Rusi, choďte domov, žiadajú Lotyši
Lotyšsko sa rozhodlo znížiť počet Rusov na svojom území. Už vo februári môže deportovať stovky ľudí, ktorí nesplnili pravidlo dané zákonom – nevedia po lotyšsky a nie sú občanmi krajiny, kde žijú
Lotyšsko sa rozhodlo znížiť počet Rusov na svojom území. Už vo februári môže deportovať stovky ľudí, ktorí nesplnili pravidlo dané zákonom – nevedia po lotyšsky a nie sú občanmi krajiny, kde žijú.
Zatiaľ ich je presne 1167. Z hľadiska zákona o imigrácii nie je právo na ich strane, a tak by si mali vo februári zbaliť kufre a pobrať sa k ruskej hranici.
Keď to neurobia dobrovoľne, lotyšské úrady ich pravdepodobne posadia do autobusov a odvezú ich tam, odkiaľ kedysi prišli – na hranice s Ruskom. Potom im ukážu, ktorým smerom majú ísť, a nepovedia im ani dovidenia.
Mnohí budú zrejme musieť ísť preč napriek tomu, že prežili v Lotyšsku celý život.
Medzi prvými z krajiny vyhostili Rusa Borisa Katkova – 82-ročného dôchodcu a bývalého vojaka, ktorý podľa vlády predstavoval hrozbu pre lotyšskú národnú bezpečnosť.
V minulosti totiž v Lotyšsku organizoval oslavy konca takzvanej Veľkej vlasteneckej vojny (ako Rusi nazývajú 2. svetovú vojnu), podporoval Putina v prezidentských voľbách a v Rige otváral aj filiálku ruskej univerzity.
Katkov tak dostal na zbalenie sa hodinu a rozhodol sa vrátiť do Kaliningradu, odkiaľ pochádza a odkiaľ ho napokon do Lotyšska pred 60 rokmi aj prevelili. Jeho rodina, vrátane manželky, nateraz smie zostať v Lotyšsku.
BEZPLATNÉ KURZY LOTYŠTINY
Väčšina z Katkovových spoluobčanov ruskej národnosti má spoločné to, že nevedia po lotyšsky.
Rovnako ako mnohí Rusi v Kazachstane, Arménsku alebo Tadžikistane, ale napríklad aj v Česku sa nikdy nenaučili jazyk krajiny, v ktorej žijú, a donútili tak okolie, aby s nimi komunikovalo po rusky.
Niektorí z Rusov žijúcich v Pobaltí jednoducho nikdy nepovažovali znalosť lotyštiny, litovčiny alebo estónčiny za nevyhnutnú.
Po zverejnení nových pravidiel odišlo 904 ľudí do Ruska bez toho, aby čakali na „potupné“preskúšavanie z jazyka alebo vysťahovanie.
Zostalo 25-tisíc ľudí, ktorým chcel nový zákon zmeniť život – prišli o pohodlné povolenie na pobyt a tlačil ich čas.
Po lotyšsky prakticky nikto z nich nehovorí. Podľa odborníkov treba na zloženie skúšky z lotyštiny na úrovni A2 asi 250 hodín výučby. A sviežu myseľ.
Lenže zákonodarcovia argumentujú: „Keď si vybrali na život Lotyšsko a už dlho tu žijú, mali by prejaviť úctu k našej krajine.“
Väčšina spomínaných lotyšských Rusov skúsila zložiť jazykovú skúšku, ale zhruba polovica záujemcov neuspela, aj keď si testy zopakovali niekoľkokrát. Spravidla pohoreli na písomnej časti.
Skúšajúci sa sťažovali, že „niektorí nedokázali odpovedať ani na lotyšsky položenú otázku Ako sa voláte?, nieto aby chápali, v čom tkvie podstata skúšky klausīšanās un
Je to zvláštne. No podmieniť samotný pobyt v krajine znalosťou jazyka je trochu neobvyklé.
Michal Tomášek profesor
lasīšana (počúvanie a čítanie)“.
Podľa skúšobných komisií pritom Rusi (formálne sa zákon, samozrejme, netýka len Rusov, ale fakticky áno) mali dosť času a možností na to, aby sa jazyk naučili.
Štát sa im v tom snažil byť nápomocný. Poslanci lotyšského parlamentu boli zhovievaví a navrhli, aby netalentovaní snaživci dostali dvojročný odklad. Mnohí si vydýchli a 8. januára štát rozbehol bezplatné kurzy lotyštiny.
Nielen pre Rusov, ktorí sa ani za desaťročia pobytu vo svojej novej krajine nenaučili jazyk domácich, ale aj pre Ukrajincov, ktorí tam pred Rusmi a ruštinou utiekli.
