Pre múzeá a galérie chcú nové pravidlá
Vládni poslanci chcú presadiť nové pravidlá pre múzeá a galérie vrátane výpovede bez udania dôvodu či zrušenia verejných vypočutí. Je to snaha postupne ovládnuť kultúrnu sieť, tvrdí umelecká scéna
Do parlamentu mieri balík piatich noviel, ktoré sa týkajú fungovania kultúry. Jednu z nich možno považovať za očakávanú a pochopiteľnú, tri prinášajú síce prekvapivé, no neveľké zmeny. Pozornosť kultúrnej scény však púta najmä novela zákona o múzeách a galériách, ktorá by mohla priniesť zásadné zmeny v ich fungovaní.
Návrh podala skupina, v ktorej sa zišli poslanci vládnej koalície – bývalá ministerka kultúry Ľubica Laššáková z Hlasu, Roman Michelko i Karol Farkašovský z SNS, Dušan Jarjabek zo Smeru a ďalší.
„Sú to účelové návrhy a ich cieľom je posilnenie mocenského vplyvu štátu na sféru kultúry,“hovorí Silvia Hroncová, bývalá ministerka kultúry úradníckej vlády.
Poslanci sa návrhmi budú zaoberať pravdepodobne už na najbližšej schôdzi. Tá bude nasledovať po tej, ktorá práve prebieha a pre obštrukciu opozície namietajúcej novelu Trestného zákona sa pretiahla z decembra aj na január; jej ukončenie je zatiaľ v nedohľadne.
ČO CHCÚ ZMENIŤ
Návrh, ktorý sa týka múzeí a galérií, poslanci a poslankyne prezentujú ako snahu „vytvoriť predpoklady na pružnejšiu manažérsku výmenu“. V praxi to znamená, že v prípade schválenia umožní okamžité výmeny vo vedení galérií a múzeí naprieč Slovenskom.
Riaditeľov a riaditeľky by tak mohla meniť nielen ministerka kultúry Martina Šimkovičová z SNS, ak ide o inštitúcie zriaďované ministerstvom, ale aj vedúci samosprávnych krajov alebo primátori, ak sú galérie a múzeá v ich pôsobnosti.
Poslanci navrhli, aby mohli byť riaditelia galérií a múzeí odvolaní bez udania dôvodu. Vypúšťajú povinnosť zorganizovať verejné vypočutie kandidátov vo výberovom konaní.
Ďalšou zo zmien by mal byť zánik päťročného funkčného obmedzenia, po ktorom sa riaditelia a riaditeľky opätovne musia uchádzať o svoju pozíciu vo výberovom konaní, a čelia tak vyhodnocovaniu svojej práce, čo pred nich stavia povinnosť predniesť nové plány a vízie. Po novom by získali neobmedzený mandát.
Ak parlament novelu schváli, zmeny nastanú k 1. júnu tohto roka.
MUSÍME MAŤ PÁKY, HOVORÍ MICHELKO
Predseda výboru pre kultúru a médiá Roman Michelko (SNS) ako jeden z predkladateľov návrhu považuje odvolávanie riaditeľov a riaditeliek kultúrnych inštitúcií bez udania dôvodu za logickú možnosť.
„Ak mám zodpovednosť, musím mať kompetenciu ovplyvňovať. Ako môže byť zriaďovateľ zodpovedný za chod nejakej inštitúcie, keď na ňu nemá páky?“povedal Michelko v rozhovore pre Denník N.
Ak je inštitúcia v poriadku, nikto podľa neho vedenie múzeí a galérií vymieňať nebude. Ak by však niekde boli problémy, malo by mať ministerstvo alebo samospráva na riaditeľov priamy dosah.
Sú to účelové návrhy a ich cieľom je posilnenie mocenského vplyvu štátu na sféru kultúry.
Silvia Hroncová bývalá ministerka kultúry
„Iba hlupák by fungujúcu inštitúciu rušil a dával tam nekompetentného človeka. Ak by takýmto spôsobom samosprávy a štátna správa konali, išli by proti sebe.“
Päťročný časovo obmedzený mandát považuje za zbytočné opatrenie, ktoré zaviedla vláda s ministerkou Natáliou Milanovou (hnutie Slovensko). Tá presadila aj novelu zákona, ktorá upravuje výberové konania s verejným vypočutím kandidátov.
