Považovali sa za chybu, ktorú treba opraviť
Kto sú osoby a čím sa vymykajú z biologickej „normy“?
Modelingová hviezda Hanne Gaby Odiele pochádza z Belgicka, má 35 rokov a na konte desiatky spoluprác so značkami ako Chanel, Prada či Givenchy. V októbri 2019 československý Vogue zaradil Hanne na titulku a spravil s ňou rozhovor, v ktorom už otvorene hovorí, že je intersex.
„Z detstva si pamätám množstvo návštev ordinácií a nemocníc, kde mi robili rôzne prehliadky a testy. Bolo to invazívne a desivé. Zmocnil sa ma z toho pocit, že som chyba, ktorú treba neustále opravovať,“opisuje Hanne.
O detaily o svojom živote a anatómii sa delí od januára 2017, keď vyšiel aj rozhovor v denníku USA Today. „Nejaký čas po narodení u mňa lekári zistili, že hoci navonok mám ženské pohlavné znaky, moje chromozómy sú XY. Tie sa zvyčajne objavujú u mužov. Zároveň sa mi nevyvinuli vaječníky a maternica, ale nezostúpené semenníky.“
Doktori tak Hanne stanovili diagnózu syndróm necitlivosti na androgén, čo v praxi znamená, že telo vo fáze vývoja nereaguje na testosterón, a preto sa dieťa napokon narodí skôr so ženskými vonkajšími pohlavnými znakmi.
Tento syndróm patrí medzi približne ďalších štyridsať diagnóz, ktoré spôsobujú nejednoznačnosť pohlavných znakov. Rôzne variácie chromozómov, hormonálnych hladín či pohlavných orgánov zapríčiňujú, že človek sa nedá automaticky priradiť k mužom alebo k ženám a vystihuje ho skôr pojem intersex, čo sa dá z angličtiny preložiť ako „medzi pohlaviami“.
Zjednodušene je teda intersex pomenovanie pre stav, keď sa pohlavné znaky danej osoby vymykajú z biologickej normy, ktorú pripisujeme mužovi alebo žene. Presný počet intersex ľudí na svete nepoznáme, no aj OSN pracuje s odbornými výpočtami, že tvoria približne 1,7 percenta populácie. Zhruba toľko sa tiež rodí osôb s ryšavými vlasmi, preto sa hovorieva, že ak poznáte niekoho ryšavého, je štatisticky pravdepodobné, že ste už stretli aj niekoho intersex.
Občianske združenie Saplinq, ktoré sa podieľa na organizácii podujatia Pride Košice či fungovaní poradenského centra Prizma, považuje poslovenčené tvary „intersexualita“, „intersexuál“či „intersexuálny“za nesprávne. Vzbudzujú totiž dojem, že intersex téma sa týka sexuality alebo sexuálnej orientácie. Výraz „sex“pritom odkazuje iba na pohlavie.
Označenie intersex zároveň teda priamo nesúvisí ani s rodovou identitou, ale s biologickými stavmi. Kedysi sa v medicíne používal pojem „hermafroditizmus“, no ten sa dnes už považuje v súvislosti s ľuďmi za zastaralý, pejoratívny, ubližujúci a vedecky nepresný. Intersex osoby nemajú obe pohlavia ako niektoré živočíšne druhy, nachádzajú sa skôr na spektre medzi mužským a ženským. Saplinq preto vníma ako nelogické aj označenie „tretie pohlavie“.
NIKDY NEMALA MENŠTRUÁCIU
Hoci v uplynulých rokoch sa intersex stáva čoraz stabilnejšou súčasťou akronymu LGBTI+, pre verejnosť ide stále o pomerne neznámu skupinu ľudí. Jedným z dôvodov je fakt, že ani samotné intersex osoby často nevedia o svojich nejednoznačných pohlavných charakteristikách.
„Ide o pomerne veľké množstvo stavov – variácií pohlavných znakov –, pričom niektoré majú zdravotné súvislosti a treba ich nejako lekársky riešiť. Ďalšie z nich závažné zdravotné prejavy nemajú, a tak ich ľudia, respektíve rodičia, pokiaľ ide o deti, k lekárom riešiť nechodia,“vysvetľuje pre Denník N sociológ Zdeněk Sloboda, ktorý pôsobí na Karlovej Univerzite v Prahe a Univerzite Palackého v Olomouci.