Nakoniec ostali tí, ktorí sa ani nepokúsili naučiť sa jeden z dvoch posledných živých baltských jazykov (druhým je litovčina, estónčina patrí do inej skupiny). Nenamáhali sa ani vyplniť potrebné dotazníky, ani nedorazili na úrady, ktoré mali navštíviť.
Test z lotyštiny ignorovalo 1167 ľudí, z nich 789 malo viac ako 60 rokov. Väčšina žije v Rige.
Lotyšské úrady budú vraj postupovať opatrne. Najskôr dotknutých ľudí nájdu a oslovia, až potom im zašlú príkaz na deportáciu. Keď do 30 dní neuposlúchnu, vysťahujú ich.
PUTIN CHCE POTRESTAŤ „SVINSTVO“
Rusi sa kauzy chytili s plnou silou a poriadne ju prekrútili, aby pôsobila čo najnepriateľskejšie voči Moskve. Hovorkyňa ruského ministerstva zahraničných vecí Marija Zacharovová obvinila Rigu z diskriminácie a vyhlásila: „Rusko svojich ľudí nenechá v problémoch.“
Svojím štýlom, teda hrubo a s náznakmi vyhrážok, sa vyjadril aj sám prezident Vladimir Putin: „Nemyslím si, že šťastie príde do domu tých, ktorí robia takú politiku,“povedal na zasadnutí Kremľom ovládanej rady pre ľudské práva.
Dodal, že keď sa Lotyšsko bude k Rusom správať „ako k sviniam“, bude aj ono čeliť rovnakému „svinstvu“.
Čo tým myslel? Vysvetlil to ďalším výrokom. V ňom Lotyšom odkázal, že keby sa dotyční Rusi nechceli vrátiť do svojej „historickej vlasti“, potom sa nedá nič robiť a Rusko bude pre nich musieť „vytvoriť vhodné podmienky na mieste“.
Ako Putin a Rusko „vhodné podmienky“vytvárajú, je známe nielen zo súčasnej Ukrajiny.
Práve takáto rétorika je dôvodom, prečo sa nielen Lotyšsko, ale aj zvyšné dve baltské republiky dlhodobo snažia zbaviť ruskej menšiny, aj keď to vyvoláva otázky o zákonnosti takéhoto postupu z hľadiska konkrétnych zákonov, ľudských práv a pravidiel a hodnôt Európskej únie.
Menšina žijúca v Lotyšsku je jednoznačne najväčšia a aj najproblematickejšia.
PODOZRIVÉ HAVÁRIE A EXPLÓZIE
Takmer presne pred rokom horelo v lotyšskej továrni vyrábajúcej drony.
Na jeseň 2022 sa pri lotyšskom meste Ajnaži zrazil autobus plný ukrajinských vojakov s nákladným vozidlom. Vodič zahynul, dvadsať Ukrajincov sa zranilo. Vlani v januári vybuchol plynovod Amber Grid medzi Litvou a Lotyšskom. A nebol to jediný incident, ktorého obeťou sa stala infraštruktúra pobaltských krajín.
Ani raz sa však nepodarilo dokázať to, čo si Lotyši, Litovčania aj Estónci šuškajú: že za všetko môžu ruskí diverzanti. Podozrenie zosilnelo vlani v októbri, keď došlo k niekoľkým haváriám v Baltskom mori – bol poškodený plynovod Balticconnector a dva podmorské káble. No záver estónskych a fínskych vyšetrovateľov znel: tentoraz za to Rusko nemôže.
Atmosféru, ktorá nepraje Rusom, to však nezmenilo. Podozrenia navyše zaznievajú aj z odborných kruhov – bývalý šéf lotyšskej kontrarozviedky Janis Kažociňš si myslí, že ruské alebo bieloruské tajné služby sú minimálne za niektorými haváriami. Myslí si to aj štvrtina obyvateľov Lotyšska.
Podozrivý je prakticky ktokoľvek, kto z Ruska pochádza alebo tam dokonca aj teraz – počas ruskej agresie proti Ukrajine – cestuje.
V Lotyšsku však tvoria etnickí Rusi skoro štvrtinu obyvateľstva, v Estónsku takmer dvadsaťtri percent (najmenej Rusov žije v Litve – len niečo vyše päť percent). Najviac Rusov žije vo veľkých mestách, napríklad v lotyšskej metropole Riga tvoria takmer polovicu obyvateľov.
Mnohým pôvodným obyvateľom Pobaltia sa to nepozdáva. Rusov nemajú príliš v láske od chvíle, keď boli násilne pripojení k ZSSR. Mnohí okupanti, ktorí však sami seba považovali za osloboditeľov a vojnových veteránov, využili možnosť zostať navždy v Pobaltí. Dnes ich potomkovia musia čeliť vybavovaniu si starých účtov.