Časové obmedzenie funkcie podľa poslanca SNS nefunguje.
„Dnes máme na takýchto miestach ľudí, ktorí to zjavne nezvládajú, majú ekonomické problémy alebo jednoducho nie sú vhodní; pre zriaďovateľov je to problém,“hovorí Michelko.
Je zrejmé, že má na mysli konkrétnych ľudí. Nepovedal však konkrétne, o koho ide. „Minimálne v dvoch inštitúciách v zriaďovateľskej pôsobnosti ministerstva kultúry sú vážne problémy, ktoré sa musia odkomunikovať, a títo ľudia musia niesť zodpovednosť.“
Verejné vypočutia kandidátov podľa neho mestá, župy či ministerstvo naďalej budú môcť urobiť, ale „nebude to nutnosť“.
JE TO KROK SPÄŤ, REAGUJÚ MÚZEÁ A GALÉRIE
Novelu zákona o múzeách a galériách pozorne sleduje Zväz múzeí na Slovensku. Táto profesijná organizácia združuje takmer 70 múzeí. „Čiastočnú úpravu troch vybraných okruhov považujeme za neodôvodnenú, oslabujúcu dôležitosť kvality a odbornosti,“reaguje predsedníctvo zväzu.
Pripomínajú, že ministerstvo kultúry v minulosti spolu s odborníkmi rozbehlo prípravu nového znenia zákona o múzeách a galériách, no malo ísť o komplexné riešenie a nie takéto čiastkové úpravy, ktoré sú krokom späť.
Problematicky vidia múzejníci zrušenie verejného vypočutia aj možnosť odvolať riaditeľov bez udania dôvodu, pretože cieľom je zabezpečiť väčšiu transparentnosť aj právnu istotu vedúcich zamestnancov v múzeách a galériách.
„Verejné vypočutie kandidátov malo za cieľ umožniť participáciu pri výberovom konaní aj odbornej verejnosti prostredníctvom otázok kladených uchádzačom a preveriť ich odborné znalosti. A uvedenie hoci i formálneho dôvodu odvolania ktoréhokoľvek štatutára alebo vedúceho zamestnanca považujeme za elementárne pravidlo slušnosti,“zhoduje sa predsedníctvo Zväzu múzeí na Slovensku.
Ak ide o zrušenie časovo obmedzeného funkčného obdobia, už v minulosti sa podľa múzejníkov ukázalo, že časovo neobmedzené pôsobenie riaditeľov a riaditeliek bolo problematické a neprispievalo k napredovaniu inštitúcií a ich modernizácii.
„Časovo obmedzené funkčné obdobie je bežnou praxou v múzeách v rámci Európy,“prízvukuje zväz múzeí. Vzhľadom na charakter múzejných činností by podľa predsedníctva zväzu stálo za zváženie uvažovať o 7 – 10 rokoch mandátu namiesto piatich, no nie ho úplne zrušiť.
Rada galérií Slovenska vyzvala v otvorenom liste poslancov aj ministerku kultúry, aby zastavili navrhované zmeny. „Zo žiadneho hľadiska nezlepšujú postavenie a fungovanie [galérií],“píše sa v otvorenom liste profesijnej organizácie. Novelu považuje za „normalizáciu“kultúrneho sektora.
Aj Rada galérií Slovenska dlhodobo s ministerstvom kultúry pracovala na príprave štandardov pre múzeá a galérie a na novej legislatíve. „Predložený návrh zákona je v hrubom rozpore s tým, o čo sme sa doteraz spoločne usilovali,“upozorňuje predsedníctvo rady.
ČO ĎALŠIE CHCÚ ZMENIŤ
Ďalšie štyri návrhy vládnej koalície v oblasti kultúry sa týkajú fungovania Audiovizuálneho fondu a Fondu na podporu umenia, Fondu na podporu kultúry národnostných menšín a zákona o pamiatkovom fonde.