Podľa neho sú niektoré variácie natoľko zriedkavé, že ich nešpecializovaní doktori alebo napríklad pediatri ani nedokážu diagnostikovať. Sloboda pritom vychádza aj z rozhovorov, ktoré viedol priamo s intersex osobami. Bližšie sú opísané v štúdii Sociálne a právne aspekty života intersex ľudí v Česku z roku 2021, na ktorej pracoval so sociológom Martinom Fafejtom.
Zjednodušene je intersex pomenovanie pre stav, keď sa pohlavné znaky danej osoby vymykajú z biologickej normy, ktorú pripisujeme mužovi alebo žene. Presný počet intersex ľudí na svete nepoznáme, no aj OSN pracuje s odbornými výpočtami, že tvoria približne 1,7 percenta populácie.
„V našej výskumnej vzorke boli aj osoby s Klinefelterovým syndrómom (jedinec má jeden chromozóm Y a dva alebo viac chromozómov X – pozn. red.) a Turnerovým syndrómom, ktoré síce zažívali určité zdravotné a prípadne psychické ťažkosti, ale identifikovať sa ich podarilo vlastne náhodou až v dospelom veku,“spresňuje Sloboda.
Intersex osoby si v štúdii želali vystupovať pod zmenenými menami. Respondentka Andrea z Česka bola v čase rozhovoru už čerstvá tridsiatnička, no opisovala, ako nikdy nemala menštruáciu, a preto od pätnástich rokov podstupovala na gynekológii hormonálnu terapiu. Lekári príčinu konkrétne nepomenovali, domnievali sa, že problém je vo funkcii štítnej žľazy.
Andrea sa dozvedela svoju diagnózu až ako 28-ročná, keď začala športovať a dostala sa k doktorovi z oblasti imunológie a alergiológie, ktorý sa zvykol venovať kulturistom. Po prvotných rozhovoroch a krvnom obraze nadobudol dojem, že by mohla byť typickým príkladom pacientok s Turnerovým syndrómom, ktorým chýba jeden z chromozómov X. Po kladnej odpovedi, že má problémy s kĺbmi, ako predpokladal, ju poslal na genetické testy a tie chromozomálnu variáciu označovanú ako 45,X0 naozaj preukázali.
NAJSKÔR HO POVAŽOVALI ZA DIEVČA
V štúdii sociológov Fafejtu a Slobodu z roku 2021 sa tiež spomína tridsiatnik Boris. Na základe opisu pochádza zo stredne veľkého okresného mesta na Slovensku, kde žil až do začiatku vysokoškolského štúdia v Česku.
Podľa vlastných slov sa narodil s nedostatočne vyvinutým penisom, nezostúpenými semenníkmi, s priehlbinou v oblasti genitálií, ktorá je pre chlapcov netypická, a s hnisavým hemangiómom, teda nezhubným nádorom vytvoreným z krvných ciev. V konečnom dôsledku si preto lekársky personál pri prvom pohľade myslel, že sa narodilo dievča.
Borisovi celú situáciu spätne opísala jeho mama, ktorá v minulosti pracovala ako zdravotná sestra. Spomínala si aj na situáciu, keď za ňou prišiel doktor liečiaci Borisove problémy s dýchacími cestami a snažil sa ju presvedčiť, že z genitálnej priehlbiny by sa operačne dala spraviť vagína. Daný lekár z nepatričnej oblasti teda chcel nezvyčajný zjav jej dieťaťa „znormalizovať“do ženskej podoby.
Matka sa však radila aj s endokrinologičkou, podľa ktorej Boris bol chlapec a ktorá jej odporučila, že sa s ničím netreba ponáhľať. Prvú operáciu napokon absolvoval až v siedmich rokoch, keď uňho došlo k natrhnutiu semenníka. Ako sa uvádza v štúdii, Boris doteraz považuje tento zákrok za jediný medicínsky nevyhnutný a následné dva za kozmetické s bolestivými následkami. Pre opakované zápaly močových ciest je stále monitorovaný urológom.
