či prenájmu majetku“. O búracie povolenie však požiadali.
BUDOVY VYŽADUJÚ ÚDRŽBU, NIE LIKVIDÁCIU
Industriálne objekty v obci Plešivec na Gemeri patria medzi posledné „ohrozené druhy“z industriálnej éry Slovenska.
Podľa Martina Liptáka zo združenia Čierne diery, ktoré sa zaoberá zviditeľňovaním a obnovou kultúrnych pamiatok na Slovensku, ide v prípade likvidácie budov o nezmyselné riešenie.
Železnice tvrdia, že hlavné nosné prvky neplnia svoju funkciu a hrozí zrútenie objektu. „Samozrejme, objekty nie sú v ideálnom stave. Štátne železnice ich dlhodobo nevyužívali a neudržiavali. Určite však nie sú v beznádejnom stave a pred zrútením,“hovorí Martin Lipták. Komplex budov pochádza z prelomu 19. a 20. storočia. Najstaršia a najvyššia budova,
Na Slovensku už máme len zopár podobných budov. Ak by sa búranie opäť opakovalo, bola by to ďalšia škoda pre historickú architektúru industriálnej éry.
Martin Lipták Čierne diery
ktorá je od rožňavského staviteľa Nándora Szilvássyho, slúžila ako parný alebo elektrický valcový mlyn pri ťažbe mastenca, okrem toho v časti areálu fungovala aj parketáreň, kultúrny dom, závodná kuchyňa a administratívne priestory.
Objekty sa v 50. rokoch minulého storočia dostali pod správu železníc a odvtedy slúžili ako sklad národného podniku Poľnonákup, po revolúcii stratili funkciu a odvtedy boli nevyužívané.
„Na budovách vidieť klasické prejavy nezáujmu – nemajú zabezpečené otvory a na niektorých miestach do nich zateká. To však nie je dôvod na ich likvidáciu, ale na základnú údržbu zdedeného majetku. Otázkou je, prečo štátne železnice nechali svoj majetok dospieť do tohto stavu,“hovorí Lipták.
Budovy bližšie spoznal v rámci aktivít združenia Čier
ne diery. Nezaregistroval pritom žiaden vandalizmus a nazdáva sa, že je to aj preto, lebo sú mimo exponovaných miest.
„V nezruinovanom stave máme na Slovensku len zopár podobných príkladov industriálnych budov, pričom Bratislava si už množstvo takýchto pamiatok zbúrala. Ak by sa to opäť opakovalo, bola by to ďalšia škoda pre historickú architektúru industriálnej éry,“hovorí Lipták.
Proti zbúraniu budov sa vyjadrili aj košickí pamiatkari. Aj keď budovy nemajú štatút národnej kultúrnej pamiatky, majú podľa nich „nepochybne vo svojej jadrovej časti jednoznačné historické hodnoty, či už ako industriálne dedičstvo, alebo ako dosiaľ zachovaná historická objektová súčasť urbanistického rozvoja sídla Plešivec“.
Aj na základe týchto dôvodov „pokladá KPÚ Košice ich odstránenie v aktuálnych okolnostiach ako nežiaduce“, uvádza v stanovisku Krajský pamiatkový úrad Košice.
ZMLUVU O ODSTRÁNENÍ EŠTE NEUZATVORILI
Definitívne rozhodnutie v prípade búrania historických industriálnych budov v Plešivci zatiaľ nepadlo. Podľa hovorkyne ŽSR Vladimíry Bahýlovej sa však v súčasnosti pripravujú podklady na odstránenie stavieb.
„ŽSR zatiaľ riešia iba administratívny proces vydania
Pred búraním chceme preveriť možnosť prípadného predaja či prenájmu majetku.
Vladimíra Bahýlová hovorkyňa ŽSR
búracieho povolenia. Momentálne nie je uzatvorená žiadna zmluva na odstránenie stavieb. Rozhodnutie o odstránení stavieb vydáva príslušný stavebný úrad, a teda Ministerstvo dopravy SR, Odbor dráhový stavebný úrad – Sekcia železničnej dopravy a dráh. Železnice Slovenskej republiky požiadali o vydanie rozhodnutia o odstránení stavieb. Konanie nie je k dnešnému dňu ukončené,“hovorí Vladimíra Bahýlová.
Bahýlová zároveň zdôrazňuje, že komplex budov nie je súčasťou pamiatkového fondu. Znamená to, že objekty nie sú evidované ako národné kultúrne pamiatky, nenachádzajú sa v pamiatkovom území a nevzťahuje sa na ne pamiatková ochrana podľa zákona.
Železnice ich preto môžu zbúrať – alebo akokoľvek upraviť na nové využitie.