Po predvlaňajšom rozpútaní veľkej ruskej agresie proti Ukrajine medzi obyvateľmi Pobaltia prudko vzrástol pocit ohrozenia. A to napriek tomu, že väčšina ruskojazyčných politikov a aj občanov odsúdila vojnu Ruska proti Ukrajine.
Vlani na jar vyjadrovalo pozitívny vzťah k Rusku len 14 percent ľudí žijúcich v Lotyšsku (občanov aj neobčanov) oslovených v sociologickom prieskume. V roku 2010 bolo takých ľudí v Lotyšsku 64 percent, po anexii Krymu v roku 2014 už len 45 percent.
Čo by mohlo byť pre Lotyšov povzbudzujúce? To, že 55 percent ruskojazyčných respondentov vyjadruje (aspoň slovne) ochotu brániť Lotyšsko pred agresorom – vrátane Ruska –, ak by bolo Lotyšsko napadnuté.
Keď sa však ruskojazyčných ľudí v Lotyšsku pýtali, či jednoznačne podporujú Ukrajinu vo vojne s Ruskom, kladne odpovedalo len 27 percent z nich. Väčšina sa snaží byť neutrálna a neprikloniť sa na ničiu stranu.
MAĽOVANKY V RUSKÝCH FARBÁCH
V porovnaní s diverziami a so špiónmi ide v tomto prípade o trápnu maličkosť, ale dostala sa do vysielania lotyšskej televízie a to z nej urobilo zásadnú správu.
Šesťročné dievča navštevujúce jednu z materských škôl v Rige prišlo domov s obrázkom, na ktorom bol zjavne ruský vojak v plnej zbroji. Išlo o maľovanku, ktorú si malo vyfarbiť. Do škôlky pritom spolu chodia lotyšské, ruské aj ukrajinské deti.
Škôlka sa bráni: deťom údajne žiadne maľovanky s ruskými vojakmi nikto nerozdával. Žeby diverzia?
Aj také excesy sú dôvodom, prečo Lotyšsko plánuje do dvoch rokov úplne odmietnuť ruštinu ako druhý cudzí jazyk. Namiesto nej chce viac-menej akýkoľvek iný, ktorým sa hovorí v niektorej z krajín EÚ.
Na to však nemá pedagogické kádre, kým učiteľov ruštiny má veľa. No už od školského roku 2026/2027 budú základné školy musieť ponúkať žiakom ako druhý jazyk akékoľvek varianty – okrem ruštiny.
Niektorí pedagógovia volajú po jej zachovaní. Mara Ozola, učiteľka lotyšského jazyka a literatúry z Murianskeho gymnázia, napríklad vyhlásila, že „treba poznať jazyk nepriateľa“.
„Keď žijeme vedľa takého veľkého a nebezpečného suseda a vôbec nepoznáme jeho jazyk, tak to nie je najlepší príklad pre naše deti,“argumentovala pedagogička.
A ČO NA TO EURÓPSKA ÚNIA?
Lotyši sa sovietskeho dedičstva, ktoré sa po rozpade ZSSR pretransformovalo na ruskú prítomnosť, snažia zbaviť tak, aby zároveň vyhoveli prísnym pravidlám EÚ o dodržiavaní práv menšín.
Či už menšina vznikla prirodzene počas pohybu obyvateľstva po Európe v dávnych časoch, alebo násilne ako následok okupácie, v očiach Európanov má svoje práva. Má ich teda aj ruská menšina.
Podľa profesora Michala Tomáška, ktorý vedie Katedru európskeho práva Právnickej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe, nie je požiadavka znalosti národného jazyka pri udeľovaní povolenia na pobyt štandardná.
„Je to zvláštne. Áno, požiadavkou znalosti jazyka môžu obmedziť výkon určitej profesie, pretože sa dá napríklad argumentovať tým, že zdravotník komunikuje s pacientmi, a keď nevie miestny jazyk, nedohovorí sa. No podmieniť samotný pobyt v krajine znalosťou jazyka je trochu neobvyklé.“
Lotyšsko – aj ďalšie dva pobaltské štáty – dlhodobo považujú Rusov za bezpečnostné riziko. V takom prípade však nemožno uplatňovať potenciálnu hrozbu na skupinu osôb, povedal Tomášek.
„Môžu predstavovať bezpečnostné riziko, takýto argument môže existovať, ale tento predpoklad nemožno vzťahovať na skupinu ľudí na základe ich etnického pôvodu, ale iba individuálne. Nakoniec sa niekto z postihnutých tým zákonom môže obrátiť na európsky súd a Lotyšsko zažalovať. EÚ by sa tým musela zaoberať. Európska judikatúra na to už existuje.“Dvadsaťdeväť lotyšských Rusov sa už na súd obrátilo – zatiaľ na lotyšský ústavný súd. Citlivou kauzou sa už začal zaoberať.