V prípade prvých dvoch ide o totožný návrh: poslanci chcú, aby bolo v dozornej komisii Fondu na podporu umenia (FPU) aj Audiovizuálneho fondu (AVF) viac ľudí.
V súčasnosti má napríklad dozorná komisia Fondu na podporu umenia troch členov – dvoch menuje priamo ministerka kultúry, jedného navrhuje ministerstvo financií. Po novom by do komisie mali pribudnúť dvaja členovia, ktorých navrhne Rada Fondu na podporu umenia, a teda interný orgán fondu.
Riaditeľ FPU Róbert Špoták hovorí, že nikto s ním túto zmenu neprebral a nerozumie jej významu. Poslanci argumentujú tým, že chcú, aby mal štát väčšiu kontrolu nad činnosťou fondu, no podľa Špotáka je to zvláštne riešenie. „Dnes má ministerstvo de facto troch členov komisie z troch, po novom bude mať troch z piatich,“vraví a dodáva, že sa obáva skôr ďalších zmien, ktoré by mohli prísť v priebehu roka.
Ak ide o novelu Fondu na podporu kultúry národnostných menšín, zmena sa týka vietnamskej menšiny. Vlani ju vláda oficiálne uznala za menšinu. Do zákona o fonde, ktorý podporuje aj kultúrne aktivity maďarskej, rómskej, ukrajinskej či iných menšín, tak pribudne aj táto menšina. V tejto súvislosti novela navrhuje navýšiť rozpočet fondu o pol milióna eur na 8,8 mil. eur a zvýšiť podiel financií na prevádzku fondu. V princípe teda ide o úpravu, ktorá bola očakávaná a vyplýva zo zákona.
Posledná z noviel sa týka úpravy zákona o pamiatkovom fonde. Poslanci navrhujú, aby mal štát namiesto pôvodných tridsať dní na uplatnenie predkupného práva pri národných kultúrnych pamiatkach viac času – 60 dní. Ak dnes súkromný vlastník chce predať budovu, ktorá je národnou kultúrnou pamiatkou, má povinnosť ponúknuť ju najprv štátu, ktorý má predkupné právo. Pamiatkari o tejto zmene podľa ich šéfa Pavla Ižvolta neboli informovaní a považujú ju za prekvapivú. Štát totiž zatiaľ nikdy možnosť predkupného práva nevyužil.
MINISTERSTVO MÁ ROZHODOVAŤ, NIE NEZÁVISLÉ FONDY
Dušan Jarjabek zo Smeru hovorí, že všetky aktuálne návrhy ešte určite prejdú korekciami, keď sa dostanú do druhého čítania. On napríklad nesúhlasí s návrhom, aby mohli byť riaditelia múzeí a galérií odvolaní bez udania dôvodu. „Sú to návrhy z dielne ministerstva kultúry, ktoré po konzultáciách predkladáme ako poslanecké návrhy, ale ak ide o tento bod, zdá sa mi to nepatričné, budeme to opravovať,“hovorí Jarjabek.
Za zásadnejšie považuje zmeny vo fungovaní verejnoprávnych fondov, ktoré síce vytvoril jeho bývalý stranícky kolega Marek Maďarič, no podľa neho potrebujú viac zásadných zmien. „Iste to vzniklo s dobrým úmyslom, aby sa získala nestrannosť, ale nevyšlo to a to si treba povedať,“hovorí Jarjabek. Chýba mu najmä väčšia kontrola nad tým, kto peniaze z fondov získava a na základe čoho.
„Keď na niečo dávame relatívne veľa peňazí, musíme vedieť, či sa to nemíňa účinkom. Zaujímalo by ma napríklad, na základe čoho získavajú tí istí ľudia financie opakovane, keď nemáme kladné alebo záporné vyhodnotenie ich projektov,“hovorí Jarjabek.
