Mravne narušený štát
Správa generálnej prokuratúry o reedukačných centrách je hororovým čítaním
Správa generálnej prokuratúry o pomeroch v trinástich reedukačných zariadeniach na Slovensku sa nedá prečítať bez toho, aby človek necítil zdesenie, hnus, ľútosť a hanbu. Vznikla ako výsledok neohlásených návštev a vyplýva z nej, že tam dochádzalo k trestnej činnosti aj porušovaniu práv detí.
Už len prostredie (plesne, rozpadávajúci sa nábytok, vtáčí trus), do ktorého sú deti umiestňované, je dôvodom na alarm.
To, čo opisuje prokurátorka Zuzana Hozová, ukazuje aj na to, že ľudia, ktorí by deťom mali pomôcť s ich problémami či so zanedbávaním zo strany dospelých, hanebne zlyhávajú. Priamo na mieste, kde deti ponižujú, bijú, nerešpektujú ich súkromie, neohlasujú, ak sa stanú obeťami trestných činov, robia si z nich lacnú pracovnú silu, trestajú ich, keď dajú najavo, že sú hladné, a ešte aj naznačujú, že čo by vlastne chceli, veď ani v ich pôvodnom prostredí to nie je lepšie. Toto by sa v žiadnom zo zariadení, ešte raz si to zopakujme, v žiadnom zo zariadení nemohlo diať, ak by fungovali pravidlá, ktoré si štát sám nastavil. Napríklad ak by sa o deti zaujímali (nie z dobroty srdca, ale preto, že je to ich povinnosť) sociálni pracovníci a sociálne pracovníčky či súdy, ktoré rozhodli o ich umiestnení.
Do reedukačných zariadení (po starom polepšovní) prichádzajú deti, ktoré dospelým z rôznych dôvodov príliš nedôverujú. Pobyt v nich tento pocit len posilní, iba ich utvrdí v tom, že sa každý s nimi môže baviť ako s handrou a ony sa nemajú ako brániť, lebo veď aj tak nikoho nezaujímajú.
Čo si z toho odnesú do svojho ďalšieho života, aké stratégie prežitia si zvolia, aké návyky si osvoja a ako sa s tým vyrovnajú, sa nedozvieme. Môžeme však s veľkou dávkou istoty hádať, že ak už boli na štartovacej čiare znevýhodnené, tak po niekedy aj pár rokoch v reedukačnom zariadení sa ich hendikep len prehĺbi. Do „polepšovne“však prišli s tým, aby sa dosiahol presne opačný stav – teda aby sa pracovalo na ich problémoch a uľahčil sa im návrat do bežného života. V tomto kontexte ako výsmech vyznieva fakt, že v štyroch týchto zariadeniach ani nemajú psychológa či psychologičku a v jednom riaditeľka povedala, že psychologičku mali, ale nemala tam čo robiť, tak pomáhala s upratovaním.
Správa generálnej prokuratúry je hororovým čítaním o zneužívaní moci nad zraniteľnými, dešpekte, zlyhávaní na všetkých úrovniach a o absencii ľudskosti. Na stránke ministerstva školstva sa píše, že reedukačné centrá sa zameriavajú na reedukáciu sociálne, mravne a emocionálne narušených detí. Sociálne, mravne a emocionálne narušený je však skôr štát, ktorý dovolí, aby sa im systematicky ubližovalo.
To, čo opisuje prokurátorka Zuzana Hozová, ukazuje aj na to, že ľudia, ktorí by deťom mali pomôcť s ich problémami či so zanedbávaním zo strany dospelých, hanebne zlyhávajú.