Podľa Bahýlovej v prípade budúcnosti objektov bude rozhodujúca ich prípadná „kapitalizácia“. Pred búraním chcú železnice preveriť možnosť prípadného predaja či prenájmu majetku s tým, že ak sa im to bude zdať výnosné, pristúpia „k príprave všetkých potrebných krokov a náležitostí pre zabezpečenie jeho vhodnej kapitalizácie (predaj, prenájom alebo iná vhodná forma),“vraví Bahýlová.
Podľa Martina Liptáka postup železníc naznačuje, že namiesto jasného zámeru, ako s budovami či areálom naložiť, hľadajú rôzne spôsoby, ako sa ich zbaviť, a jednou z nich je ich likvidácia.
„Pre lokalitu nie je známy žiaden špeciálny zámer. V tejto časti Gemeru sa nedá hovoriť o veľkom tlaku na pozemky – na výstavbu nových kancelárií a bytov, tovární, škôl alebo nemocníc. O to viac je pre nás plán búrania nepochopiteľný,“hovorí Martin Lipták.
EXISTUJE AJ INÁ ALTERNATÍVA
Dianie okolo industriálnych objektov sledujú aj obyvatelia Plešivca. „Sme si vedomí toho, že nehnuteľnosti sú v zlom technickom stave. Je to však naša história, je potrebné ju zachovať a nájsť iné riešenie ako búranie,“uviedla pre TASR starostka Plešivca Iveta Šušánová. Obec urobí všetko preto, aby sa objekty podarilo zachrániť.
Ešte v decembri prijalo obecné zastupiteľstvo v Plešivci uznesenie, v ktorom súbor budov spolu s ďalšími miestnymi historickými pamiatkami vyhlásilo za pamätihodnosti obce.
Začiatkom januára inicioval László Kardos z občianskeho združenia Spolok za rodnú zem Plešivec, ktoré sa venuje dejinám obce a okolia, petíciu za zastavenie búracích prác. „Veríme, že sa podarí zastaviť búracie práce a že aj ľudia na miestach, na ktorých o tom rozhodujú, začnú o takýchto objektoch uvažovať ako o našom dedičstve a budú si ich vážiť,“hovorí Kardos.
Podľa neho chcú petíciou dosiahnuť, aby železnice našli pre budovy funkčné využitie, prípadne aby ich zakonzervovali. Znamenalo by to dočasné provizórne zásahy – zamurovanie vstupov na prízemí či prekrytie strechy plachtou –, aby budovy ochránili pred ďalším chátraním až do obdobia, keď sa vlastníkovi podarí nájsť nové využitie alebo záujemcu o ich kúpu.
„Ak si dnes s budovami nevieme rady, tak je v poriadku, že ich ponecháme zabezpečené v autentickom stave, pokiaľ sa im nenájde nové využitie. Industriálne pamiatky sú rovnakou súčasťou kultúrneho dedičstva, ako sú kaštiele, kúrie alebo hrady, a tie nezvykneme búrať len preto, že ich momentálne nevieme využiť,“hovorí Martin Lipták.
Konzervácia budovy podľa Kardosa pritom predstavuje lacnejší a efektívnejší spôsob, ako s budovami naložiť.
„Podľa mojich informácií bola na asanáciu vyčlenená rezerva asi 400- až 500-tisíc, čo je niekoľko násobne viac ako výška zakonzervovania, ktorá by stála pár desiatok tisíc,“vraví László Kardos.
OHROZENÉ SÚ AJ ĎALŠIE OBJEKTY
Na návrh na zbúranie industriálnych budov kriticky reagovala odborná aj široká verejnosť, pričom sa vyjadrili aj niektorí politici vrátane košického župana Rastislava Trnku, bývalého ministra zahraničných vecí Rastislava Káčera alebo predsedu Banskobystrického kraja Ondreja Luntera.
„V čase, keď zažíva rozmach turistický ruch zameraný na industriálne dedičstvo, považujem prípadné zbúranie takýchto pamiatok za veľkú škodu a stratu pre celý náš región,“napísal na sociálnej sieti Ondrej Lunter.
Podľa iniciátora petície Lászla Kardosa z Plešivca je dôležité, že sa ľudia po celom Slovensku zomkli a ukázali, že im nie je ľahostajný osud kultúrneho dedičstva, o to viac, že ide o prostredie, ktoré je na periférii Slovenska.
Poukazuje pritom na to, že v blízkosti komplexu dotknutých budov už pred dvoma rokmi železnice zbúrali jednu stavbu, a ohrozený je podľa neho aj neďaleký vežový vodojem, jeden z najhodnotnejších na Slovensku.
Len pár desiatok metrov od komplexu budov je aj monumentálne keramické trojuholníkové dielo od významného sochára Imricha Vaneka, ktoré sa postupne rozpadáva.
„Je dôležité hovoriť o týchto veciach nahlas, aby sa u nás nediali a aby sa tomuto nezmyselnému búraniu zabránilo. Keď pôjdu dolu industriálne budovy, tak pôjde dole aj vodojem a nám tu neostane nič hodnotné. Všetko tu bude pusté,“hovorí László Kardos.