O svoju identitu sa začal zaujímať v trinástich rokoch po skúsenostiach so šikanou v škole, ale tiež motivovaný pozretím filmu Boys Don’t Cry (1999), ktorý zobrazuje skutočný príbeh mladého transrodového muža. Rozšírenie vedomostí, že nemusia existovať len dve typické kategórie – muži a ženy –, pomohlo Borisovi pochopiť vlastnú situáciu a dôvody, prečo mal za sebou v tom veku už tri operácie.
Boris v rozhovore so sociológom Slobodom tiež upozorňuje: „Chcel by som, aby ľudia nerobili unáhlené rozhodnutia za svoje deti, pretože to je strašné. Nejde iba o identitu. To telo, ktoré má človek, keď sa narodí, je úplne iné telo, než keď vyrastie a prejde pubertou. Nevrátite to, ide, samozrejme, o nezvratné zákroky.“
RODIČIA BOLI LEN SPOLOVICE INFORMOVANÍ
Na nadbytočné a zároveň „normalizačné“operácie upozorňuje aj Hanne Gaby Odiele. „V desiatich rokoch mi vybrali semenníky a odvtedy som na hormonálnej terapii, aby mi ako ďalší nepriaznivý následok neskrehli kosti. Potom prichádzali kozmetické operácie. Mne však všetci tvrdili, že mám niečo s močovým mechúrom a že to treba riešiť,“spomína tvár modelingu pre Teen Vogue.
Podozrenie, že lekári nehovoria úplnú pravdu, však vždy viselo vo vzduchu. „Prečo by mi inak na každej kontrole kázali vyzliecť si nohavice? Z podobných situácií vás navyše začne prenasledovať hanba.“
Pojem intersex napokon Hanne v sedemnástich náhodne priniesol do života holandský časopis pre tínedžerov, kde sa písalo o dievčati, ktoré z podobných dôvodov nemohlo mať deti. „Rodičia to slovo nikdy nepočuli, sami podľa mňa mali len polovicu informácií. Lekár na moju otázku, či som intersex, reagoval: ,Máte pravdu, konečne ste na to prišli.‘“
Ako Hanne dodáva, nasledoval pocit úľavy. „Odvtedy sa nesnažím spadať do normy, jednoducho sa jej vymykám.“Dokonca si myslí, že celý spoločenský systém v určitom zmysle obohráva, keďže kariéru si od osemnástich buduje práve v modelingu, čo je pre mnohých najženskejšie povolanie zo všetkých.
Od zverejnenia svojej identity v roku 2017 sa Hanne zároveň snaží prepájať prácu práve so zvyšovaním povedomia o intersex téme. V rámci aktivizmu v organizácii InterACT chce takisto prispieť k tomu, aby sa „normalizačné“operácie, ktoré nesúvisia so zdravím pacienta, už nevykonávali. „Nerozumiem, prečo treba niečo ,naprávať‘. Človek je jednoducho iný a na tom nie je nič zlé,“hovorí.
„Vedľajšími účinkami týchto zákrokov môžu byť strata citlivosti na daných miestach, predčasná menopauza, osteoporóza, inkontinencia, sterilizácia a podobne,“vymenúva ďalej v rozhovore pre Vogue CS. „Zdraví intersex ľudia by mali dostať možnosť sami rozhodnúť, čo sa s ich telami bude diať.“
„PORUCHA“NAZNAČUJE, ŽE MEDICÍNA MUSÍ ZASIAHNUŤ
Praktiky, ktoré zažil Boris na Slovensku či Hanne Gaby Odiele v Belgicku, sú už viac ako dvadsať rokov staré. O niečo neskôr – v roku 2005 – sa v medicínskom prostredí dostal do popredia výraz „porucha pohlavného vývoja“.