O dotáciách z fondov dnes na základe žiadostí rozhodujú odborné komisie, zodpovednosť za rozhodnutia nesú fondy. Podľa Dušana Jarjabka by to malo byť ministerstvo. „Ak by tam malo ministerstvo väčšinu, tak by sme aspoň vedeli, na koho sa obrátiť, keď niečo nesedí. Dnes sa nemáte na koho, lebo všetci sú ‚nezávislí‘,“vraví Jarjabek.
Bývalá ministerka kultúry Silvia Hroncová, ktorá pôsobí aj v Otvorenom fóre Zachráňme kultúru, aktuálne poslanecké návrhy nevie čítať inak než ako účelové.
„Neprešli vecnou, odbornou diskusiou ani štandardným medzirezortným pripomienkovým konaním,“upozorňuje.
Návrh novely zákona o múzeách a galériách vníma iba ako rýchlu cestu k personálnym zmenám, posilneniu pozície vládnej moci, ktorá môže viesť k zneisteniu ľudí v kultúrnom sektore. „Je len otázkou času, kedy sa tieto plánované zámery budú dotýkať aj ďalších kultúrnych inštitúcií,“vraví Hroncová.
K posilneniu pozície ministerstva podľa nej smerujú aj návrhy týkajúce sa fondov. „Avizované sú aj ďalšie, zásadnejšie zmeny. Paradoxne, verejnoprávne fondy, ktoré vznikli za vlády Smeru a ministra kultúry Mareka Maďariča a plnili svoju nezastupiteľnú úlohu, sú dnes v ohrození,“nazdáva sa.
Avizovanou zásadnejšou zmenou je zatiaľ strohý návrh, ktorý sa objavil v legislatívnom pláne na tento rok – ministerstvo kultúry by chcelo vytvoriť nový Fond na podporu kultúry, ktorý by mal zlúčiť existujúce fondy, nič konkrétne však zatiaľ nie je známe. „Zdá sa, že nás čakajú mesiace plné nemilých prekvapení a účelových rozhodnutí, ktoré môžu v kultúrnej obci vyvolať hlasnú a nepríjemnú odozvu. Závažné dôvody sú už dnes,“hovorí Hroncová.
SNS ÚRADUJE
Jednou z prvých riaditeliek múzeí, ktorá prišla s novou vládou o prácu, bola etnologička Zuzana Denková. Do polovice decembra viedla Slovenské banské múzeum v Banskej Štiavnici, ktoré patrí pod ministerstvo životného prostredia vedené Tomášom Tarabom (nominant SNS).
Pripravovaný návrh novely týkajúcej sa múzeí pozorne sleduje. „Je to krok v snahe o ovládnutie kultúrnych inštitúcií naprieč Slovenskom. Hovoria, že chcú zdynamizovať proces manažovania, ale takto tie inštitúcie môžu jedine oslabiť,“vraví Denková. Keby sa niekto chcel skutočne zaoberať kultúrnym sektorom, riešil by podľa nej úplne iné problémy, ktorých je množstvo. „Tento návrh pôsobí ako mocenský krok.“
Keďže sama zažila okamžitú výpoveď bez udania dôvodu, nazdáva sa, že to isté, čo robí SNS v rezorte životného prostredia, teraz čaká kultúru pod vedením ministerky Martiny Šimkovičovej. „Neviem, aké presne sú ich úmysly, lebo žiadna diskusia k tomuto návrhu neprebehla. Môžeme sa len domnievať, že je za tým snaha zglajchšaltovať štatutárov galérií a múzeí, no ja verím, že to sa im nepodarí,“vraví Denková.
Druhým riaditeľom, ktorý skončil vo svojej pozícii, sa tento týždeň stal Jen Kratochvil, ktorý viedol bratislavskú Kunsthalle. Odstúpil k 15. januáru, vysvetľuje to krokmi a nátlakom zo strany ministerstva, ktoré vraj zamietlo rozpočet programu na tento rok. Zvyšní zamestnanci Kunsthalle zverejnili stanovisko, v ktorom vyjadrujú obavy „o slobodu a nezávislosť“tejto inštitúcie.
Ministerstvo kultúry už oznámilo, že Kunsthalle príde o samostatnosť a prejde pod Slovenskú národnú galériu.