Sociológ Martin Fafejta z Univerzity Palackého v Olomouci konštatuje, že „intersex“je dodnes skôr kultúrne ako medicínske označenie. Ako spoluautor spomínanej štúdie z roku 2021 absolvoval rozhovory s lekárskym personálom v Česku a z nich vyplynulo, že doslovný preklad „medzi pohlaviami“podľa nich nezodpovedá realite, a preto ho nepoužívajú.
Tento prístup môže všeobecne v spoločnosti vyplývať aj z očakávaní, že biologicky existujú iba striktne zadefinované kategórie muž a žena. „Intersex jedinec sa tak ani nemusí dozvedieť, že je intersex – v lepšom prípade pozná aspoň svoju konkrétnu diagnózu,“uviedol Fafejta pre Denník N.
So spoluautorom Slobodom považujú v štúdii a v knihe Trampoty s pohlavím za vhodný ešte výraz „ľudia s variáciami pohlavných znakov“a osobne odporúčajú používať ten. Slovu „porucha“, ktoré sa uvádza aj v niektorých učebniciach, sa vedome vyhli.
„Porucha totiž evokuje, že medicína musí nejako zasiahnuť,“objasňuje Fafejta. Za problematické
Ani v našej poradni sme za päť rokov fungovania nemali medzi klientelou intersex človeka či rodičov intersex dieťaťa. Nemáme o nich žiadne dáta a taktiež nevieme, či štát eviduje ,normalizačné‘ operácie alebo iné životné situácie a potreby intersex ľudí na Slovensku.
Zara Kromková Prizma Košice
označuje estetické zákroky, a to najmä v prípade detí, ktoré na ne nedokážu dať samy informovaný súhlas. „V zahraničí už bolo niekoľko súdnych sporov, keď dospelý jedinec žaloval zdravotnícke zariadenie za to, že mu v detstve bola vykonaná estetická operácia, s ktorou by v dospelosti nesúhlasil.“
Súhlasiť s ňou však zvyknú rodičia. „Aj podľa slov lekárov, s ktorými som sa rozprával, chcú mať ,normálne‘ vyzerajúce deti. Niektorí preto vyvíjajú na lekára tlak, aby vykonal operáciu, ktorú on sám nepovažuje za nevyhnutnú,“vysvetľuje sociológ Fafejta. „Akútna psychická potreba mať ,normálne‘ vyzerajúceho chlapca alebo dievča sa pre niektorých rodičov teda môže stať dôležitejšou než úvahy, či operácia nespôsobí dieťaťu viac škody ako úžitku.“
AJ DVAJA INTERSEX ĽUDIA SA NAVZÁJOM LÍŠIA
Na Slovensku je pripravená poskytovať informácie a podporu intersex osobám a ich rodičom poradňa Prizma sídliaca v Košiciach. Zara Kromková z Prizmy však poznamenáva, že o intersex ľuďoch v našej krajine vieme stále veľmi málo.
„Ani v našej poradni sme za päť rokov fungovania nemali medzi klientelou intersex človeka či rodičov intersex dieťaťa. Nemáme o nich žiadne dáta a taktiež nevieme, či štát eviduje ,normalizačné‘ operácie alebo iné životné situácie a potreby intersex ľudí na Slovensku.“Ako dodáva, aktívny záujem o tému zo strany štátu je dôležitý aj pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti podľa najnovšieho vedeckého poznania.
Organizácia Saplinq navyše upozorňuje na časté mýty, ktoré sa šíria o intersex osobách. Reaguje napríklad na naďalej občasne používaný výraz hermafroditizmus. „Mylné tvrdenie, že intersex ľudia majú obe pohlavia, vychádza z biológie – existujú totiž živočíchy, ktoré sú obojpohlavné a majú funkčné obe pohlavné sústavy, teda samčiu aj samičiu. Avšak u človeka takýto stav nikdy nenastáva. Buď má funkčnú jednu pohlavnú sústavu, alebo je neplodný.“
Konkrétne Hanne Gaby Odiels otvorene hovorí aj o svojej neplodnosti a prízvukovaní zo strany lekárov aj rodičov, aby sa o danom intersex stave blízki alebo partner nedozvedeli. „Po niekoľkých rokoch vás to však začne zaťažovať a chcete o tom niekomu povedať. Môj teraz už manžel bol prvý z okruhu priateľov, kto sa odo mňa všetko dozvedel. Bolo to veľmi ľahké, kamarátili sme sa už dlho. A nakoniec to nikto z mojich blízkych nepovažoval za problém,“opisuje Hanne.
Príbeh ďalších intersex ľudí môže byť aj z biologickej stránky úplne iný. „Medicína eviduje približne štyridsať rôznych variácií pohlavných charakteristík, akými sú genitálie, pohlavné žľazy, hormóny, reprodukčné orgány či chromozómy. Takže ani dvaja intersex ľudia nemusia riešiť s tým spojené rovnaké životné situácie,“dodáva Saplinq.
Intersex osoby môžu zároveň pristupovať rôzne aj k svojej rodovej identite. Konkrétne Boris sa podľa štúdie označuje jednoducho ako muž, ale nemá problém ani s pomenovaním intersex muž. Andrea sa hlbšie nad svojou identitou nezamýšľala, keďže v jej prípade sa nestalo, že by vnútorné pohlavné orgány nesedeli s vonkajšími znakmi. Rôzne „nálepky“sa navyše snaží nepoužívať, ale označenie intersex by podľa svojich slov za hanlivé nepovažovala. Hanne Gaby Odiels sa aj pre svoju biologickú charakteristiku zaraďuje k nebinárnej rodovej identite.
BOH ICH NESTVORIL IBA MEDZI NOHAMI
Ak vás intersex téma a prístup k nej v minulosti zaujíma podrobnejšie, koncom minulého roka pribudol na Netflixe film Úsvit. Podieľali sa na ňom český režisér Matěj Chlupáček a slovenský scenárista Miro Šifra, ktorý práve za tento scenár získal Cenu Inakosti.
„Zámerom bolo urobiť film o zložitých témach, s ktorými sa konzervatívna spoločnosť tak často nestretáva. Cez ľudský príbeh vysvetľujeme, že sa nie je čoho báť. Na projekciách sa objavuje publikum, ktoré prišlo na prvorepublikovú detektívku, vývoj filmu ho prekvapil a vo výsledku ho celá téma aj vďaka skutočnému príbehu zaujala,“hovorí Chlupáček.
Dej sa konkrétne odohráva v roku 1937 v slovenskom meste Svit, z ktorého chce riaditeľ továrne so svojou ženou vybudovať moderné priemyselné mesto podľa Zlína s obuvníckou firmou Baťa. Vzápätí však v areáli továrne nájdu zamestnanci telo novorodenca so ženskými aj s mužskými pohlavnými orgánmi. Film Úsvit dokonca obsahuje explicitný záber na tento biologický stav.
Námet vychádzal z učebnice českého súdneho lekára Františka Hájka, ktorý už v takmer storočnej publikácii opísal skutočné príbehy intersex osôb. „Knihu som našiel pred pár rokmi v antikvariáte a s prekvapením som zistil, že za prvej republiky sa intersex osoby brali ako biologický fakt a mnohí sa na verejnosti nehanbili za to, kým sú. Viacerí žili medzi chudobnými ľuďmi na dedinách, ale patrili aj k úspešným športovcom či umelcom,“objasňuje scenárista Šifra.
Postavu dospelej intersex osoby – nazvanú Saša – stvárnil vo filme herec Richard Langdon. Hoci transrodovosť a intersex stav spolu z biologického hľadiska nesúvisia, Richard ako transrodový človek dokázal postavu obohatiť o ďalší emotívny rozmer. „Neviem, ako to mám ešte vysvetliť. Mňa Boh nestvoril iba medzi nohami, ale aj tu,“poklepká si Saša už takmer v závere filmu po spánku. „A tu mi to hovorí, že som jednoducho chlap. Vždy mi hovorili, že som divný, že je dačo zle na mne. A že mám ísť do sveta, lebo tam sú ľudia múdrejší. Ale vlastne tu som tiež divný a hovoria mi, ako sa mám správať, ako mám vyzerať, aby ma mal vôbec niekto rád. Ale ja už nechcem utekať. Chcem sa mať rád taký, aký som.“